Univerzita mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta humanitných vied Doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc. ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA V ATLETIKE Banská Bystrica

Transkript

1 Univerzita mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta humanitných vied Doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc. ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA V ATLETIKE Banská Bystrica

2 Autor: doc. PaedDr. Ivan Èillík, CSc. Recenzenti: Vydala: prof. PaedDr. Tomáš Kampmiller, CSc. Mgr. Vladimír Bezdíèek PaedDr. Milan Sulety Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici ISBN:

3 Vysokoškolská uèebnica je výsledkom mojej dlhoroènej práce na Katedre telesnej výchovy a športu Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, v atletickom klube UMB a Slovenskom atletickom zväze. Publikácia bola vydaná vïaka podpore Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici a Slovenského atletického zväzu. Patrí im za to moje úprimné poïakovanie. autor 3

4 OBSAH ÚVOD CHARAKTERISTIKA ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE PRINCÍPY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE ŠPORTOVÝ VÝKON A JEHO ŠTRUKTÚRA V ATLETIKE VÝBER TALENTOV V ATLETIKE CHARAKTERISTIKA TALENTU A VÝBERU TALENTOV ZÁSADY VÝBERU TALENTOV ZLOŽKY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE ETAPY DLHODOBEJ ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE RIADENIE ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU V ATLETIKE TRÉNINGOVÉ ZA AŽENIE ZOTAVENIE A REGENERÁCIA SÍL ZOTAVENIE REGENERÁCIA ŠPORTOVÝ TRÉNING V ATLETIKE ŠPECIFIKÁ PRÍPRAVY V SKUPINÁCH ATLETICKÝCH DISCIPLÍN KRÁTKE HLADKÉ A PREKÁŽKOVÉ ŠPRINTY DLHÉ HLADKÉ A PREKÁŽKOVÉ ŠPRINTY BEHY NA STREDNÉ A DLHÉ VZDIALENOSTI ATLETICKÁ CHÔDZA SKOK DO DIA¼KY A TROJSKOK SKOK DO VÝŠKY SKOK O ŽRDI VRH A HODY VIACBOJE POUŽITÁ LITERATÚRA

5 ÚVOD Atletika patrí medzi najmasovejšie a najrozšírenejšie športové odvetvia. Má bohatú históriu a dlhodobú tradíciu od starovekého Grécka, cez znovuzrodenie atletiky v 19. storoèí a prudký rozvoj v 20. storoèí až po súèasnos. Atletika poèas celej histórie zaujíma dôstojné miesto aj na Slovensku od svojich prvopoèiatkov v 19. storoèí a založenia organizovanej atletiky v roku 1897 v rámci Rakúsko Uhorska. Významný rozvoj slovenskej atletiky sme zaznamenali po vzniku ÈSR, ale predovšetkým po 2. svetovej vojne. Do druhej polovice 20. storoèia spadajú aj najväèšie úspechy slovenskej atletiky spojené predovšetkým s dosia¾ jedinou zlatou olympijskou medailou Jozefa Pribilinca v chôdzi na 20 km v roku 1988, titulmi majstra Európy Anny Chmelkovej v behu na 400 m v roku 1966 a Pavla Blažeka v chôdzi na 20 km v roku Úspešných atlétov bolo viacero a ich tréningy sú nám dodnes v mnohom príkladom. Po rozdelení Èeskoslovenska v roku 1993 úspechy našich atlétov akoby sa postupne vytrácali. Najvýznamnejším z tohoto obdobia je bronzová medaila Igora Kováèa v behu na 110 m prek. na majstrovstvách sveta v roku 1997 a úspechy v mládežníckych kategóriách. V súèasnosti sa naši atléti èoraz ažšie presadzujú vo svetovej špièke. Dôkazom je aj fakt, že vo svetových tabu¾kách za rok 2003 sa v prvej dvadsiatke objavil len Libor Charfreitag na 5. mieste v hode kladivom. A to je dos málo na to, aby sme mohli by spokojní. Našim spoloèným cie¾om by malo by zlepši postavenie slovenskej atletiky v rámci európskej a svetovej atletiky, ale aj v rámci športových odvetví na Slovensku. To predpokladá dobrú spoluprácu všetkých zainteresovaných, odborné riadenie športovej prípravy a optimalizáciu ïalších faktorov, ktoré sa podie¾ajú na ceste k vrcholovému atletickému výkonu. Predložená vysokoškolská uèebnica si nekladie za cie¾ vyèerpávajúco rieši problematiku športovej prípravy v atletike. To pri rozmanitosti atletických disciplín v takom malom rozsahu nie je možné. Táto publikácia vznikla s cie¾om pomôc trénerom, uèite¾om, športovcom a funkcionárom v atletickom hnutí efektívne riadi dlhoroènú športovú prípravu, zvyšova úroveò pripravenosti atlétov na základe jednoty vekového a biologického rozvoja a taktiež prostriedkov, metód a foriem tréningového pôsobenia. Uèebnica je urèená predovšetkým tým, ktorí získavajú kvalifikáciu trénera v atletike, prípadne vedú atletické krúžky v záujmovej telesnej výchove alebo v atletických kluboch. Autor 5

6 1. CHARAKTERISTIKA ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE Už v starom Grécku sa pretekári pripravovali na sú aže. Dlhodobá príprava sa teda už v dávnych èasoch stala predpokladom športového výkonu. Športovú prípravu v atletike charakterizujeme ako dlhodobý pedagogický proces zameraný na rozvoj všetkých faktorov, ktoré sa podie¾ajú na športovom výkone vo vybranej atletickej disciplíne. Jej cie¾om je postupne rozvinú všetky predpoklady jedincov na dosahovanie vrcholných športových výkonov v absolútnom a relatívnom (individuálnom) ponímaní (Kampmiller a kol., 2000). Ak má by športová príprava efektívna a úspešná musí by dlhodobá, plánovaná, vedecky riadená a v primeraných podmienkach. Športová príprava je potom doèasne upravený spôsob života, zameraný na dosahovanie individuálne maximálnych výkonov vo vybranej atletickej disciplíne. Cie¾om športovej prípravy je paralelne s rozvojom športovej výkonnosti rozvíja vlastnosti osobnosti tak, aby sa jedinec pripravil aj na budúce povolanie. Pritom sa využívajú prostriedky športového tréningu a mimotréningové prostriedky. Športová príprava v atletike zaèína výberom detí obyèajne vo veku 9-11 rokov. V súèasnosti sa výber zmenil na nábor a získavanie detí pre atletiku. Je to dlhodobý proces, ktorý má svoje zásady a kritériá. Poèas dlhodobej športovej prípravy sa etapy výberu zhodujú s etapami dlhodobej športovej prípravy. Tu je ve¾mi dôležité uplatòova predovšetkým perspektívny a prognostický prístup. Športová príprava konèí po prekroèení optimálneho veku na dosahovanie najlepších výkonov, zanechaním aktívnej športovej èinnosti. Športová príprava, ako každý pedagogický proces, sa zakladá na hlbokom poznaní prostriedkov, metód a foriem pedagogického pôsobenia a objektu, na ktoré je zamerané toto pôsobenie. Obsah pedagogického pôsobenia v športovej príprave sa mení v závislosti od veku atlétov a etáp prípravy, ale základy všeobecné zákonitosti, pravidlá, princípy vzdelania a výchovy sú nezmenené (Volkov, 2002). Športová príprava predpokladá výchovnú, vzdelávaciu a zdravotnú zameranos pedagogického pôsobenia, ktoré vo vzájomnom vz ahu riešia všeobecnú úlohu maximálny rozvoj individuálnych schopností atléta a ich realizáciu v podmienkach sú ažnej èinnosti. Vo výchove mladých atlétov má ve¾ký význam osobný príklad trénera, jeho organizátorská úloha v samotnom procese výchovy. Tréner má mnohostranné možnosti v pedagogickom procese na plánovité a systematické formovanie osobnosti. Riešenie výchovných úloh sa uskutoèòuje u mladého atléta prostredníctvom jednoty mravného uvedomovania, mravného vedomia, vôle a charakteru. Vo výchove atlétov sa uplatòuje napr. pracovná výchova, estetická výchova, spoloèenská výchova. 6

7 Naplnenie vzdelávacej stránky športovej prípravy u trénera predpokladá hlboké poznanie problematiky atletiky, zákonitostí športovej prípravy. Okrem programovania pedagogického pôsobenia je dôležité poznanie, akými prostriedkami a metódami možno dosiahnu koneèný výkon, aké zákonitosti, princípy a pravidlá je nevyhnutné zachováva pri organizácii športovej prípravy atlétov. Vzdelanie atlétov sa orientuje na problematiku atletických disciplín, tréningu, pravidiel, mimotréningovej prípravy, ale aj dalších vedných disciplín, ktoré úzko súvisia so športovou prípravou. Zdravotná zameranos predstavuje predovšetkým podporovanie zdravého rastu organizmu, primeraného rozvoja orgánov a funkcií a osvojovanie hygienických návykov. Pohybová aktivita je jedným zo základných stimulátorov rozvoja detí, za predpokladu, že nie je nadmerná. Prekroèenie adaptaèných možností organizmu je ve¾mi škodlivé (Naglak, 1999). Pod¾a Woynarowskej (1980) škodlivos nadmerných a jednostranných tréningových za ažení môže spôsobova poruchy rozvoja dozrievajúceho organizmu, sprevádzané disproporciami v rozvoji jednotlivých systémov, funkcií alebo schopností, pre aženie alebo trvalé poškodenie pohybového orgánu. Riziko vzniku porúch v rozvoji trénujúcich detí a mládeže ale celkovo neznamená, že šport musí obmedzova ich rozvoj alebo vyvola trvalé následky. Športová príprava obsahuje vlastný športový tréning a mimotréningovú prípravu. Športový tréning (tréning z ang. train cvièi, opakova pohyby) špecializovaný, cie¾avedomý, vedecky podložený a riadený pedagogický proces zameraný na zvýšenie výkonnosti športovca s cie¾om dosiahnu maximálne športové výkony a úspechy (Šimonek, 1995). Športový tréning je najdôležitejšou súèas ou dlhodobej športovej prípravy v atletike. Vzh¾adom na ve¾kú rozmanitos atletiky má atletický tréning všeobecné a špecifické zákonitosti v jednotlivých atletických disciplínach. Všeobecným znakom atletického tréningu je zámerné pôsobenie na rozvoj pohybových schopností a zdokona¾ovanie techniky vykonania atletickej disciplíny. Špecifickos spoèíva v rozdielnom charaktere jednotlivých atletických disciplín v závislosti od štruktúry pohybu a energetickej nároènosti. Športový tréning v atletike má svoju overenú štruktúru a obsah. Má dobre prepracovaný systém rozvoja pohybových schopností, preto sa využívajú poznatky z atletického tréningu v kondiènej príprave iných športových odvetví. Športový tréning v atletike je otvorený systém, ktorý má nasledovné úlohy: - rozvoj pohybových schopností s dôrazom na pozitívne zmeny v organizme športovca, - osvojovanie a zdokona¾ovanie techniky atletických disciplín, - osvojovanie a realizácia správneho taktického konania poèas atletických pretekov, - rozvoj osobnosti a schopnosti sú aži, - sociálny rozvoj v tréningovej skupine. 7

8 Športový tréning tvoria tieto prvky (èasti): atlét, tréner, podmienky, plán. Súlad jednotlivých èastí športového tréningu je nevyhnutným predpokladom riadenia športového tréningu. Prvotným predpokladom športového tréningu je záujem atlétov a odbornos trénera. Plán (projekt) športovej prípravy spracúva tréner na základe informácií o atlétovi, na základe podmienok pre tréning a na základe vlastných poznatkov a skúseností. Z teoretického h¾adiska je športový tréning charakterizovaný ako proces adaptácie, proces motorického uèenia a proces psychosociálnej interakcie. Z poh¾adu jeho praktickej realizácie ide o pedagogický proces v smere: cie¾ž štruktúra športového výkonu Ž úlohy tréningu Ž obsah Ž prostriedky Ž metódy Ž trénovanos Ž športová forma Ž výkon (Dovalil et al., 2002). Mimotréningová príprava je èinnos zameraná na dosahovanie optimálnych výkonov. Zvyšovanie jej úrovne sa uskutoèòuje prostriedkami a prostredím iným ako pri tréningu, ale súvisiacim so spôsobom tréningu (Kuchen et al., 1987). Mimotréningová príprava je dôležitým èinite¾om v optimalizácii tréningového za aženia. Mimotréningová príprava napomáha skráti a zefektívni odpoèinok a tak umožni vyššiu frekvenciu a úroveò tréningových podnetov. Do mimotréningovej prípravy v príprave atlétov zaraïujeme: - životosprávu (striedanie práce, odpoèinku, rekreácie, iných aktivít ich charakter a dåžka), - výživu a pitný režim (úprava stravy a pitného režimu v závislosti od tréningových podnetov a od nárokov v pretekoch), - regenerácia (kvalita a množstvo aktívnej a pasívnej regenerácie), - psychohygiena (sociálny rozvoj a rodinné zázemie). V súèasnej atletike mimotréningová príprava zohráva èoraz väèší význam a je nezastupite¾nou súèas ou športovej prípravy. Komplexné využívanie pedagogických, psychologických a biologicko-lekárskych prostriedkov mimotréningovej prípravy vytvára predpoklady pre efektívne riadenie športovej prípravy. 8

9 2. PRINCÍPY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE Princípy zovšeobecòujú objektívne zákonitosti súvisiace so systémom športovej prípravy v atletike. Predstavujú odporúèania, pokyny pre tréningovú èinnos, ktorá zabezpeèí èo najvyššiu efektivitu. Princípy športovej prípravy vychádzajú zo zákonitostí a praktických skúseností. Uplatòujú sa vo všetkých etapách, vo všetkých zložkách a vo všetkých základných oblastiach športovej prípravy. V športovej príprave ako v pedagogickom procese sa uplatòujú základné didaktické princípy: uvedomelos a aktivita, názornos, všestrannos, systematiènos. Zo širokej škály princípov športovej prípravy v atletike sa zameriavame na tie, ktoré sú najfrekventovanejšie a najèastešie sa uplatòujú v športovej príprave atlétov. Uvedomelos a aktivita predstavuje prístup atléta k riešeniu tréningových úloh, ale aj úloh v mimotréningovej príprave a v športových sú ažiach. Pravidelné dodržiavanie princípov uvedomelosti a aktivity v tréningovom procese, ale aj v mimotréningovej príprave, za prítomnosti trénera, ale predovšetkým bez prítomnosti trénera je dôležitým predpokladom zvyšovania efektívnosti športovej prípravy. Uvedomelý prístup je predpokladom vyššej aktivity atléta. Uvedomelos sa zvyšuje s pribúdajúcimi informáciami, poznatkami a skúsenos ami. Primeraná motivácia v urèitom èasovom horizonte je predpokladom uvedomelosti atléta a zvyšujúcej sa aktivity. S pribúdajúcimi rokmi športovej prípravy sa zvyšuje podiel atléta pri plánovaní a riadení športovej prípravy. Postupne je atlét viac zaangažovaný do prípravy, zvyšuje sa jeho zodpovednos za výsledok. Postupne sa z objektu športovej prípravy stáva subjekt, ktorý sa podiela na riadení. Princíp jednoty všestrannosti a špecializácie naznaèuje, že obe zložky nemožno od seba oddeli. Všestrannos podporuje prirodzený rozvoj a zdravie atlétov. Zvyšovanie športovej výkonnosti vyžaduje všestranne orientovaný ale aj špecializovaný tréning. Ich pomer sa mení v jednotlivých etapách dlhodobej športovej prípravy (postupne narastá podiel špeciálnej prípravy), taktiež v priebehu roèného tréningového cyklu (s približujúcim sa pretekovým obdobím rastie podiel špeciálnej prípravy). Z h¾adiska vz ahu medzi oboma zložkami platí, že obsah všestranne zameranej prípravy je ovplyvnený potrebami špeciálnej prípravy. Úroveò a možnosti špecializovaného tréningu sú naopak limitované úrovòou všestranného rozvoja atlétov (Lehnert Novosad Neuls, 2001). To znamená, že v jednotlivých atletických disciplínach je obsah všestrannej prípravy do urèitej miery špecifický a musí rešpektova požiadavky športového výkonu. Rovnako v špeciálnej príprave sú u atlétov ve¾ké rozdiely v závislosti od štruktúry športového výkonu, z h¾adiska nárokov na energetické zabezpeèenie a technickú nároènos disciplín. V tréningu atlétov treba rozlišova všeobecnú všestrannos a atletickú všestrannos. 9

10 Nedodržanie princípu a nesprávne vysoký objem špecializovaného tréningu v zaèiatkoch prípravy mladého atléta vedú k rýchlemu zvyšovaniu špeciálnej športovej výkonnosti, ale v neskorších rokoch limitujú úèinnos špeciálneho tréningu a tým aj ïalšie zvyšovanie športovej výkonnosti. Hovoríme vtedy o predèasnej špecializácii, ktorá sa v tréningu mladých atlétov vyskytuje pomerne èasto. V príprave mladých atlétov v SR patrí princíp jednoty všestrannosti a špecializácie k jedným z najèastejšie nedodržiavaných. Postupnos je podmienkou zvyšovania športovej výkonnosti vo forme opakovaného pôsobenia adaptaèných podnetov. Princíp postupnosti chápeme v zmysle postupného zvyšovania objemu a intenzity za aženia, ale aj v zmysle zložitosti tréningových prostriedkov a nároènosti tréningových metód. Ve¾kos za aženia musí rešpektova aktuálnu úroveò trénovanosti atléta, predovšetkým individuálne fyziologické a psychické predpoklady. V priebehu dlhodobej športovej prípravy musí za aženie postupne narasta, v opaènom prípade dochádza po urèitom èase k stagnácii, príp. aj k poklesu výkonnosti. Je však nevyhnutné vyhýba sa podnetom presahujúcim aktuálne možnosti organizmu športovca. Ich zaraïovanie nevedie k systematickému rastu výkonnosti a naviac poškodzuje organizmus atléta. V priebehu roèného tréningového cyklu, tréningových období, mezocyklov a mikrocyklov rovnako dochádza k zvyšovaniu, stabilizácii a ku zníženiu za aženia. Pri raste za aženia je dôležité dba na to, aby nedochádzalo k súèasnému zvyšovaniu väèšieho poètu faktorov (napr. objemu, intenzity, zložitosti). Z dlhodobého h¾adiska (makrocykly, mezocykly) má potom ve¾kos za aženia vlnovitý charakter s tendenciou zvyšovania za aženia. Vlnovitos za aženia je charakteristická pre priebeh tréningového za aženia, jeho objem a intenzitu. Tréningové mikrocykly, mezocykly a makrocykly predstavujú malé, stredné a ve¾ké vlny za aženia. Z dlhodobého h¾adiska vlnovitý priebeh za aženia je urèovaný viacerými faktormi: termíny najdôležitejších pretekov, aktuálny stav trénovanosti atléta, zdravotný stav atléta, jeho individuálne osobitosti a iné. Z h¾adiska dlhodobej prípravy zameranej na urèitý vrchol sa vlna intenzity oneskoruje za vlnou objemu a ku vzniku športovej formy dochádza obyèajne až po znížení objemu za aženia. Princíp cykliènosti nadväzuje na predchádzajúce princípy postupnosti a vlnovitosti. Vyjadruje skutoènos, že systematické opakovanie obsahu, prostriedkov, metód a foriem je predpokladom efektívnych adaptaèných zmien s cie¾om postupného zvyšovania výkonnosti. Znamená to, že výraznejšie a trvalejšie zmeny v úrovni pohybových schopností a v úrovni zvládnutia techniky atletickej disciplíny možno dosiahnu len po nieko¾kotýždòovom opakujúcom sa za ažení. K tomu nám slúži stavba športého tréningu v urèitých èasových úsekoch mikrocykloch, mezocykloch a makrocykloch. Cie¾ a úlohy cyklov vychádzajú z rešpektovania 10

11 èastí a zložiek tréningu, individuálnych osobitostí atléta a špecifík atletickej disciplíny. V tejto súvislosti je treba obmieòa cie¾ a úlohy cyklov. Poèas absolvovania jednotlivých cyklov je potrebné rešpektova požiadavku systematického opakovania, ale aj požiadavku variability tréningového za aženia. Táto požiadavka je v súlade s èlenením roèného tréningového cyklu na krátke (mikrocyklus) a stredné (mezocyklus) èasové úseky. To je základom periodizácie športového tréningu. Princíp špecifiènosti úzko súvisí s princípom jednoty všestrannosti a špecializácie. Vyjadruje skutoènos, že adaptácia na tréningové za aženie je špecifická. To znamená, že èím väèšia je zhoda vykonávaného tréningového prostriedku s atletickou disciplínou, tým má uvedený tréningový prostriedok väèší tréningový efekt a vedie k vyššej úrovni adaptácie a v koneènom dôsledku vedie k väèšiemu rastu výkonnosti v danej atletickej disciplíne. Preto podiel špecializovaného tréningu na celkovom objeme v priebehu dlhodobej športovej prípravy narastá a jeho význam pre zvyšovanie športovej výkonnosti v priebehu kariéry športovca stúpa. Preto u pretekárov vrcholovej výkonnosti prevažujú cvièenia, ktoré sú svojou pohybovou štruktúrou ve¾mi podobné atletickej disciplíne. U pretekárov vrcholovej výkonnosti však môže dlhodobý špecializovaný tréning spôsobi psychické vyèerpanie atléta, v koneènom dôsledku pretrénovanie až poškodenie zdravia. Nešpecifický tréning sa u pretekárov vrcholovej výkonnosti zaraïuje s cie¾om kompenzácie jednostranného za aženia, príp. ako prostriedok aktívneho odpoèinku a relaxácie. Zaraïovanie nešpecifických tréningových prostriedkov v príprave vrcholových atlétov musí by v takom objeme, èase a v takej štruktúre, aby nemalo negatívny vplv na športový výkon v danej atletickej disciplíne. To neplatí v športovej príprave detí a mládeže, kde sú nešpecifické tréningové podnety dôležitou súèas ou športovej prípravy a predpokladom perspektívneho rastu výkonnosti. Predpokladom dosiahnutia a udržania adaptaèných zmien je pravidelné tréningové za aženie v primeranom objeme a intenzite. V športovej príprave sa môžu vyskytnú aj procesy, ktoré sú nežiadúce a vedú k opaèným procesom ako chceme dosiahnu hovoríme vtedy o reverzibilite. Neprimeraný pokles objemu, intenzity alebo frekvencie tréningových podnetov vedie k zníženiu úrovne adaptácie získanej predchádzajúcim tréningom. Pokles úrovne adaptácie je špecifický vo vz ahu k typu adaptácie a spôsobu získania a je spojený so stagnáciou a poklesom trénovanosti a následne aj športovej výkonnosti. Rovnako rozsah a rýchlos negatívnych zmien sú odlišné a špecifické v jednotlivých sytémoch a orgánoch tela atléta. Variabilita v tréningu je predpokladom efektívnej dlhodobej športovej prípravy. V rámci plnenia cie¾a a úloh v jednotlivých tréningových mikrocykloch, mezocykloch, makrocykloch a obdobiach (prípravné, pretekové ) je nevyhnutné 11

12 strieda obsah tréningu prostriedky, metódy, komponenty tréningového zaženia a iné. Variabilita za aženia vychádza z cie¾a a úloh tréningu a štruktúry pohybovej èinnosti v atletickej disciplíne. Napr. väèšia variabilita obsahu za aženia je v disciplínach cyklicko acyklických a acyklických ako v cyklických disciplínach. Vhodná variabilita tréningu je predpokladom prevencie oslabenia reaktivity, telesného alebo psychického vyèerpania a s tým spojenou stagnáciou a poklesom adaptaèných schopností a následne aj športovej výkonnosti. Individualizácia v dlhodobej športovej príprave atlétov sa prehlbuje s rastúcou výkonnos ou a rokmi športovej prípravy. Individualizácia znamená prihliadanie na individuálne osobitosti jednotlivých atlétov, rešpektovanie individuality atléta. Dôvodom je skutoènos, že na rovnaké za aženie reagujú rôzne typy rozdielne. Súèasne je potrebné stanovova individuálne ciele a úlohy, upevòova silné stránky osobnosti a odstraòova slabšie stránky a tie sú u jednotlivcov odlišné. Individualizácia neznamená, že tréning nemôže prebieha v tréningovej skupine. Práve naopak odstraòovanie nedostatkov a zvyšovanie adaptaèných schopností u jednotlivcov s rozdielnymi predpokladmi môže by ve¾mi efektívne. 12

13 3. ŠPORTOVÝ VÝKON A JEHO ŠTRUKTÚRA V ATLETIKE Atletický športový výkon charakterizujeme ako aktuálny prejav špecializovanej výkonnosti v uvedomelej pohybovej èinnosti, ktorá je zameraná na riešenie pohybovej úlohy v atletickej disciplíne, vymedzenej pravidlami atletiky. Atletický výkon je výsledkom dlhodobej èinnosti atléta, preto sú v òom obsiahnuté: vrodené dispozície sú pre vrcholové atletické výkony nenahradite¾né. Majú povahu vlôh a nadania, ktoré sa prostredníctvom pohybovej èinnosti aktivizujú a rozvinú v najvyššiu kvalitu oznaèovanú ako talent; vplyvy prírodného a sociálneho prostredia podmieòujú vývoj jedinca a jeho vrodených dispozícií. Z týchto vplyvov majú rozhodujúci význam podmienky (materiálne, prírodné, sociálne, èasové ), ktoré v dôležitej miere urèujú rozsah a kvalitu športovej prípravy atléta; vplyvy tréningového procesu predstavujú dlhodobú adaptáciu na tréningové a pretekové za aženie. Ve¾kos vplyvu tréningového procesu závisí od charakteru, objemu, intenzity a zložitosti tréningového za aženia a od organizácie tréningového procesu pri zoh¾adnení vekových, individuálnych a iných osobitostí. Športový výkon a športová výkonnos (ako schopnos opakovane podáva výkon) je teda výsledkom prirodzeného rastu a vývoja jedinca, vplyvov prírodného a sociálneho prostredia a športového tréningu (obr. 1). Obr. 1 Dlhodobé formovanie športovej výkonnosti 13

14 Atletické výkony sú ve¾mi rôznorodé a požiadavky, ktoré kladú na športovca, sa rovnako odlišujú. Jednotlivé typy atletických výkonov sú relatívne stabilné a je možné pod¾a urèitých kritérií objektívne klasifikova atletické výkony (tab. 1). Tab. 1 Klasifikácia atletických výkonov Atletický športový výkon je komplexný, zložitý a má špecializovaný prejav. Je dynamický, bohato štrukturalizovaný, multifaktorový jav podmienený urèitým množstvom faktorov, ktoré majú rozliènú úroveò kvality, svoje špeciálne usporiadanie (štruktúru). Štruktúra športového výkonu v atletických disciplínach je usporiadaním faktorov a vz ahov medzi nimi. Úèinné fungovanie tohoto systému je podmienené prítomnos ou limitujúcich faktorov a existenciou optimálnych vz ahov medzi nimi. Každý športový výkon je charakterizovaný poètom a kvalitou faktorov, ich špecifickým usporiadaním a vz ahmi medzi nimi. Z toho je zrejmé, že športový výkon v každej atletickej disciplíne má inú štruktúru. Príbuznos nachádzame len 14

15 v jednotlivých skupinách atletických disciplín (Kampmiller et al., 2000). Napr. horizontálne skoky majú podobné požiadavky na motorické, somatické a psychické faktory. Skokani do dia¾ky a trojskokani sa vyznaèujú mimoriadnymi rýchlostnosilovými, rýchlostnými schopnos ami a koordináciou, strednou až vyššou telesnou výškou, harmonickým rozvojom svalstva celého tela a koncentráciou na krátkotrvajúci výkon. Objektívne poznanie štruktúry športového výkonu spoèíva v: - stanovení rozhodujúcich faktorov a ich podiele na športovom výkone, - zistení ich usporiadanosti (hierarchie), - stanovení vzájomných vz ahov. Dostatoèné poznanie rozhodujúcich faktorov úrovne štruktúry športového výkonu umožòuje racionálne riadi športovú prípravu. Za faktor štruktúry športového výkonu považujeme každý prejav vlastnosti, schopnosti, stavu, deja, vedomosti, ktoré sú v rámci daného výkonu podmienkou jeho realizácie, pôsobia ako rozhodujúce èinitele a majú pre športový výkon podstatný význam. Faktorom môže by ve¾mi jednoduchý èinite¾, napr. telesná výška v skoku do výšky, ale aj èinite¾ ve¾mi zložitý, napr. skokanská cyklická výbušnos, ktorú predstavuje 50 m skokový beh - v skoku do dia¾ky. Faktory štruktúry športového výkonu delíme na: Limitujúce priamo urèujú, vymedzujú úroveò výkonu a v podstate ich nemožno kompenzova. Determinujúce vytvárajú nevyhnutné predpoklady pre prejavenie limitujúcich faktorov a možno ich èiastoène kompenzova. Dokres¾ujúce prispievajú ku kvalitnejšej hodnote výkonu a možno ich nahradzova. Rozlièná dôležitos faktorov s priamymi a sprostredkovanými väzbami medzi nimi dáva možnos logicky konštruova jedno a viacúrovòové modely štruktúry športového výkonu (Choutka - Dovalil, 1991). Pre atletické disciplíny sú charakteristické viacúrovòové modely s rôznym usporiadaním a hierarchiou faktorov s priamou a sprostredkovanou väzbou pôsobenia. To znamená, že význam niektorých faktorov sa môže prejavi až sprostredkovanými väzbami. V štruktúre športového výkonu atletických disciplín sa na prvej úrovni nachádzajú faktory komplexnejšie a s priamym vz ahom k športovému výkonu v danej atletickej disciplíne (napr. maximálna rýchlos v behu na 100 m). Faktory nižších úrovní sú prevažne jednoduchšie. Viacúrovòové modely štruktúry športového výkonu v atletických disciplínach vypracovali napr. Koštial et al. (1988) v behu na 400 m prekážok žien, Kampmiller (1996) v behu na 100 m (obr. 2), Krška - Koštial (2001) v skoku o žrdi žien. Na základe poznania faktorovej štruktúry športového výkonu konkrétnej atletickej disciplíny je možné urèi prediktory (prvky prognózy) športového výkonu. Od nich je možné odvodi výberové kritériá pre jednotlivé etapy výberu. 15

16 Význam jednotlivých faktorov štruktúry športového výkonu sa mení v závislosti od veku, etapy športovej prípravy a dynamiky športovej výkonnosti. V dlhoroènej športovej príprave sa mení hierarchia a väzby medzi jednotlivými faktormi. Tieto zmeny súvisia s postupným približovaním špecifickým požiadavkám daného atletického výkonu a vplyv majú aj individuálne osobitosti každého atléta. Genéza štruktúry športového výkonu sa vyznaèuje entropickými procesmi (od neusporiadanosti k usporiadanosti systému) a reverzibilnými procesmi (jedny faktory nadobúdajú význam, iné ho strácajú, alebo si ho zachovávajú) (Havlíèek, 1998). Multidisciplinárna schéma štruktúry športového výkonu zahàòa faktory: somatické dåžkové, objemové ukazovatele, aktívna telesná hmota, somatotyp (endo, mezo a ektomorfný komponent), rôzne indexy. funkèné metabolické procesy krytia energetického výdaja, adaptaèné mechanizmy, nervové funkcie. motorické pohybové schopnosti, zruènosti, biomechanické parametre techniky a uèenlivos. psychické temperament, charakter, motivácia a schopnosti (Moravec, 2000). Obr. 2 Viacúrovòový model štruktúry športového výkonu v behu na 100 m (Kampmiller, 1996) 16

17 4. VÝBER TALENTOV V ATLETIKE 4.1 CHARAKTERISTIKA TALENTU A VÝBERU TALENTOV Atletické výkony na hranici ¾udských možností môžu dosiahnu len jedinci, ktorí sú pre ne nadaní. Preto je ve¾mi dôležitou súèas ou športovej prípravy v atletike výber talentov pre jednotlivé disciplíny v primeranom veku. Pod¾a Korèeka et al. (1996) si potrebu výberu vyžaduje: - súèasný stav a tendencie rozvoja vrcholového športu a výkonov, - zvyšovanie úèinnosti systému športu, - postavenie nášho štátu v svetovom športovom hnutí. Talent v atletike je ten, kto má dedièné predovšetkým dispozície psychické, fyziologické, antropometrické, motorické, ako aj socializaèné. Navyše v priebehu individuálneho vývinu využije zodpovedajúce podmienky športovej prípravy v atletickej disciplíne. Potom je predpoklad, že pri primeranom tréningu a sú aži môže vo veku rekordných športových výkonov dosiahnu výkony medzinárodnej úrovne (Glesk - Harsányi, 1998). Všetky pohybové schopnosti prejavujúce sa v atletike sú výsledkom dedièných dispozícií pre šport, ale aj výsledkom vplyvu prostredia. Preto sa viacerí autori zhodujú v názore, že budúce atletické výkony medzinárodnej úrovne môžu dosahova len tí jedinci, ktorí majú vynikajúce dedièné dispozície a ktorí budú od mladého veku v súlade s biologickým rozvojom pravidelne a systematicky trénova. Výberu detí a mládeže sa v atletike venuje ve¾ká pozornos. Už Havlíèek et al. (1974) sa vo výbere talentovanej mládeže pre atletiku zamerali na teóriu, morfologické, funkèné, psychologické, pedagogické a pohybové h¾adiská v základnej príprave, ako aj na vybraté skupiny disciplín (šprintérske, vytrvalostné, skokanské a vrhaèské). Skutoènos ou ale je, že v atletike na Slovensku miestami fungujúci systém výberu vychádza z teoretických poznatkov a praktických skúseností. V niektorých atletických centrách na Slovensku mali v nedávnej minulosti vcelku dobre prepracovaný systém výberu detí pre atletiku, ktorý spoèíval v zistení základných ukazovate¾ov (hlavne somatických a motorických) pre atletiku väèšinou u žiakov celej populácie zo 4. roèníkov základných škôl. Vcelku dobre vypracovaný a fungujúci systém mali napr. v Považskej Bystrici, Banskej Bystrici, Nitre, Bratislave, Brezne, Trenèíne, Nových Zámkoch, Košiciach, Trnave, ale aj v ïalších mestách. Vzh¾adom na možnosti a podmienky, pokladáme takto uskutoèòované výbery za vyhovujúce. Napriek tomu, že v uvedených oddieloch a školách išlo skôr o zis ovanie urèitej nadpriemernosti v úrovni motorickej výkonnosti s cie¾om naplni stav žiakov v športovej triede alebo športovej škole. V súèasnosti však už aj v týchto centrách narážajú na problémy uskutoèni celoplošné merania. Súvisí to predovšetkým s celkovou situáciou v školstve, ale aj znižujúcim sa poètom žiakov na školách. 17

18 Bohužia¾ v ostatných rokoch sa situácia v spoloènosti, obzvláš v školstve, dramaticky zmenila v neprospech možností sústreïova nadané deti do útvarov, ktoré majú zabezpeèova pravidelnú, systematickú a odbornú prípravu. Pod¾a Vinduškovej a Krátkeho (2001) sa v Èechách v 90. rokoch celková stratégia Výberu talentov posunula od pojmu výber k pojmu vyh¾adávanie, resp. získavanie pohybovo nadaných detí. U nás je situácia podobná ako v Èeskej republike, preto sa s tvrdením uvedených autorov stotožòujeme a platí aj pre Slovensko. Výber talentov je dlhodobý, vedecky zdôvodnený systém vyh¾adávania talentov, ktorí majú predpoklady uplatni sa vo vrcholovom športe. Dlhodobý proces výberu talentov má z h¾adiska úrovne kvality výberu nasledovné stupne: 1. spontánny výber (nábor) rozhodujúcim ukazovate¾om je záujem die a a (príp. rodièa). Uskutoèòuje sa obyèajne na základe oznamu, informácie o možnosti zaradi sa do športovej prípravy, príp. na základe vlastnej iniciatívy die a a, ktorého rodiè privedie na atletický tréning. Tento stupeò sa oznaèuje aj ako náhodný. Spontánny výber nie je vekovo obmedzený, ale obyèajne sa v atletike vykonáva u detí vo veku 9-11 rokov. 2. empirický výber uskutoèòuje sa v mimošportovej príprave (hodiny telesnej výchovy, športové hry, krúžky na školách, spontánna aktivita detí). Tréner (uèite¾) si na základe pozorovania všíma deti, ktoré sú pohybovo nadané, zis uje ich záujem, pozoruje morfologické znaky (telesnú výšku, hmotnos, tvar postavy). Empirický výber nie je vekovo obmedzený. 3. odborno komplexný výber (základný výber) h¾adáme záujemcov, ktorí majú všeobecné predpoklady na atletické disciplíny. Uskutoèòuje sa zis ovaním úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti, základných somatických ukazovate¾ov a zdravotného stavu. Uskutoèòuje sa vo výbere do športových tried s atletickým zameraním, príp. do atletických oddielov do športovej predprípravy. Odborno komplexný výber uskutoèòujeme obyèajne u detí vo veku 9 11 rokov. 4. odborno špeciálny výber (špecializovaný výber) h¾adáme záujemcov, ktorí majú špeciálne predpoklady pre urèitú skupinu atletických disciplín. Uskutoèòujeme ho zis ovaním úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti, špeciálnej pohybovej výkonnosti pre urèitú skupinu atletických disciplín, somatických prepokladov, psychických prepokladov a zdravotného stavu. Dôležitým je zis ovanie schopnosti prispôsobova sa na zá až, schopnos regenerova a schopnos preteka. Uskutoèòuje sa pri výbere detí na športovú školu (stredná škola), príp. v oddieloch do etapy špeciálnej športovej prípravy. Je to vo veku približne rokov. Pri výbere detí pre atletiku zis ujeme faktory: Motorické - pohybové schopnosti, pohybové zruènosti. Somatické - telesná výška, telesná hmotnos, predpoklad výšky a hmotnosti 18

19 pod¾a rodièov, dåžka dolných konèatín, dåžka chodidiel, celková postava, rozdiely medzi chronologickým (kalendárnym) vekom a biologickým (skutoèným) vekom. Funkèné predpoklady na aeróbne, anaeróbne alebo zmiešané za aženie. Psychické - vlastnosti osobnosti, motivácia, špecifické psychologické predpoklady pre skupinu atletických disciplín, atletickú disciplínu. Sociálne - sociálne zázemie die a a (rodina, priatelia, škola). Zdravotné - držanie tela, zdravotná anamnéza. Pri každom výbere pre atletiku je potrebné pamäta na zis ovanie predovšetkým tých faktorov, ktoré sú dedièné a tréningom ich nie je možné zmeni alebo len vo ve¾mi malej miere. Zároveò všeobecne platí, že èím v nižšom veku vykonávame výber, tým je väèší vplyv dediènosti a naopak, èím vo vyššom veku, tým je väèší vplyv prostredia. Pri výbere je ve¾mi dôležité zistenie aj predchádzajúcich pohybových aktivít, pozna predovšetkým charakter, objem a intenzitu za aženia, ktoré do výberu deti absolvovali. Ide o to, aby sme zistili aký tréning priviedol deti k urèitej výkonnosti, ktorú zis ujeme pri výbere. V súlade s Korèekom et al. (1996) celý systém výberu talentov èleníme na etapy v zhode s etapami dlhodobej športovej prípravy: Etapa vyh¾adávania športových talentov Etapa výberu talentov pre atletiku Etapa rozvoja talentu v skupine atletických disciplín Etapa uplatnenia sa talentu vo vrcholovom športe Vysoká východisková úroveò výkonnosti pri výbere sama o sebe nezaruèuje vysokú výkonnos v dospelom veku, ale je predpokladom vysokej výkonnosti v dospelom veku. Potvrdili to aj Sebö Harsányi (1988), pod¾a Glesk Harsányi (1998), ktorí vykonali retrospektívnu analýzu na vzorke atlétov a atlétok medzinárodnej výkonnostnej úrovne. Preukázali, že atléti, ktorí boli výkonnejší v dospelom veku sa už v detskom a mládežníckom veku výrazne líšili od menej výkonných. Cie¾om výberu talentov je, okrem odhalenia predpokladov jedincov prognózova ich budúcu výkonnos. Samozrejme platí, že èím na dlhšie obdobie prognózujeme výkonnos, tým je prognóza nepresnejšia, lebo existuje množstvo faktorov, ktoré môžu ovplyvni budúcu výkonnos vybraného jedinca. Pri predikcii výkonnosti v atletickej disciplíne o nieko¾ko rokov súhlasíme s autormi (napr. Siris, 1973; Turek, 1996 a ïalší), ktorí odporúèajú vychádza z hodnotenia prvých troch rokov tréningu (prvé tri roky riadenej športovej prípravy). Potom na základe tempa rastu výkonnosti na zaèiatku športovej kariéry sa usudzuje na možnosti dosiahnutia maximálnej výkonnosti v dospelom veku. 19

20 4.2 ZÁSADY VÝBERU TALENTOV Zásady výberu zovšeobecòujú požiadavky, ktoré treba dodrža pri výbere. Stotožòujeme sa s teoreticko-metodickými pravidlami, ktoré vo forme zásad sformuloval Havlíèek (1986): - vek výberu, - poèetnos výberu, - výberové kritériá oprávnenos, komplexnos a hierarchia požiadaviek, - etapovitos, - humánnos a demokratickos - organizácia a riadenie. Výber talentov, ktorý spåòa uvedené zásady je prvým predpokladom efektívnej športovej prípravy v atletike. Pre urèenie veku výberu v atletike je potrebné vychádza z dvoch základných údajov: - vek dosahovania vrcholových športových výkonov (tab. 2), - poèet rokov športovej prípravy potrebných k dosiahnutiu maximálnej športovej výkonnosti väèšina autorov uvádza 8 12 rokov dlhodobej športovej prípravy od zaèatia systematickej, riadenej prípravy po dosiahnutie vrcholovej výkonnosti v atletike. Po odèítaní poètu rokov prípravy od optimálneho veku na dosahovanie maximálnych výkonov vychádza približne rokov ako vhodný vek výberu talentov pre atletiku, èo je v súlade s tvrdením Moravca (2000). Podobne ako v iných športových odvetviach, snahou však je aj v atletike znižova vek výberu a vek zaèatia dlhodobej športovej prípravy. Hlavnými dôvodmi znižovania veku výberu talentov pre atletiku sú: - konkurencia iných druhov športu pri získavaní talentov, - snaha zachyti v športovej príprave atlétov senzitívne obdobia pre rozvoj niektorých pohybových schopností, ktoré sú ešte pred 10. rokom života (predovšetkým koordinaèné a rýchlostné schopnosti). Pri zoh¾adòovaní veku výberu je dôležité presne identifikova predchádzajúcu systematickú, ale aj spontánnu pohybovú aktivitu. Èasto vyberáme deti pre atletiku, ktoré už predtým absolvovali nieko¾koroènú športovú prípravu v iných športových odvetviach. Ako výhoda sa ukazuje príprava v tých športoch, ktoré úèinne prispievajú k rozvoju schopností v senzitívnom období napr. športová gymnastika, niektorá zo športových hier, lyžovanie, aj iné. Opaènou tendenciou ako znižovanie veku výberu talentov je tendencia predlžovania èasu trvania športovej prípravy a dosahovania vysokých športových výkonov vo vyššom veku. Ukazuje sa to aj v zistení Ter-Ovanesiana (2000), ktorý uvádza, že 68 % svetových rekordov vytvorili muži vo veku rokov a 75 % 20

21 aktuálnych svetových rekordov patrí ženám, ktoré ich vytvorili vo veku rokov. Tab. 2 Optimálny vek na dosahovanie maximálnych výkonov v jednotlivých atletických disciplínach (Kampmiller et al., 2000) Zásadu poèetnosti je dôležité dodrža vzh¾adom k tomu, že poèetnos výskytu talentov na konkrétnu športovú èinnos je pomerne nízka a má približne normálne rozloženie. Pod¾a Moravca (2000) majstrami športu sa stane iba 0,123 % športujúcej mládeže. Naopak vysoká je poèetnos športovcov, ktorí nedosiahnu vysoké športové výkony. V súèasnej situácii pri výbere talentov v atletike je ve¾mi ažké dodrža zásadu poèetnosti, vzh¾adom na malý poèet detí, ktoré sa zúèastòujú výberu. V uvedených atletických centrách v SR sa pre výber do športových tried s atletickým zameraním zúèastòovalo od 300 až do 600 detí a vybraných bolo 30 detí. Z toho bolo ve¾a detí už aktívnych v iných športoch, takže aj pri splnení výberových kritérií nemali záujem zaradi sa do športových tried s atletickým zameraním. Napriek tomu uvedenú poèetnos pokladáme za primeranú na Slovensku, ale v súèasnosti už ažko dosiahnute¾nú. Negatívom však je, že v súèasnosti sa výberu pre atletiku zúèastòuje ve¾mi malé percento populácie detí. 21

22 Kritériá výberu (prediktory) zoh¾adòujeme pri predpovedaní budúcej športovej výkonnosti jedincov, ktorí sa zúèastòujú výberu. Výberové kritériá musia zoh¾adòova zásady komplexnosti, oprávnenosti a hierarchie požiadaviek. Dodržanie komplexnosti znamená pri výbere zoh¾adni všetky faktory, ktoré sa nejakým spôsobom podie¾ajú na budúcom športovom výkone v skupine atletických disciplín, alebo v konkrétnej atletickej disciplíne. Vo všetkých atletických disciplínach to znamená zoh¾adni špecifiká faktorov motorických, somatických, funkèných a psychických. Tieto sú v jednotlivých atletických disciplínach rozdielne. Sociálne a zdravotné faktory môžu by pri výbere pre atletické disciplíny totožné, alebo ve¾mi podobné. Najkomplexnejším kritériom výberu je športový výkon v danej atletickej disciplíne. Jedným z najvýznamnejších integrujúcich prediktorov a prognostickým ukazovate¾om je hodnota výkonu v atletickej disciplíne, priebeh jeho vývoja a pri výbere atletickej disciplíny je najúèinnejší impulz úspech v atletických pretekoch. Okrem poznania aktuálneho výkonu je rovnako dôležité poznanie vývinovej stability a predikènej validity jednotlivých ukazovate¾ov. Stabilita sa najèastejšie vyjadruje koeficientom korelácie medzi východiskovou úrovòou v detskom veku a koneènou úrovòou v dospelom veku. Poznanie predikènej validity výberového kritéria k budúcemu športovému výkonu slúži pri predpovedaní budúcej športovej výkonnosti a teda aj pri výbere talentov. Pri stanovení výberových kritérií je rozhodujúcim východiskom štruktúra športového výkonu. Na základe štruktúry športového výkonu sa urèuje oprávnenos požiadaviek, ako aj ich hierarchia pri výbere. Oprávnenos požiadaviek a ich hierarchia pri výbere sa stanovuje na základe vývinovej stability a predikènej validity. Tu je dôležité pozna východiskovú úroveò jednotlivých ukazovate¾ov ale aj ich tempo rozvoja. Dôležité je tu zis ovanie úrovne a tempa prírastkov rozhodujúcich ukazovate¾ov u najlepších atlétov v jednotlivých disciplínach. Výber talentov nie je jednorázový proces. Výber sa realizuje v etapách v súlade s etapami dlhodobej športovej prípravy. V atletike chápeme etapovitos výberu nasledovne: 1.etapa výber pre šport do etapy športovej predprípravy, uskutoèòuje sa vo veku 8 9 rokov. 2.etapa výber pre atletiku do etapy základnej športovej prípravy, uskutoèòuje sa vo veku rokov. 3.etapa výber pre skupinu atletických disciplín do etapy špeciálnej športovej prípravy, uskutoèòuje sa vo veku rokov. 4.etapa výber pre atletickú disciplínu do etapy vrcholovej športovej prípravy, uskutoèòuje sa vo veku rokov. Dodržiavanie zásady humánnosti a demokratickosti znamená v podstate dodržiavanie Konvencie práv die a a, ktorú v OSN prijalo 191 èlenských štátov. 22

23 Šport sa pod¾a toho považuje za èinnos pri rozvoji predpokladov všetkých detí. Preto by mali by všetky tieto normy v plnej miere dodržiavané aj pri výbere talentov. To znamená umožni všetkým de om celej populácii zúèastni sa výberu talentov. Výber uskutoèni demokraticky na základe vopred stanovených výberových kritérií. Výber talentov musí ma svoju organizaènú štruktúru a primerané riadenie. V atletike na Slovensku je výber talentov organizovaný atletickými oddielmi, prípadne aj v spolupráci so ZŠ, pri ktorých existujú športové triedy s atletickým zameraním. Športové školy organizujú výber talentov samostatne do základnej školy aj do strednej školy. Každý oddiel a každá škola sú pri výbere talentov autonómne. Organizácia a riadenie výberu talentov sa uskutoèòuje na úrovni subjektov, ktoré výber uskutoèòujú buï po linke zväzovej (oddiely) alebo školskej (školy). Sú však vypracované uèebné osnovy športovej prípravy v atletike pre športové triedy základných škôl a osemroèné športové gymnáziá (Èillík, 2003), ktoré schválilo MŠ SR a sú pre tieto útvary záväzné. Osnovy obsahujú výkonové štandardy v jednotlivých zložkách športovej prípravy a odporúèané objemové ukazovatele. Blízka budúcnos ukáže, nako¾ko sa tieto osnovy budú dodržiava. Zásady tvoria jeden celok a zabezpeèujú optimálny chod systému výberu talentov, ak sa uplatòujú vo vzájomnej podmienenosti a spojení. 23

24 5. ZLOŽKY ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ATLETIKE V dlhodobej športovej príprave sa vyžaduje systematické osvojovanie a zdokona¾ovanie zložiek a ich harmonické zladenie do jedného celku. Medzi jednotlivými zložkami je úzky vz ah. Vzájomný pomer medzi jednotlivými zložkami sa postupne mení v závislosti od: - etapy dlhodobej športovej prípravy, - poètu rokov tréningu, - poètu rokov tréningu v špecializácii, - obdobia roèného tréningového cyklu, - atletickej disciplíny, - individuálnych osobitostí. Všetky zložky sa navzájom prelínajú, ovplyvòujú, doplòujú a spolupôsobia v smere ïalšieho zdokona¾ovania a rastu športovej výkonnosti. Kondièná príprava Kondièná príprava zabezpeèuje zdokona¾ovanie všestranného pohybového základu prostredníctvom rozvoja základných a špeciálnych pohybových schopností. Kondièná pripravenos je v atletike základom vysokej funkènej úrovne organizmu z èoho vyrastá športová výkonnos. Všeobecná kondièná príprava prispieva k harmonickému telesnému rozvoju športovca, rozširuje funkèné možnosti organizmu a súèasne vytvára predpoklady pre rýchlejší a kvalitnejší rast športovej výkonnosti. Všeobecná kondièná príprava v atletike je špecializovaná a adekvátne slúži špecifickým požiadavkám vybranej atletickej disciplíny. Špeciálna kondièná príprava je pokraèovaním všeobecnej kondiènej prípravy. Zo širokého základu pohybových schopností vyrastá nová kvalita na vyššej úrovni, ktorá je zabezpeèovaná rozvojom špeciálnych pohybových schopností v súlade s požiadavkami danej atletickej disciplíny. Preto je dôležité rozvíja špeciálne pohybové schopnosti v spojitosti s technikou atletickej disciplíny. Požiadavky špeciálnej kondiènej prípravy sa realizujú: - prípravnými cvièeniami na rozvoj hlavných pohybových schopností, - prípravnými cvièeniami na osvojovanie a zdokona¾ovanie techniky, - špeciálnymi prípravnými cvièeniami na rozvoj pohybových schopností. Špeciálne prípravné cvièenia musia svojim charakterom zodpoveda (podoba sa) dynamickým fázam atletickej disciplíny. Pomer medzi všeobecnou a špeciálnou kondiènou prípravou je pohyblivý a závisí od: - veku, - úrovne športovej pripravenosti, - atletickej disciplíny, 24

25 - individuálnych osobitostí, - obdobia v roènom tréningovom cykle. V priebehu dlhodobej športovej prípravy sa pomer všeobecnej a špeciálnej kondiènej prípravy mení v prospech špeciálnej. Technická príprava Jej úlohou je zvládnutie racionálnej pohybovej štruktúry a prispôsobenie jej prvkov individuálnym predpokladom. Dokonalé zvládnutie techniky atletickej disciplíny je spolu s vysokou úrovòou kondiènej pripravenosti predpokladom vysokej výkonnosti v atletickej disciplíne. V atletických disciplínach sa technika vyznaèuje relatívne stabilnou pohybovou štruktúrou, ktorá sa len minimálne mení v závislosti od vonkajších a vnútorných podmienok. Atlét musí zvládnu rytmus pohybu v atletickej disciplíne, kinematické a dynamické charakteristiky. K¾úèom k zvládnutiu techniky atletických disciplín je ovládanie uzlových fáz disciplín. Cestou k splneniu tohoto cie¾a je motorické uèenie, ktoré má nieko¾ko fáz, ktoré predstavujú vývoj osvojovania a upevòovania pohybových zruèností (Belej, 1994). Tento vývoj neprebieha rovnomerne: osvojovanie pohybových zruèností má rýchlejšie a pomalšie obdobie, rozdiely sú medzi jednotlivými atlétmi, rozdiely sú aj pri nácviku jednotlivých disciplín. Motorické uèenie má 4 etapy: vonkajšieho riadenia, prevažného vonkajšieho riadenia, prevažného sebariadenia, sebariadenia. Dôležitý vplyv na tempo a kvalitu motorického uèenia má: - poèet a kvalita informácií, - úroveò všeobecných kondièných a koordinaèných schopností, - intelektuálna úroveò, - motivácia, - zdravotný stav, - personálne a materiálne zabezpeèenie, - sociálne prostredie. Technická príprava je v dlhodobej športovej príprave sústavný a stále (na vyššej úrovni) sa opakujúci proces. Rozmanitos techniky atletických disciplín však spôsobuje rozdielne zastúpenie a zameranie technickej prípravy v športovej príprave atlétov. Technická príprava v jednotlivých atletických disciplínach pozostáva zo: - získania zásoby rôznych pohybových návykov a zruèností je základom špeciálnej technickej prípravy a zvládnutia techniky, - zvládnutia techniky všeobecne rozvíjajúcich cvièení - je predpokladom tvorenia nových pohybových štruktúr. V technickej príprave atlétov sa v dlhodobej športovej príprave a v roènom tréningovom cykle uplatòujú a neustále opakujú postupy: rozèlenený (analyticko syntetický) a celostný (globálny). Výber postupu a metódy je podriadený úrovni 25

26 atlétov, charakteru disciplíny, skúsenostiam trénera a iným faktorom (Vindušková Kaplan Metelková, 1998; Belej, 2001). Algoritmus nácviku a zdokona¾ovania techniky atletických disciplín pozostáva z nasledovných bodov: - rozvoj kondièných schopností, - vnímanie rozhodujúcich fáz techniky disciplíny, - osvojovanie rytmu pohybu, - osvojovanie uzlovej fázy disciplíny v z¾ahèených podmienkach, - realizácia atletickej disciplíny ako celku v z¾ahèených podmienkach, - zdokona¾ovanie atletickej disciplíny v štandardných podmienkach, - zdokona¾ovanie atletickej disciplíny v s ažených podmienkach. Taktická príprava Cie¾om taktickej zložky je pripravi atléta na podanie optimálneho výkonu v konkrétnych podmienkach pretekov. Taktická príprava vychádza z taktických poznatkov, technických schopností, úrovne pohybových schopností, motivácie, vô¾ových vlastností, individuálnych osobitostí a iných faktorov. Obsah taktickej prípravy je v jednotlivých atletických disciplínach ve¾mi rozdielny. Obsahom taktickej prípravy atlétov sú tieto úlohy: - osvojenie špecifických vedomostí poznanie pravidiel, poznanie hlavných zásad taktiky danej disciplíny, poznanie zásad taktického konania v konkrétnych situáciách, - osvojenie taktických možností príslušnej disciplíny, - zvládnutie potrebných kvalít, ktoré umožòujú prakticky rieši typické pretekové situácie, - sústavný rozvoj tvorivých schopností. Taktické konanie v atletických disciplínach má tieto možnosti: - racionálne rozloženie síl (behy na na 400 m a dlhšie, chôdza), - reakcia na zmeny tempa a poradia pretekárov (behy na stredné a dlhé vzdialenosti, chôdza), - ahanie po¾a pretekárov, alebo zavesenie sa za pretekárov, ktorí ahajú skupinu (behy na stredné a dlhé vzdialenosti, chôdza), - výkon na èas, alebo umiestnenie (bežecké disciplíny, chôdza), - zaradenie sa do stredu štartového po¾a, aby nebol pretekár príliš vidite¾ný (chôdza), - reakcia na napomínania (chôdza), - zameranie sa na urèitý výkon, na umiestnenie (technické disciplíny pri kvalifikáciách, pri postupe do užšieho finále), - vo¾ba optimálnej základnej a ïalších postupových výšok (skok do výšky a skok o žrdi), - vynechávanie pokusov (technické disciplíny, predovšetkým skok do výšky a skok o žrdi), 26