NR SVENSK SLOVAK INFO

Transkript

1 NR SVENSK SLOVAK INFO

2 Tack för förtroendet! Áno, po desiatich rokoch húževnatej a vášnivej práce v pozícii predsedu nášho spolku požiadal Dušan Daučík o uvoľnenie z tejto funkcie. Našťastie bude naďalej pokračovať ako redaktor s vydávaním nášho tu a aj v zahraničí veľmi oceneného časopisu Svensk Slovak Info. Po dlhom váhaní som pristala k prevzatiu funkcie predsedu hoci viem že v mojej životnej situacii nedokážem nahradiť skoro až stopercentne angažmá Dušana Daučíka. Čo mňa predsa dostalo k tomuto rozhodnutiu je fakt, že som jedna z temer tretiny slovákov čo dnes žije vo svete mimo svojej vlasti. Žijeme a pracujeme v zahraničí, ale srdcia máme slovenské. Ako mnohí iní, som sa aj ja adaptovala v mojej novej domovine, obohatila som sa jej kultúrou a stretla mnoho dobrých ľudí. Ale prečo stratiť to, čo som mala a si snažím udržiavať, slovensku kultúru? V našom spolku si spolu s krajami a priateľmi Slovákov, cez hudbu, spev, tanec a kulinárske zážitky uchovávame Slovensko a zároveň obohacujeme si slovenskú kultúru o nový rozmer. Chcem sa pričiniť k vytváraniu možností, že tam kde žijú Slováci, žije aj slovenská kultúra a spolu s inymi kultúrami obohacuje svet. Moja snaha bude najviac zameraná na získanie nových členov hlavne druhej a už aj tretej generacie Slovákov. Nie je to ľahká úloha, ale spoločnými silami sa nám to určite bude dariť. Preto nám všetkým želám úspešnú spoluprácu, a príjemné a veselé stretnutia. Anastazia Järnefors predseda SSF Styrelse SSF 2006 Anastazia Järnerfors ordförande, skolkontakt@hotmail.com Gabriela Prochazka viceordförande, gabriela.prochazka@biosci.ki.se Dusan Daucik hedersordf., sekreterare, , dusan.daucik@chello.se Marta Gessler kassör, marta.gessler@ericsson.com Andrea Chalupa kultur, andrea_chalupa@hotmail.com Igor Tomo ungdomsansvarig, mobil igortomo@yahoo.com Yvetta Asp projektansvarig, yvetta.asp@bredband.net Nadja Hammarberg, supleant, kultur naadja@yahoo.com Magnus Järnefors supleant, klubbm skolkontakt@hotmail.com Pred voľbami Skôr ako výročná schôdza SSF bola zahájená, ešte ako predseda spolku, využijúc možnosti, som si dovolil predniesť niekoľko slov. Moje desaťročie prešlo a počas týchto rokov sme urobili veľa dobrých akcií pre našich členov. Medzi dobré veci nesporne je vytvorenie spolkového časopisu, ktorý vychádza 4x v roku. Vytvorli sme značné mnžstvo ocenených aktivít. Fantastické zábavy, kultúrne programy, humánné zbierky, zangažovali rozličné hudobné skupiny, spevákov, umelcov, večery poézie, hercov a veľa veľa iných akcií. Ba dokonca aj rozličné kurzy. Priatelia spolok má veľmi vyváženú, dá sa povedať silnú ekonómiu. Iba v poslednom čase sme použili subvencie pre znížené vstupné pre členov, ba dokonca i vytvorili možnostvo bezplatných akcií. Podarilo sa nám zvýšiť počet členov spolku. Máme vynikajúce vzťahy so slovenskými úradmi- Slovenskom, s organizáciami a aj s bratkými slovenskými organizáciami vo svete. Predstavenstvá, ktoré som viedol, boli vždy na úrovni s vynikajúcimi spolupracovníkmi, s dobrou vzájomnou súdržnosťou. Dnes máme aj vinikajúcu WEB-domovú stránku. Sme vysoko rešpektovaným spolkom vo Švédsku, na Slovensku a vôbec vo svete. Nezabúdajme však, že ešte stále nám zostáva aj veľa robiť. Napríklad dostať do spolku nových prišlých krajanov zo Slovenska. Primäť aj druhú generáciu Slovákov do spolku. Mali by sme vytvoriť komísiu, ktorá by mala pozrieť si naše stanovy, hlavne ak treba, pozrieť sa na pravidlá pre prácu volebnej komisie- priniesť viac otvorenosti, voľba pri viacerých kandidátoch a pod. Požadovať od členov návrh na činnosť- teda i používanie našich finančných prostriedkov. To je iba niekoľko poznámok, ale bez zaangažovanosti našich členov, práca samotného predstavenstva nebude nikdy plne dostatočná... Na koniec, chcem sa srdečne poďakovať všetkým spolupracovníkom v rozličných predstavenstvách, všetkým naším členom a aj priaznivcom nášho spolku za priateľstvo, podporu v mojej práci, a aj čas po mojom nešťastí a hlavne dôveru, ktorej sa mi za všetky tieto roky dostalo. Vďaka vám priatelia! Aj keď som zaďakoval -nie, pre ďaľšiu nomináciu, vedzte, že moje srdce i naďalej bije pre spolok. Mojej nástupkyni želám všetko dobré a veľa šťastia! Dušan Daučík OBS! För Dig som tycker att det är svårt att öppna SSF:s hemsidan - prova också med: Foto i tidningen: 1:a sidan:orkidé- Stockholmsmässan Sista sidan:trnava Dusan Daucik, Andrea Chalupa, Laco Cani 2 SVENSK-SLOVAK-INFO är en info tidning från Svensk Slovakiska Föreningen som utges av föreningens styrelse ÅRGÅNG 10 Anastazia Järnerfors ordförande mobil Gabriela Prochazka viceordförande mobil Dusan Daucik hedersordförande, sekreterare, redaktör , mobil Marta Gessler kassör mobil Andrea Chalupa kultur mobil Igor Tomo viceklubbmästare, web, redaktion, ungdomsansv. mobil Yvetta Asp projektansvarig, Nadja Hammarberg, supleant, kvinnofrågor, kultur mobil Magnus Järnefors supleant, klubbmästare mobil Postgiro: Fax: Adress: SVENSK-SLOVAK-INFO Valhallavägen 36 S Stockholm, Sverige dusan.daucik@ chello.se web stránka : eller: Tidningens artiklar behöver ej alltid instämma med redaktionens åsikter

3 Kráľ alchymistov Rudolf II. sa obklopoval učencami a mágmi z celej Európy, za jeho vlády uskutočnili aj prvú verejnú pitvu Cisár ezoterikov, alchymistov, astrológov. Náladový podivín na cisárskom tróne dostal prezývku rakúsky Hermes Trismegistos. Nečudo. Rudolf II. Habsburský na svojom dvore zhromaždil učencov z celého sveta, dokonca vstúpil do rozenkruciánskeho rádu. Nie vždy to s ním však mali učené hlavy ľahké. V roku 1580 sa objavili prvé príznaky jeho duševnej choroby. Panovníkovu priazeň neraz striedali útoky a podozrenia, ktoré sa zhoršovali s pribúdajúcimi prejavmi šialenstva. Rudolfov brat Matyáš bol zúfalý. V roku 1605, v čase stavovských nepokojov, mu napísal: Je nutné iste uvážiť, ako ste, Majestát, došli k tomu, že úplne opúšťate Boha a nechcete o tom ani počuť, nie ešte hovoriť. Okrem toho sa priklánate len k čarodejníkom, alchymistom, kabale. Vychovaný v katolíckom Španielsku: Rudolf prišiel na svet 18. júla 1552 vo Viedni ako prvorodený syn Maximiliána II. a Márie, sestry kráľa Filipa II. Španielskeho. Ako to v tých časoch na kráľovských dvoroch chodilo, aj v prípade jeho rodičov išlo o politický sobáš medzi príbuznými Habsburgovcami. Manželský zväzok mal upevniť ochabujúce vzťahy medzi španielskou a stredoeurópskou vetvou významného rodu. Manželstvo však ani zďaleka nebolo harmonické. Máriu, vyslankyňu Madridu, poburovala Maximilánova myšlienková uvoľnenosť. Na svojom dvore prijímal evanjelíkov, hovoril o slobode vyznania a to bolo mnohým tŕňom v oku. Celé Rudolfovo detstvo sprevádzala napätá rodinná atmosféra. Bezradná matka sa napokon odhodlala ochrániť synov pred nevhodným vplyvom na viedenskom dvore a poslala ich na výchovu do Španielska. Zaumienila si, že z nich budú vzorní katolíci. V Španielsku si princovia osvojili všetko, čo následník trónu potreboval. Rudolfovi nechýbalo sebavedomie, vzdelanie a bohaté jazykové znalosti. Len jedno sa z neho nestalo: bojovník za katolicizmus. Za sídlo si vybral Prahu: Po návrate zo Španielska začali Rudolfa na viedenskom dvore zasväcovať do štátnických záležitostí. Ako prvorodený syn mal z- dediť všetky otcove koruny. V septembri 1572 ho v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovali za uhorského kráľa. Od roku 1570 si čoraz viac pozornosti vynucovali Čechy, kde dochádzalo k stavovským nepokojom hlavne v radoch protestantov, ktorí nesúhlasili s politikou Habsburgovcov, najmä pokiaľ išlo o náboženské otázky. 22. septembra 1575 dvadsaťdvaročného Habsburga v Chráme sv. Víta na Pražskom hrade korunovali za českého kráľa a stal sa z neho aj rímsko-nemecký cisár Rudolf II. Vlády sa ujal o rok, po otcovej smrti. Prahu si však zvolil za svoje stále sídlo až v roku Urobil z nej centrum politiky, kultúry a vzdelanosti, na dvore prijímal učencov z celého sveta. Panovník posadnutý alchýmiou dúfal, že s ich pomocou odhalí najskrytejšie tajomstvá poznania. Mince z umelého zlata: Rok po tom, čo sa usadil na Pražskom hrade, prijal vo svojej kancelárii muža, ktorý vo vedeckých kruhoch požíval veľkú úctu. Chýrny učenec, mág a astrológ John Dee absolvoval audienciu spolu s Edwardom Kelleym. Už o dva roky ho však Rudolf II. vyhostil zo všetkých českých krajín. Zrejme ho nahnevali Deeove predpovede o súmraku jeho vlády. Dobrodruh, filozof, matematik, špiritista považovaný cirkvou za kacíra a čarodejníka však našiel azyl u Viliama z Rožmberku a spoločne s Kelleym sa na jeho zámku venoval hľadaniu kameňa mudrcov. Významné miesto na Rudolfovom dvore mal aj poľský alchymista Michael Sendžimir, prezývaný Sendivoj. Hoci sa ho pokúšal cisárov vrchný alchymista Edward Kelley držať od panovníka čo najďalej, pretože v ňom spoznal konkurenciu, po Kelleyho smrti Sendivoj cisára svojimi schopnosťami rýchlo upútal. Poľský učenec sa do dejín alchymistickej Prahy zapísal v roku 1604 transmutáciou, pri ktorej samotný vladár premenil červenou tinktúrou vriacu ortuť na zlato. Rudolf II. nelenil a započal tradíciu, ktorá sa neskôr rýchlo šírila. Z umelo vyrobeného zlata dal raziť mince. Sendivoja vymenoval za dvorného radcu a umožnil mu vydať jeho najznámejšie dielo Dvanásť traktátov o kameni mudrcov. Moravského šľachtica, ktorý Poliaka uniesol, dal cisár potrestať a alchymista dostal ako odškodné zámoček, na ktorom do konca života prijímal hermetikov z celej Európy. V rudolfínskej Prahe našiel na krátky čas útočisko aj významný renesančný vzdelanec Giordano Bruno. Počas svojho pobytu dokonca prednášal na Karlovej univerzite. Obklopený rozenkruciánmi: Alchymistické dielne na Rudolfovom dvore riadil významný astronóm, alchymista, botanik i matematik Tadeáš Hájek z Hájku, ktorý sa stal Rudolfovým o- sobným lekárom. Hájek bol členom Bratstva ruže a kríža a práve vďaka nemu zavítali na kráľovský dvor Tycho de Brahe i Johannes Kepler. S hvezdárom Tychom de Brahe sa Hájek zoznámil v roku 1567 pri Rudolfovej korunovácii a stali sa z nich vynikajúci priatelia. Zišli sa i pri slávnostnom prijatí cisára Rudolfa II. do rádu Zlatého rúna v roku 1585 v Innsbrucku. O štrnásť rokov neskôr prišiel de Brahe do Prahy a ocitol sa v kráľovských službách za veľmi výhodných platových podmienok. Dostal k dispozícii zámok v Benátkach nad Jizerou a cisár tam dal vybudovať veľkolepé observatórium. Tycho de Brahe však v roku 1601 vo veku 55 rokov zomrel. Nad astronómovým hrobom sa smútiacim prihováral rektor pražskej univerzity Ján Jessenius, ktorému de Brahe pomohol k uskutočneniu prvej verejnej pitvy mužského tela. Prihovoril sa u cisára a vyžiadal od neho zvláštne povolenie. Jednou z kľúčových postáv Bratstva bol uznávaný nemecký alchymista a lekár Michael Maier. Tajomné spoločenstvo rozenkruciánov združovalo výnimočných jedincov, ktorí sa oddali štúdiu sveta a prírody. Pripisovali sa im rôzne okultné praktiky, vrátane tajomstva premeny kovov či predĺženia života. Maier však výnimočný rozhodne bol. Na dvore Rudolfa II. nepôsobil len ako lekár, ale i ako skladateľ. A nie hocijaký! Komponoval podľa pytagorejských princípov a jeho skladby spievali v alchymistických laboratóriách. Po cisárovej smrti odišiel do Anglicka. Rudolfov dekrét a židovská mystika: Listinu zaručujúcu náboženskú toleranciu kresťanským spoločnostiam podpísal panovník 9. júla Aj keď bol tento osvietený manifest spojený s menom cisára Rudolfa II., jeho skutočným autorom vraj bol patriarcha Jednoty bratskej Václav Budovec z Budova, ktorý patril k najzaujímavejším osobnostiam pražskej renesancie. Precestoval celú Európu a viac než dvanásť rokov strávil na uni- SSFs POSTGIRO Välkommen som medlem! 3

4 verzitách. Po návrate do Prahy sa stal cisárovým dvorným radcom, ale zároveň sa angažoval v hnutí protestantských stavov. V roku 1621 skončil na popravisku za podporu rozenkruciána Fridricha Falckého. To už však bol Rudolf II. deväť rokov po smrti. Cisár dychtiaci po poznaní nemohol ignorovať ani židovský mysticizmus. Práve naopak. Fascinovali ho poznatky rabína Jehudu Löwa ben Bezalela. Stretli sa 23. februára O obsahu ich rozhovoru nie je nič známe, ale historici predpokladajú, že šlo o rozpravy o kabale. Jedna z legiend hovorí, že rabín pomocou mágie a čarovnej lampy oživil pred cisárom postavy zo Starého zákona, ktoré sa v podobe akýchsi tieňov prechádzali pred Rudolfovými očami. Aj napriek zákazu sa vraj cisár zasmial a postavy zmizli. Nielen to. Dokonca sa vraj začal rúcať strop, ale rabín napokon čarovnými formulkami zabránil jeho spadnutiu. K menu židovského rabína Löwa sa viaže aj príbeh o Golemovi, obrovi z hliny. Táto legenda má v alchýmii veľkú tradíciu. Veď stvoriť umelú bytosť, homunkula, bolo cieľom nejedného zasvätenca hermetickej vedy. Zaujímavé však je, že legenda o Golemovi sa začala šíriť až po rabínovej smrti. Svätý grál a iné skvosty: Po Európe sa šepkalo aj o veľkolepej zbierke Rudolfa II., ktorú však mal potešenie vidieť len málokto. Návšteva jeho galérie bola neslýchanou poctou. Neslúžila panovníkovi len na obdiv, ale i na poznávanie, bola pre neho akousi obrazovou encyklopédiou. Jej veľkú časť tvorili diela európskych majstrov Tiziana, Leonarda da Vinciho, Hieronyma Boscha a mnohých daľších. Jedným z najslávnejších obrazov, ktorý v Prahe zostal, je Ružencová slávnosť Albrechta Dürera. Zbierka však nepozostávala iba z obrazov. Medzi najcennejšie kúsky patril achátový pohár dovezený z niektorej križiackej výpravy. Vnútri je vpísané Kristovo meno, čo viedlo k domnienke, že ide o legendárny svätý grál. Pohár dostal Rudolf II. od svojho strýka Ferdinanda a opatroval ho ako oko v hlave. Po cisárovej smrti ho previezli do Viedne, kde je dodnes. Množstvo umeleckých skvostov zmizlo vo Švédsku ako vojnová korisť, ale niečo sa nájde aj v múzeách v Nemecku i Rakúsku. Cisárova kliatba: Rudolf II. mal veľa snov, ktoré nenaplnil. Nepodarilo sa mu založiť tajnú spoločnosť, akési univerzálne bratstvo, ktoré malo združovať evanjelických vladárov a šľachtu za účelom obhajovania slobody vedomia. Ani v alchýmii nedosiahol také výsledky, aké očakával. Ku koncu života sa čoraz väčšmi stránil ľudí. Na politickom poli to vrelo. Na jednej strane na starnúceho a nevyspytateľného panovníka tlačili české a moravské stavy a na strane druhej brat Matyáš, ktorý sa usiloval o cisársku korunu. Situácia sa natoľko vyhrotila, že zatrpknutý Rudolf II. v roku 1610 vyslovil kliatbu: Praha, nevďačná Praha, ja som ťa slávnou učinil, ty teraz vyháňaš ma, dobrodinca svojho. Pomsta Božia nech na teba príde a prekliatie padne na teba a na celú českú zem. Zakrátko Rudolf stratil cisársku korunu a zostali mu len čestné tituly krajín monarchie, Pražský hrad a niekoľko panstiev. Jeho stav bol vážny. Trpel pľúcnou chorobou, zápaľom pečene a trombózou. Neriadil sa radami lekárov, pretože veril proroctvu, že zomrie na mŕtvicu. Smrť nedala na seba dlho čakať. Naposledy vydýchol 20. januára Monika Mikulcová Výročná schôdza Výročná schôdza tentokrát bola určená v pomerne neskorý dátum v Poľskom Inštitúte, na 8.apríla. Okolo 40 osôb malo možnosť vypočuť si poéziu M.Rúfusa, podanú skupinou spolku Priateľov M.Rúfusa a taktiež krátku prezentáciu knihy Andrei Chalupovej Se Slovakien. Žiaľ, kniha je ešte stále v tlači a tak sa mohla predstaviť iba ústne. Schôdza bola pomerne dynamická, hlavne sa rokovalo okolo priebehu podujatí spolku za minulý rok a otázka čestných titulov predsedu SSF. Volebná komisia predstavila nových navrhovaných členov výboru a ako i nového predsedu spolku. Pri návrhu vznikla aj nová situácia, nakoľko motioner navrhovali ešte aj inú kandidátku na post predsedu a na schôdzi padol tiež ešte jeden návrh. Po konzultácii telefónom, sa kandidátka vzdala kandidatúry v prospech terajšiej predsedkyne, presne ako aj prítomný kandidát. Po diskusii okolo situácie, mohlo zhromaždenie zvoliť nový výbor. Anastasia Järnefors je novým predsedom spolku. Členmi výboru: Yveta Asp, Andrea Chalupa, Gabriela Prochazka, Igor Tomo, Dušan Daučík, suppleanter Nadja Hammarberg, Magnus Järnefors. Revizori: Adam Kmeť, Anna Pijak. Volebná komisia pre 2007 Jarmila Hoč, Marián Mikuš, Marcela Minárik. Po voľbach, mal D.Daučík návrh pre kontrolu stanov spolku ohľadom volieb. Jedná sa o prehodnotenie spôsobu volieb, voľba medzi viacerými kandidátmi a hlavne väčšia otvorenosť /včaššia prezentácia kandidátov/ pri práci volebnej komisie - návrhoch kandidátov. Tento návrh neprešiel. Po schôdzi prišlo už aj očakávané občerstvenie. Vínko pozdvihlo náladu, ako i hudba Fera Hudca. Nové zvolené predstavenstvo malo krátku schôdzu. Pre pokročilý čas, časť prítomných sa odobrala domov. dd Nová mapa Malokarpatskej vínnej cesty Priaznivci vína majú na Slovensku aktuálnu pomôcku v podobe novej mapy Malokarpatskej vínnej cesty. Obsahuje 36 miest a obcí od Bratislavy po Smolenice. Mapa obsahuje adresy s telefónnymi a internetovými kontaktmi na vinotéky, pivnice alebo spolky. Nechýbajú v nej ani základné fakty o šiestich vinohradníckych oblastiach na Slovensku. dd 4

5 Dušan Daučík, Čestním členom a Čestným predsedom spolku Výročná schôdza odsúhlasila návrh viacerých členov spolku aby odchádzajúcemu dlhoročnému predsedovi boli udelené tieto pocty. Nakoľko vznikla doteraz nová situácia okolo titulu čestného predsedu, vznikla diskusia, aké vymoženosti, práva a povinnosti tento titul prináša. Marián Mikuš, jeden z navrhovateľov, predniesol niekoľko slov a odôvodnil návrh. Dušan Daučík bol nielen poctený spomínanýma titulmi, ale aj slovami, kvetmi, darom a príjmným blahoželaním. Vďaka. Rúžou a slovami vďaky, bola ocenená aj práca odchádzajúcich členom predstavenstva. dd Generálna rada SZSZ mala v Bratislave 20. apríla, svoje riadne zasadanie. Okrem správ o činnosti jednotlivých odborov, finančnej správe a správe o stave členstva, bola vzhodnotená aj činnosť Výkonného výboru. Členovia GR požiadali Výkonný výbor o prerokovaní súčasného stavu vzťahov medzi SZSZ a Úradom vlády pre Slov. žijúcich v zahraničí. Momentálny vzťah nepokladáme za celkom uspokojivý. SZSZ momentálne reprezentuje 71 spolkov a 61 individuálnych členov. GR prebrala niektoré návrhy na zmenu - úpravu stanov. Zmeny však, môže uskutočniť však iba Generálne - Valné zhromaždenie s ktorým sa počíta v novembri Okrem iného, bol podaný aj návrh na základné požiadavky - ciele, pri rokovaniach, ktoré by mali byť pre najbližší čas prioritou pre združenie. Granty, ktoré prideluje vláda na pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí, sa rozhodujú pomocou na to zriadenej komísie pod Úradom vlády a zrejme v čase písania, sa o ich pridelení na vyše tristo žiadostí, práve rozhoduje. GR má jeden z cieľov previesť zbierku na Pamätník vysťahovalectva. Mal by byť umiestnený v Bratislave. Dostal som, za úlohu stretnúť primátora mesta BA, čo sa mi zatiaľ ešte nepodarilo. Jeden z jeho námestníkov, bol pri stretnutí veľmi negatívný, pamätník pokladajúc za zbytočnú vec. Je nás len 3 milj. ktorí sme z rozličných dôvodov Slovensko opustili. Ale to asi nič neznamená.. Škoda. Nestrácajme však nádej. Dušan Daučík, čest. predseda SSF Bratislava V Zichyho paláci sa zišli Lúčničiari, aby si pripomenuli svoje jubilujum a pospomínali na staré časy. Mal som príležitosť sa zúčastniť tohoto príjemného večera, vďaka Marianovi Veselskému, ktorý pre nás hral, ako viete, na Katarínskej zábave na harmoniku. Lúčničiar. Ve čer spomienok a zaujímavých príhod ktoré Lúčničiari rozprávali z vystúpení a zájazdov, si vypočulo asi 60 prítomných. Okrem mňa z nášho spolku bola prítomná aj Naďa Hammarberg. Jarná Bratislava plná kvetu a vône jara, nám ponúkla aj... Deň otvorených dverí alebo Bratislava pre všetkých.! Presne tak ako je už známe: V Bratislave sa vždy niečo deje! Aj tentokrát. Malý informačný foldero tomsvedčí.desiatky programov na celom území mesta. A čo je hlavné, všetko je tento weekend zadarmo prístupné. Mesto je preplnené viac než zvyčajne- turisti, cezpolní. Prekrásne počasie, temer letné, do - pĺňa atmosféru. Historické električky, uvedenie ľavičiek s menami slávnych v histórii mesta, alebo byť na bratislavskom jarmoku, čí utekať na Devín, do zoologickej záhrady, čo si skôr vybrať? V každom prípade byť v tento weekend v Bratislave, bolo pre mnohých návštevníkov skutočným zážitkom!alebo Bratislavčanmi byť nás baví Slovensko organizátorom MS vľadovom hokeji v roku 2011 Slovensko usporiada hokejové MS v roku V poradí 75. svetový šampionát budú o päť rokov hostiť dve najväčšie slovenské mestá - Bratislava a Košice. Rozhodli o tom delegáti kongresu Medzinárodnej hokejovej federácie v lotyšskej Rige. Slovenský projekt uspel aj vďaka podpore prezidenta republiky Ivana Gašparovica, ktorý kandidatúru prišiel podporiť osobne priamo v Rige. dd Medlemsavgiften?-150:- eller 250.-? SSFs POSTGIRO Välkommen som medlem! 5

6 Smrť maršalov Stalin ani Hitler svojim najvyšším veliteľom neverili, mnohí z nich skončili na popravisku Maršal, muž, pred ktorým sa trasú státisíce, možno milióny iných. Kdeže by mohla na neho siahnuť ruka smrteľníka! Azda ani nebesá. Je mu súdené umrieť nanajvýš na bojovom poli. A napriek tomu Hitlerovi i Stalinovi maršali zväčša umierali násilnou smrťou. Rýchlo k múru: Krátko pred druhou svetovou vojnou sa hodnosťou maršal honosili piati sovietski vojenskí predstavitelia. Boli to muži zocelení v bojoch občianskej vojny, s veľkými zásluhami pri formovaní Červenej armády, spoľahliví vojaci, telom i dušou oddaní komunistickej strane a súdruhovi Stalinovi. Ale chorobne podozrievavému despotovi sa nevideli dosť spoľahliví. Keď sa v straníckych čistkách zbavil najbližších spolupracovníkov, upriamil pozornosť na armádu. Prvý z maršalov prišiel na rad Tuchačevskij. Michail Nikolajevič sa všestranne osvedčil. Za občianskej vojny i v mierových časoch. Zastával najvyššie vojenské funkcie. Medziiným bol náčelníkom generálneho štábu, zástupcom ľudového komisára obrany, predsedom Revolučnej vojenskej rady Sovietskeho zväzu. Bol aj uznávaným teoretikom. Od čias Michaila V. Frunzeho Červená armáda nemala schopnejšieho dôstojníka. Tak o ňom vraveli. Tuchačevskij bol kedysi v Nemecku ako vedúci sovietskej vojenskej delegácie. Fašisti a komunisti sa občas bratali. Neupísal sa vtedy Tuchačevskij Hitlerovi? Stalinove podozrenia výdatne živil šéf bezpečnosti Ježov a jeho donášači. A veď aj Lev Trockij, Stalinov najväčší nepriateľ, vykrikuje spoza hraníc, že v sovietskych najvyšších vojenských kruhoch vzrastá opozícia voči uzurpátorovi moci. V máji roku 1937 bol Stalin už pevne presvedčený o Tuchačevského vine. Predložil návrh na jeho zatknutie ústrednému výboru strany. Všetci podpísali. Nik sa ho nezastal. Báli sa. Iný maršal, legendárny a chrabrý Semion Budonnyj, napísal: Jednoznačne za. Takých podliakov treba zatvárať. Tuchačevského a niekoľkých ďaľších zatkli koncom mája a o necelé dva týždne súdili. Lebo Stalin prikázal, aby neverejný proces prebehol urýchlene. Vyšetrovatelia mali už bohaté skúsenosti a striktne sa držali Stalinovho príkazu: biť, biť a zasa biť. Vytlčú priznanie. Jeden z nich sa neskôr vychvaloval, že Tuchačevskij sa priznal už na druhý deň. Súd bol 11. júna. V porote sedeli maršalovi kolegovia, no opäť sa ho nikto nezastal. Paralyzoval ich strach. Obviňoval iba Budonnyj, ostatní zväčša mlčali. Hoci obžalovaní odmietli hlavné obvinenie - zo špionáže v prospech fašistického Nemecka a z prípravy kontrarevolučného prevratu - nepomohlo im to. Odsúdili ich na smrť a na druhý deň popravili. Jedávali z jednej misy: Od Klimenta J. Vorošilova, ďaľšieho maršala, nevetril Stalin nebezpečenstvo. Aspoň nie vtedy. Aj to bol legendárny veliteľ z čias občianskej vojny, ale jeho legenda bola nafúknutá. V podstate to bol neschopný veliteľ, ktorý bitky síce občas vyhrával, ale boli to zväčša Pyrrhove víťazstvá. No Vorošilov bol predovšetkým poslušný a verný ako pes. Patril medzi najväčších Stalinových pochlebovačov. A čo Budonnyj? U neho bola podozrivá manželka. Ako hlásil Ježov, začala cho- 6 diť na večierky na niektoré západné veľvyslanectvá. Pochybnosti vzbudzovali ďaľší dvaja maršali, Vasilij K. Blucher a Andrej I. Jegorov. Stalin ich oboch dobre poznal ešte z čias občianskej vojny. S Jegorovom velil Juhozápadnému frontu a spolu znášali útrapy vojenských ťažení. Neraz jedli z jednej misy a prikrývali sa jedným vojenským plášťom. Podľa Stalinovho názoru sa však obaja zmenili. A aj berlínske noviny písali o nich akosi žičlivo... Podozrení pribúdalo. Stalin si spomenul, že sa Vorošilov sťažoval na Jegorova, keď ten bol ešte náčelníkom generálneho štábu. Stalinovi sa dostal do rúk i list Jana M. Žigura, v ktorom profesor na katedre Akadémie generálneho štábu prosil Stalina: Navrhujem preveriť činnosť maršala Jegorova a jeho spôsobilosť na funkciu náčelníka generálneho štábu. Nesie zodpovednosť za chyby v oblasti prípravy operatívno-strategických plánov našich ozbrojených síl a ich organizačnej štruktúry. Ešte niekoľko udaní, skutočných i vyfabrikovaných Ježovom, a začiatkom marca roku 1938 Stalin napísal členom a kandidátom ústredného výboru, že Jegorov sa prejavil ako politicky nespoľahlivý, že jeho žena - podľa jej vlastnej výpovede - je oddávna poľskou špiónkou a preto je nevyhnutné vylúčiť súdruha Jegorova zo zoznamu členov a kandidátov ÚV VKS(b). Všetci bez výnimky znova podpísali ortieľ. Nepomohlo, že Jegorov bol hrdinom občianskej vojny, že velil vojskám pri porážke Denikina, že zastával najvyššie vojenské funkcie - bol náčelníkom generálneho štábu, že bol Stalinovým bojovým druhom. Postavili ho k múru. Iróniou osudu sa jeho udavač Jan M. Žigur ocitol pred múrom ešte skôr ako on. Blucher umrel pri mučení: Zostával ešte jeden podozrivý maršal - Vasilij Konštantinovič Blucher, hrdina občianskej vojny, veliteľ osobitnej Ďalekovýchodnej armády. Za zásluhy ho vyznamenali medziiným štyrmi odznakmi Červenej hviezdy, dvoma Leninovými radmi. Lenže v šarvátke s Japoncami v júli a auguste roku 1938 na jazere Chasan neuposlúchol Stalinov rozkaz okamžite nasadiť letectvo a dobyť späť stratené územie. Stalin ho vtedy musel pozvať na koberec. Blucher svoje otáľanie vysvetloval nepriaznivými poveternostnými podmienkami a nutnosťou dobre sa pripraviť na protiútok. Blucher sa podozrivo zachoval aj ako prísediaci na súde s Tuchačevským a ďaľšími vysokými vojenskými činiteľmi. Stalin bol o tom dobre informovaný. Blucher vtedy iba sem-tam čosi poznamenal, ale neobviňoval. Určite preto, lebo aj sám patril k bande zradcov. Keď pred vyše rokom mali súdiť Tuchačevského, Blucher navštívil Jana Borisoviča Gamarnika, náčelníka Hlavnej politickej správy Červenej armády. Oznámil mu, že sa má zúčastniť ako prísediaci. Gamarnik povedal: Ako by som mohol?!viem predsa, že nie sú nepriatelia. Blucher odvetil, že ak odmietne, môžu ho zatknúť. Gamarnik zvolil tretie riešenie: vzal do ruky pištol a zastrelil sa. Blucher toľko odvahy nenašiel, ale kožu si nezachránil. Zo sudcu sa stala obeť. Dvadsiateho druhého októbra roku 1938 ho zatkli a vypočúvali niekoľko dní. Odmietal obvinenie, že sa zúčastňoval na vojenskom fašistickom sprisahaní. Odmietal napriek tomu, že ho surovo týrali. Naposledy ho videli 5. a 6. novembra. Bol dobitý na nepoznanie. Tvár mu zmasakrovali a jedno oko vybili. Deviateho novembra 1938 umrel pri mučení. Horlivý Budonnyj trestu unikol, zato jeho žena nie. Odsúdili ju na dlhé roky do trestaneckého tábora. Ešte horlivejší Vorošilov upadol do podozrenia oveľa neskôr a nebyť náhlej diktátorovej smrti, aj jeho by bol asi zlikvidoval. Ako údajného dlhoročného anglického špióna. Ny adress? En del sändelser kommer tillbaka! Om Du har ändrat adressen,meddela detta till oss! mail, tel.,fax.,eller skriv! Men gör det! Oznámte zmenu adresy!!! Pošta sa nám vracia!!!

7 Jed pre Rommela: Líšia sa od seba diktatúry? Azda len v detailoch. V podstate sú to gangsterské systémy, kde sa vyžaduje absolútna poslušnosť a kde sa občas navzájom požierajú. Obeťou inej diktatúry, hitlerovskej, sa stal maršal Erwin Rommel, jeden z jej podporovateľov. Rommel, profesionálny vojak, si cenil, že po Hitlerovom nástupe k moci sa zdôraznujú vojenské cnosti, ako je poslušnosť, disciplína, poriadok. Führera obdivoval. Man želke vypisoval nadšené listy: Je Bohom alebo Prozreteľnosťou povolaný, aby viedol nemecký ľud k slnku. Keď Hitler vtiahol na Hradčany, bol Rommel po jeho boku. Osvedčil sa už v prvých bojoch na Západnom fronte. Za prvých päť dní ho dva razy vyznamenali, podstatnou mierou prispel k víťazstvu nad Francúzskom. Keď v Egypte uviazol taliansky útok, Hitler tam poslal svoje oddiely pod velením najopovážlivejšieho tankového generála, akého v nemeckej armáde máme. A Rommel opäť slávil úspech za úspechom. Hitler ho povýšil na poľného maršala, najmladšieho v nemeckej armáde, mal 51 rokov. S pribúdajúcimi porážkami už nestál tak verne po Hitlerovom boku. Dokonca sa odvážil kritizovať svoj idol. V júli 1944 mu otvorene hovoril o chybách jeho rozhodovania a vyzval ho, aby sa vzdal najvyššieho velenia. O päť dní na to, 20. júla, spáchali na Hitlera neúspešný atentát a vypukli čistky. Podozrenie padlo aj na Rommela, hoci nebol vinný. Pričinil sa o to Martin Bormann, führerova sivá eminencia. Hitlerovho obľúbenca oddávna nenávidel. Štrnásteho októbra 1944 prišli dvaja nemeckí generáli za Rommelom do jeho vily v Herrlingene. Tlmočili mu Hitlerov príkaz: alebo sa otrávi, alebo pôjde pred ľudový súd. Ľudový súd - to znamená hanba, jed - to znamená štátny pohreb a sľub, že sa postarajú o jeho rodinu. Maršal volil jed. Canarisov koniec: Fašistickí pohlavári pokladali svoju špionážnu službu za zázračnú zbraň. Rozsiahla sieť dodávala spoľahlivé správy, majstri kamufláže rafinovane maskovali úmysly najvyššieho fašistického velenia a majstri diverzie precízne pripravovali útoky nemeckých vojsk. Šéfom tejto tajnej služby bol admirál Canaris. Ostrohy si vyslúžil už za prvej svetovej vojny. Na jej začiatku ho pokladali za nádejného námorného dôstojníka. Podarilo sa mu utiecť z internačného tábora v Čile a ako zázrakom sa dostať cez Andy do Argentíny naklonenej Nemcom. Po návrate ho poverili tajnou úlohou vybudovať v neutrálnom Španielsku zásobovaciu sieť pre nemecké ponorky. Zatkli ho, odsúdili na smrť, ale ušiel. Stal sa veliteľom ponorky a úspešne potápal britské obchodné lode... Koncom vojny ho ospevovali ako hrdinu. V ďaľších rokoch si máčal prsty v nevyjasnených krvavých prípadoch nespokojných vojnových navrátilcov, ktorí sa obávali bolševizácie krajiny. Za tieto zásluhy i za prejavené sympatie voči nacistom ho roku 1935 vymenovali za šéfa tajnej služby. Zreorganizoval ju a urobil efektívnou. Nemal však rovnaký názor na vojnu ako Hitler. Už prvé výstrely, povedal Canaris, budú koncom Nemecka. Neskôr podporoval plány na prevrat. Do podozrenia padol začiatkom roku Zbavili ho funkcie a poslali do domáceho väzenia. Po atentáte na Hitlera ho uväznili a poslali do koncentračného tábora vo Flossenbürgu. Až vtedy odhalili jeho dvojitú hru a odsúdili ho na smrť obesením. Deviateho apríla 1945 na úsvite ho vyvliekli nahého z cely. Jeden z esesákov prítomných na poprave neskôr vypovedal, že smrtelný zápas trval veľmi dlho. Niekoľko ráz ho vytiahli nahor a zasa spustili. Zrátané zločiny: Jedným z najväčších Hitlerových pochlebovačov bol maršal Wilhelm Keitel. Do funkcie náčelníka Najvyššieho veliteľstva ozbrojených síl sa dostal v januári 1938, keď sa Hitler zbavil generálov Wernera Blomberga a Wernera Fritscha, lebo neboli veľmi naklonení jeho dobyvačným plánom. Aj Keitel bol k národným socialistom spočiatku skeptický a Hitlera pokladal iba za bubeníka, čo nemá formát na vedenie štátu. No neskôr ho führer fascinoval. Ako mnohých pred ním i mnohých po ňom. Oddane mu slúžil až do posledných vojnových dní. Ako to napísal Guido Knopp v knihe Hitlerovi bojovníci, jeho poslušnosť nepoznala hraníc. Vypracoval plán na lúpežné prepadnutie Československa, Francúzska, Sovietskeho zväzu, podpisoval rozkazy o beztrestnosti nemeckých vojakov za zločiny na cudzom území, o likvidovaní sovietskych politických komisárov, v posledných vojnových týždňoch o tom, aby dezertérov bez súdu ihneď zabili...súhlasil, aby na poľskom ú- zemí vykonávali masové popravy, vyčlenil vojakov na masové vraždy v Sovietskom zväze, dopustil, aby vyše tri milióny sovietskych vojnových zajatcov umreli od hladu a na nákazlivé choroby... Dôsledne a iniciatívne konal v duchu führerových pokynov. Za jeho zločiny mu medzinárodný tribunál v Norimbergu vymeral trest smrti obesením. Ladislav Švihran Otto Karel Moller - slovenský Hippokrates Pre Svensk Slovak Info Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc., Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika Narodil sa v Bratislave. Lekár, priekopník verejného zdravotníctva na Slovensku na počiatku 18. storočia. Strednú školu absolvoval v rodisku, filozofiu a medicínu v r študoval v Altdorfe. Po skončení štúdia sa stal praktickým lekárom v Bratislave. V rokoch bol hlavným dvorným lekárom Františka II. Rákócziho. Po porážke Rákócziho povstania 1705 sa ako lekár usadil v Banskej Bystrici, kde bol hlavným mestským lekárom a neskôr riadny lekár Zvolenskej a Turčianskej stolice. Mal všestranný záujem o rozvoj lekárskych a prírodných vied, najmä chémie. Začiatkom 18. storočia nebola v Uhorsku žiadna vysoká škola so zameraním na medicínu, preto sa K. O. Moller snažil aspoň čiastočne nahradiť tento vážny nedostatok a zriadil v roku 1713 v Banskej Bystrici súkromnú lekársku školu, ktorá mala pripravovať adeptov medicíny na štúdium na cudzích zahraničných fakultách a jej cieľom ich rýchlejšieho absolvovania. Mollerova škola zohrávala svoju úlohu, jej absolventi sa mohli uplatniť ako významní lekári v Uhorsku. Bola vybavená laboratóriom, na ktorej vyučoval teoreticky i prakticky medicínu a chirurgiu a asi aj pôrodné asistentky a lekárnikov. K praktickému výcviku slúžila tiež Mollerova lekáreň, ktorú si kúpil za zlatých. Ako chemik - farmakológ venoval pozornosť zahraničným, ale predovšetkým domácim liekom. Na tejto škole študoval dokonca i jeden z prvých slovenských historikov Matej Bel ( ), s ktorým neskôr K.O. Moller vedecky spolupracoval. M. Bel uverejnil v svojom diele Hungariae novae et antiquae prodromus - Posol súčasného a niekdajšieho Uhorska (1723) dve obsiahle state K. O. Mollera o kúpeľoch v Sklenných Tepliciach a vo Vyhniach, ktoré sú prejavom nielen vynikajúcich poznatkov vedca historika, lekára a chemika, ale zanieteného slovakofila a ľudomila. Zo štúdií K. O. Mollera vyznieva očividne láska k týmto kúpeľným prostrediam, ktoré mu boli intímne blízke, pretože v sezóne pracoval v nich ako kúpeľný lekár. Poznal ich klady a zápory a v ich opise bol objektívny. Jeho chemické analýzy sú vynikajúcim obrazom súdobých analytických metodík, ktoré umožňovali čiastočne kvalitatívne poznanie zloženia vôd. Obraz medicínskeho využitia kúpeľov Sklenných Teplíc a Vyhien vychádzalo z predpokladu všelieku vody, hoci už vtedy sa začína zrod dávkovania a procedúr na skúsenosť, na vedeckom základe. Štúdie K. O. Mollera veľmi výrazne približujú slávu najchýrnejších kúpeľov, ktorá sa postupne vytrácala s ustupujúcou banskou činnosťou a zapadajúcim bohatstvom banských podnikateľov. Okrem toho publikoval populárno-vedecké práce pre širšie masy v odborných periodikách (najmä vo Vratislavských análoch), kde uverejňoval aj výsledky svojich pozorovaní, napríklad o infekčných chorobách. O.K. Moller bol vynikajúcim praktickým lekárom. Vo funkcii župného lekára pravidelne dvakrát do roka precestoval celú župu 7

8 pohronskú a turčiansku za účelom kontroly zdravotného stavu obyvateľstva. Podporoval rozvoj baníctva, istý čas pôsobil ako purkmajster v Banskej Bystrici. Z lekárskej praxe zbohatol a až zlatých, na tie časy obrovskú sumu, investoval do banského podnikania, pričom však ochotne robil pre banské úrady aj chemické expertízy a analýzy tamojších rúd. Účinne zasiahol pri epidémii moru v roku 1709 a v tomto roku vydal spis "Consilium medicum de curada peste cum praeservationibus" (Lekárska rada o liečení moru a jeho predchádzaniu). V roku 1726 napísal pre svojich žiakov "Succincta morbos curandi methodus"(rukoväť metód liečenia chorôb) a v roku 1739 je autorom práce o ochrane pred morovou nákazou "Consilium medicum, wie man sich vor der Pest und anstecke-kenden Krankheiten und Seuchen durch göttlichen Beystand praeserviren". V roku 1728 ho cisár Karol VI. za jeho bohatú vedeckú a kultúrnu činnosť povýšil do šľachtického stavu. Zomrel v Banskej Bystrici. Úrad pre Slovákov v zahraničí dostal na činnosť 10,5 mil. Sk Na činnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý vznikol 1. januára, dodatočne vyčlení ministerstvo financií 10,5 milióna Sk. Zvýšené výdavky majú pokryť fungovanie úradu, nájomné, projekty pre krajanov pripravené na Slovensku, nákup techniky a zvýšenie mzdových prostriedkov. Krajanský úrad má na starosti štátnu podporu krajanov, vrátane formy dotácií, a to najmä v oblastiach vzdelávania, kultúry, informácií a médií. Na podporu projektov zahraničných Slovákov má úrad k dispozícii takmer 20 miliónov korún. Podľa odhadov, v zahraničí žije vyše dva milióny osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. dd Villa Beatrice Milan Hort je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období za SDKÚ. Je predsedom Výboru NR SR pre verejnú správu a predsedom poslaneckého klubu SDKÚ. Pod jeho vedením navštívila delegácia tohto výboru Štokholm. / Miroslav Číž, Eva Antošová, Tibor Cabaj Ivan Farkaš, István Pásztor, Samuel Zubo a Ivana Jalčová /. Na počesť návštevy usporiadal Chargé ď affaire SR pán Ľubomír Čaňo 5.apríla recepciu. Recepcie sa zúčastnilo aj niekoľko našich krajanov a významní švédski partnéri. dd Náš komfortne vybavený hosťovský dom sa nachádza v centre zimných športov, letnej turistiky a horolezectva (850 m n. m.). Vila Beatrice má 8 luxusne a individuálne vybavených apartmánov s celkovou kapacitou 45 lôžok. Každý apartmán ma obývaciu časť, spálňu, kompletne vybavenú kuchyňu, kúpeľňu, WC, balkón, telefón, satelitnú TV. Reštaurácia vo Ville Beatrice je známa širokým výberom špecialít a patrí medzi labužnícke kuchyne vo Vysokých Tatrách. Okrem rekreačných možností ponúkame aj usporiadanie konferencií so servisom, zmenáreň, saunu, bar s terasou, podzemné garáže a parkovisko. Tatranská Lomnica je napojená na rýchlikovú, železničnú a leteckú sieť do Popradu a na vysokohorskú elektrickú trať na Štrbské Pleso. Je taktiež východiskom do mnohých okolitých turistických a historických miest, ako napr. Kežmarok, Spišský hrad, Levoča, Červený Kláštor, k horskej rieke Dunajec a do Nízkych, Belianskych a Poľských Tatier. Rovnako sa tu nachádza vysokohorská lanovka na Skalnaté Pleso, známe svojou hvezdárňou a ďalej na Lomnický štít (2633 m n. m.) s celoročnou prevádzkou. tel: fax: tel Sverige: eller beatrice@beatrice.sk web: www. beatrice.sk Andrea Chalupová prezentovala svoju práve vydanú knihu SE SLOVAKIEN na rezidencii Veľvyslanca v Štokholme. Zúčastnilo sa jej desiatky hostí, ktorí vysoko ocenili knihu a aj pekne pripravený program, ktorý otvoril a autorku predstavil prítomným Charge ď affaires Ľ. Čaňo. Pri tejto príležitosti bol predstavený aj pán nový veľvyslanec SR v Štokholme, Alojz Mészáros, ktorý taktiež pozdravil účastníkov tejto milej oslavy. Šéf vydavateľstva Carlssons förlag privítal Andrejinu iniciatívu, nakoľko je to prvá informačná kniha tohto rázu vo Švédsku a verí, že sa bude celý čas novými vydaniami dopĺňať. Atmosféru spestrila aj Anna Katarína Schatzl svojím spevom a hrou na gitare. Andrea sama vyjadrila viacerým poďakovanie pre nápomocnosť pri vydaní knihy. Všetci krajania majú možnosť si knihu zakúpiť, len je naponáhlo, lebo knihy pri stretnutí boli okamžite rozobrané. Cena je určená porto 60.-kr,(plná cena porto) výhodne knihu dostanete, ak sa prihlásite v našej redakci. Je to nie len perfektný dar pre Vašich priateľov, ale aj samímsebe. dd 8

9 Nový veľvyslanec SR - Ny ambassadör Slovakiska republikens ambassad i Stockholm har en ny ambassadör. Ambassadör Alojz Mészáros anlände till Konungariket Sverige den 1:a maj Den 8:e juni 2006 överlämnar han sina kreditivbrev till Hans Majestät Konungen av Sverige Carl XVI Gustaf. Ambassadör A. Mészáros föddes 18:e juni Han är gift och har en son. Fram till sin ambassadörsutnämning har han varit verksam som professor på Kemisk-teknologiska fakulteten på Slovakiska Tekniska Universitetet i Bratislava. A.Ch. Členovia spolku Priateľov Milana Rufusa usporiadali v sobotu, 23. apríla milé stretnutie v kostole Röda Korsets Sjukhuskapell za účasti jedného z najväčších súčasných poétov vo Švédsku, Thomasa Tranströmmera. Skupina Nadja Hammarberg a členovia skupiny sa pripravujú na zájazd do Bratislavy, kde aj za účasti oboch veľkých poétov, budú recitovať 16. júna v Zichyho paláci. Toto veľkolepé podujatie podporuje Úrad vlády pre zahraničných Slovákov, Švédske veľvyslanectvo na Slovensku a Mesto Bratislava pod názvom Básnické svety T.Taranströmmera a M. Rúfusa. dd Dvojdňová konferencia Slovákov žijúcich v zahraničí V Bratislave sa konala 12. a 13. júna dvojdňová konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí Zaoberala sa otázkami štátnej politiky starostlivosti o krajanov, podporou programov pomoci krajanským spolkom a prerokovala priority zástupcov Slovákov z jednotlivých oblastí sveta. Na konferencii sa zúčastnilo 65 zahraničných Slovákov z 20 krajín a 45 domácich účastníkov - zástupcov ministerstiev, kultúrnych, vedeckých, spoločenských a cirkevných organizácií. Premiér Mikuláš Dzurinda na konferencii vyhlásil, že Slovensko má záujem všestranne podporovať aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí. Za náš slovenský spolok sa zúčastnili a reprezentovali Anastázia Järnefors, Kornelia Johansson a Dušan Daučík. Spolok Priateľov Milana Rúfusa reprezentovala Naďa Hammarbreg. Švédsko-Česko-Slovenský spolok mal svojho zástupcu Viktora Nováka. Teda zo Švédska sme prišli riadne vyzbrojení. Konferencia sa zaoberala aj návrhom niekoľkých bodov, ktoré predložilo Združenie Slovákov žijúcich v zahraničí ako smer pre budúcu spoluprácu s vládou SR. Tieto body sa dostali do živej diskusii v pracovných skupinách, ktoré sa vytvorili podľa geografie vo svete. Pochopiteľne, požiadavky a návrhy sú z pohľadu týchto skupín rôzné. Je predsa len rozdiel medzi Slovákmi ktorí emigrovali z rôznych príčin do sveta a Slovákmi narodenými v generáciach na území mimo Slovenska. Potreby, názory, ale aj kultúra je veľmi rozdielna, i keď pôvod Slovák nás spája. Preto konferencia tieto problémy má veľmi ťažko riešiť a dva dni ubehnú ako voda!. V každom prípade patrí usporiadateľom, Úradu vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí srdečná vďaka za veľmi dobre pripravenú konferenciu a uznanie všetkým pracovníkom tohto úradu za ich obetavú prácu. Vďaka! Dušan Daučík, čestný predseda Švédsko-Slovenského Spolku Úrad pre zahraničných Slovákov vybuduje databázu o ich histórii a kultúre... Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvorí Centrálnu informačnú databázu o histórii a kultúre života krajanov. Budú v nej písomnosti, múzejné predmety, pozostalosti osobností spolkového, kultúrneho i politického života, ktoré krajanské spolky vlastnia, ale nemôžu ich ďalej zhromažďovať. dd 9

10 Malý fejeton - list od našej členky: Klobúk dolu pred Švédmi Starší z nás si iste pamätajú na časy hlbokej totality v Československu, keď sme sa s údivom dozveli, že všetko, čo vo svete znamená technický pokrok vynašli Rusi. Tak sme prekvapene počúvali, že lokomotívu mali v Sojuze už dávno pred Stephensonom, že Edison je imperialistický luhár, ktorý napodobnil žiarovku slávneho Koryptkina a telefón - no ten bol bez debaty sovietský vynález. Náš národ to potvrdzoval vtipom, ktorý sa nehodí na stránky slušného časopisu. /Také niečo, že kam si dal vynálezca sovietského telefónu jeden koniec, kam potom druhý a čo počul./ Proste nám bolo všetkým úplne jasné, že všetko čo na tomto svete znamená technický pokrok pochádza zo Sovietského zväzu. A teraz si predstavte moje prekvapenie / ba takmer zdesenie/ keď som po šesťdesiatomôsmom roku prišla do Švédska a len čo som začala ako-tak koktať po švédsky, zistila som, že takmer všetko okolo nás vynašli a vymysleli Švédi. Môj ty Bože, aj oni? čudovali sme sa my príšelci. Vtedy sme už pravda vedeli, že Švédi považujú všetko švédske za najlepšie. Nám, ktorí sme boli naučení že čo je naše, to nie je nanič, ale všetko cudzie je prima, nám sa to z počiatku videlo aj trochu smiešne. A teraz ešte toto s tými vynálezmi! Ale čoskoro sme prišli na to, že ten pomerne malý švédsky národvynašiel pre zlepšenie a uľahčenie života naozaj veľmi mnoho. Často sa napríklad u nás, na Slovensku hovorí namiesto vysávať - luxovať. Až tu som sa dozvedela odkiaľ to slovo pochádza. Švédsky Elektrolux prvý na svete vymyslel a začal vyrábať vysávače. Vyrába ich dodnes - výborné! /najlepšie na svete - hovoria Švédi/. Ľadnička je niečo, bez čoho si našu dnešnú kuchyňu už vôbec nevieme predstaviť. Tú tiež vymysleli Švédi. Ďalej guličkové ložiská, také potrebné všade v priemysle a nielen tam. Celzius bol tiež Švéd- slávny dodnes. Zips v terajšiej podobe, to je tiež švédsky výrobok Ani pánske, ani dámske šaty si bez neho nevieme predstaviť. A to už ani nespomínam pána Nobela. Lebo dnes, keď toho na tomto svete toľko vybuchuje si skoro prajeme, aby to nebol vymyslel. Ale za to Švédom plne schvalujeme, že ako prví na svete začali používať šraubovák. Čo by si dnešní strojári, stolári, stavbári a mnohé iné remeslá bez neho počali? A tak priznávam, že ešte skôr ako som sa naučila poriadne švédsku reč, naučila som sa v duchu dávať klobúk dolu pred malým švédskym národom, ktorý vymyslel pre zlepšenie a uľahčenie ľudského života toľko praktických a užitočných vecí. Viera Miklová Norrköping Lidové noviny o Slovensku Slovensko, aspoň to mladé, zdravé, sebavedomé a predovšetkým bratislavské a považské, vyrástlo. Česko prestalo byť tou skvelou, takmer západnou krajinou, do hlavného mesta ktorej sa cestovalo podobne ako do Viedne, ibaže ľahšie. Český mienkotvorný denník Lidové noviny dnes v samostatnej prílohe oceňuje vytvorenie vlády, ktorá prišla s neslýchaným programom reforiem takmer všetkého, čo na Slovensku, ale nielen tam, nefunguje. A ešte neslýchanejšie bolo, že sa reformy, až na výnimky uskutočnili. Rovná daň sa podľa Lidových novín ukázala ako s- kvelý marketingový ťah, ktorý malú krajinu preslávil viac než všetky reklamné kampane. Prijemné dovolenky, a pekné leto Vám praje SSI 10 Dobrotivá pleseň V roku 1928 objavil Alexander Fleming penicilín, v roku 1938 sa lekári podujali vyskúšať jeho pozoruhodné terapeutické účinky Pri otvorenom okne a prievane naozaj nie je problém chytiť nejaké to svinstvo, Alexander Fleming tam však objavil penicilín. Presnejšie povedané, pleseň, ktorú mu do sklenej mištičky s baktériami privial vietor a ktorá sa zásluhou výrazných teplotných výkyvov rozrástla. Vtedy sa písal rok 1928 a pomaly sa končilo leto. O desaťročie neskôr sa Howard Florey a Ernst Boris Chain, britskí výskumníci z Oxfordu, odhodlali použiť penicilín ako liek. Mimochodom, ešte vždy je to jedno z najúčinnejších antibiotík (z gréckeho anti - proti, bios - život) a účinne usmrcuje baktérie, respektíve pôvodcov nákazy a pomáha lekárom bojovať proti smrti. Ako si vysvetliť, že na túto možnosť Fleming nepomyslel, keď už vtedy gniavili ľudstvo infekčné choroby a hľadali sa spoľahlivé prostriedky, ako ich zdolať? Požierač baktérií: Koncom septembra 1928 navštívil Fleminga vo vakcinačnom laboratóriu v nemocnici St. Mary v Londýne kolega, s ktorým sa už niekoľko mesiacov pokúšal dokázať, že meniaca sa farba baktérií pri izbovej teplote po inkubačnej lehote veľa napovedá o ich pôvode a virulencii a že to umožňuje nielen stanoviť diagnózu, ale aj vyvinúť očkovaciu látku. Fleming si vybral baktérie Staphylococcus aureus vyvolávajúce banálne kožné infekcie, ktoré však v kombinácii s vredmi spôsobujú smrteľnú otravu krvi. A spolupracovníkovi ukázal baktériovú kultúru napadnutú plesňou. Pokus sa vtedy nevydaril, no obom udrelo do očí, že pleseň zničila okolité baktérie. Ihneď pochopili, čo sa prihodilo, a identifikovali ju ako Penicillium rubum - ako mikroorganizmus ničiaci baktérie v kultúrach, medziiným aj Influenzae B. Práve tie pokladali za pôvodcu chrípky, proti ktorej sa Wrightovo laboratórium podujalo vyvinúť očkovaciu látku. Chrípka vtedy ukázala svoju krutú tvár - v rokoch 1918 a 1919 na nu vo svete zomrelo dvadsať miliónov ľudí, vyžiadala si teda viac obetí ako prvá svetová vojna. V rokoch 1926 až 1928 opäť vypukla v Anglicku chrípka, bolo treba bezodkladne konať. Flemingovi to nedošlo: O mikroorganizmoch vyvolávajúcich choroby nemal v tom období prakticky nik ani potuchy. V devätnástom storočí sa už síce dali pod mikroskopom pozorovať mikróby, baktérie a plesne, ale nikomu nenapadlo pripisovať im rolu pôvodcu infekčnej choroby. Medzníkom vo vývoji sa stal až elektronický mikroskop, zásluhou ktorého výskumníci odhalili existenciu vírusov. Začiatkom dvadsiateho storočia po Pasteurových pozoruhodných objavoch svitla nádej, že sa ľudstvo konečne zbaví zákerných chorôb, ako boli pravé kiahne, tuberkulóza, cholera, mor, syfilis, malária, lepra, záškrt, čierny kašeľ, ktoré sa dovtedy považovali za osudovú nezvratnosť, prípadne za trest Boží. Ukázalo sa však, že na zníženie výskytu epidémií nebol treba mimoriadny a zázračný liek, stačilo skvalitniť hygienické podmienky a pravidelne sterilizovať lekárske pomôcky. Z dodržiavania hygieny sa vyklula najlepšia prevencia chorôb. Až potom uzreli svetlo sveta účinné očkovacie séra. Louis Pasteur dokázal, že mikroorganizmy nevznikajú z ničoho nič, nie sú dielom nejakej tajomnej nadprirodzenej sily, ale že sa šíria medzi ľuďmi vďaka

11 rýchlemu rastu. Stačilo im teda zabrániť v rozmnožovaní... a v pravej chvíli si spomenúť na očkovaciu látku proti besnote z roku Nobelovka z plesne: Nadšenie nemalo konca-kraja. Lekári verili, že vakcíny sa úspešne uplatnia nielen v prevencii infekčných chorôb, ale aj v ich liečbe. Toto presvedčenie ovládlo aj Flemingovho šéfa Almrotha Wrighta, zvlášť keď laboratórium dobre zarobilo na predaji očkovacích látok proti alergiám, akné, zápaľu plúc a podobne. Možno sa v danej situácii čudovať, že Flemingovi nebehalo po rozume nijaké antibiotikum? Prvým antibiotikom na scéne bol sulfamid a uviedol ho na ňu v roku 1932 nemecký lekár Gerhard Domagk. Nasadzoval ho proti viacerým chorobám ako hnisavé zápaly, zápaľ pľúc, zápaľ s- pojiviek aj mozgových blán. Neskôr sa však ukázalo, že penicilín ponúka napriek zjavnej nestálosti omnoho širšie možnosti. Howard Florey a Ernst Boris Chain ho podrobili nevyhnutným chemickým úpravám a uviedli do experimentálnej prevádzky. V Anglicku však nenašli náležitú podporu, a tak ju hľadali za morom. Keď USA vstúpili do druhej svetovej vojny, rozbehla sa už výroba penicilínu na plné obrátky a od roku 1942 zázračne zachraňoval život raneným aj civilom, americkým spojencom i nepriateľom. A v roku 1945 si Fleming rozdelil s Floreyom a Chainom Nobelovu cenu za medicínu. Odvtedy sa pozvoľna objavovali nové druhy antibiotík - v roku 1944 streptomycín, v roku 1945 bacitracín - a očkovacích látok. V roku 1949 bola vyvinutá vakcína proti mumpsu, v roku 1954 proti detskej obrne, v roku 1962 proti rubeole, v roku 1983 proti ovčím kiahňam, v roku 1992 proti hepatitíde A. Každoročne zaplavovali trh ďaľšie a ďaľšie antibiotiká. Nastupuje prevencia: Očkovanie sa začalo definitívne uplatňovať ako prevencia chorôb. Jeho princíp spočíva vo vstreknutí miniatúrneho množstva pôvodcu nákazy do organizmu a v následnom vytvorení protilátok. Posilnenie imunitného systému zahŕňa prípravu organizmu na boj proti chorobe a voľbu účinnej stratégie, takže po prudkom útoku baktérií, resp. vírusov, sa vrhne do okamžitého protiútoku. Vakcína je vlastne oslabený pôvodca nákazy, čo možno dosiahnuť buď genetickou manipuláciou, alebo zmiernením jeho virulencie zahrievaním či sterilizáciou. V prvom prípade zvyčajne stačí jediné zaočkovanie a organizmus sa trvalo stáva imúnnym proti chorobe, treba však prísne dozerať na primerané dávkovanie, aby sa látka nevymkla spod kontroly. V druhom prípade síce nehrozí prepuknutie choroby, ale proces očkovania sa musí viackrát zopakovať. Súčasné vakcíny zvyčajne tvorí iba určitá časť choroboplodného zárodku. Od roku 1986 sa zrodilo viacero druhov očkovacej látky proti hepatitíde B. Vírus, ktorý má posilniť imunitný systém, sa najprv rozmnoží, potom sa chemicky upraví a pripraví sa z neho roztok. Spočiatku sa tento proces uskutočňoval v krvnej plazme, takže závisel od darcovstva krvi, dnes sa na tieto účely pestuje umelá kultúra, ktorú vlastne vyvinuli dvaja mikrobiológovia. Antibiotiká buď usmrcujú baktérie, alebo spomalujú ich rast a množenie. Spočiatku sa vyrábali z plesňových kultúr a neskôr ich nahradili syntetické preparáty. Odolné mutácie: Žiaľ, vývoj nezaznamenávame iba v oblasti antibiotík, vyvíjajú a menia sa aj choroboplodné zárodky. Už neraz predviedli, že sú schopné tých najvynachádzavejších a veľmi prekvapivých premien. Staphylococcus aureus, takzvaný zlatý stafylokok, sa stáva hrozbou operačných sál a ukazuje neobyčajnú odolnosť proti súčasným antibiotikám. A to sú tu ešte ďaľšie druhy. Nejde o celkom nový jav. Prvé prípady odolnosti proti jestvujúcim druhom dovtedy úspešných liečiv sa objavili už po piatich rokoch od ich nasadenia. Na dôvažok prešli do útoku aj dosiaľ neškodné parazity driemajúce v ľudskom organizme. A práve táto skutočnosť núti výskumníkov hľadať stále nové a čoraz účinnejšie látky. Pomôž si sám, človeče: Popri výskume zameranom na vakcíny a antibiotiká sa natískala otázka - nedisponuje ľudský organizmus vlastným obranným systémom? V päťdesiatych rokoch vznikali základy imunológie a výskumníci zistili, že pred vonkajšími činiteľmi nás ochraňuje jedna zo sto miliárd buniek organizmu. Angličan Isaacs a Švajčiar Lindermann identifikovali v roku 1957 interferón, čiže proteín, ktorý si organizmus vytvára v boji proti vírusom. V súčasnosti sa táto látka vyrába priemyselne a používa sa v liečbe chronických vírusových hepatitíd. Výborne si počínala vakcinológia. V šesťdesiatych rokoch si čierne, respektíve pravé kiahne, vyžiadali až dva milióny obetí ročne na celom svete. Len čo vysvitlo, že vírus, ktorý je pôvodcom tejto choroby, sa môže zahniezdiť jedine v ľudskej bunke, svetová zdravotnícka organizácia pristúpila k ráznym opatreniam a hromadným očkovaním sa zaslúžila o jej kompletné vykynoženie. Neželané parazity: Osemdesiatpäť percent populácie na celom svete dostalo vakcínu a od roku 1980 sa nevyskytol nijaký nový prípad spomínanej choroby. Podarilo sa ju vykoreniť a boj definitívne vyhrať. Predčasnú eufóriu však vystriedalo nepríjemné vytriezvenie. V lete 1981 náhle podľahlo viacero pacientov v a- merických nemocniciach nádorom a pľúcnym infekciám. To si aspoň mysleli lekári spočiatku. Bol to však aids, ktorý si vyžiadal prvé obete. Choroba presne zasiahla imunitný systém organizmu, vďaka ktorému sa dožívame vyššieho veku. Luc Montagnier izoloval v roku 1983 vírus HIV 1 a v roku 1986 HIV 2, následne sa rodili látky tlmiace jeho rast. Keď sa tieto liečivá dávkujú v určitom pomere, oddaľujú vývoj choroby a predlžujú život pozitívnym pacientom. Najúčinnejšou však naďalej ostáva prevencia proti tejto novodobej metle ľudstva. Navzdory úžasnému pokroku sú infekčné choroby prvoradou príčinou úmrtnosti. Svetová zdravotnícka organizácia dúfa, že raz vykorení detskú obrnu, lepru a ďaľšie parazitické choroby, ktoré sú hrozbou tretieho tisícročia. Ľahko sa však môže stať, že na scénu nastúpia nové infekčné choroby. Spustiť ich môžu výrazné zmeny v našom správaní, ale aj devastácia a znečistenie prírodného prostredia v priebehu práve uplynulého storočia, o demografickom raste, koncentrácii populácie vo veľkomestách, uvoľnenej morálke, nezdravej životospráve, nedostatku hygieny a prehlbujúcej sa biede nehovoriac. Nie div, že veda a výskum ostávajú bezmocné proti neželaným parazitom v našom tele. Donedávna k nim patrili iba baktérie, plesne, parazity a vírusy. Najnovšie sa k nim pripojil pôvodca choroby šialených kráv, ktorá prechádza na človeka v podobe Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby. Vladimíra Komorovská Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská spoločne Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská sa dohodli na spolupráci pri podpore slovenských menšín a komunít v zahraničí. Zmluva vyústi do spolupráce na programoch venovaných sviatku sv. Cyrila a Metoda, na Dňoch zahraničných Slovákov v SR a Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže Okrem toho budú spolupracovať pri propagácii Slovákov žijúcich v zahraničí, spracovaní dokumentačných fondov v Krajanskom múzeu, Archíve a Slovenskom historickom ústave Matice slovenskej. dd SSFs POSTGIRO Medlemavgift: 150.-ensk Familj- Välkommen som medlem! 11

12 V k e n e i l f s t!

13 13

14 MUDr. Dušan Makovický - tolstojovec 14 Dušan Makovický sa narodil v Ružomberku v roku 1866 v národne uvedomelej rodine, ktorej príslušníci boli podnikatelia v oblasti priemyslu, peňažníctva ako aj šíritelia slovenskej kultúry a osvety. Gymnázium navštevoval v Ružomberku, medzi jeho spolužiakov patril aj sedliacky chlapec Andrej Hlinka, neskorší národný buditeľ a ochranca svojho slovenského národa. Dušan zmaturoval v Šoproni. Spolu s Matejom Bencúrom, neskorším spisovateľom Martinom Kukučínom, začal študovať medicínu na Karlovej Univerzite v Prahe, niekoľko semestrov absolvoval aj v Innsbrugu a Berlíne. Štúdium medicíny ukončil v roku Počas pražského pobytu pracoval v známom spolku Detvan, kde sa stretával s uvedomelými Slovákmi, ktorí prišli študovať do Prahy. Tu sa zoznámil aj s filozofom T.G.Masarykom, ktorý ho zaujal svojimi názormi a filozofiou. Oboznámil sa aj s dielom a myšlienkami L.N.Tolstého, ktoré spolu s priateľom A. Škarvanom rozširovali - stali sa tolstojovcami. Na jeho odborný rast vplývala osobnosť profesora Nicoladoniho z Innsbrugu, kde po skončení fakulty nastúpil ako asistent na chirurgii. Krátko pobudol aj v Budapešti na Internej klinike, odkiaľ sa na naliehanie otca vrátil domov v roku Usadil sa v Žiline, kde vykonával lekársku prax, popri tom vykonával funkciu kúpeľného lekára v Rajeckých Tepliciach. Bol obľúbeným lekárom najmä u chudobných pacientov pre jeho sociálne cítenie. Mal záujem zoznámiť sa s filozofiou a názormi L.N. Tolstého, preto navštívil v roku 1894 Jasnú Poľanu, kde sa opäť vrátil o tri roky. Tu sa stretol s osobne s Tolstojom, pri ďaľšej návšteve v rokoch sa na Kryme zoznámil aj so spisovateľmi Gorkým a Čechovom. O dva roky neskoršie Tolstého manželka pozvala doktora Makovického do ich rodiny, aby zastúpil ich rodinného lekára Nikitina, ktorý musel narukovať na rusko - japonský front. Nový lekár zariadil modernými prístrojmi ambulanciu a začal s oduševnením vykonávať funkciu rodinného lekára. Okrem starostlivosti o rodinu, ošetroval roľníkov zo širokého okolia. V jeho obvode bolo ďaľších 89 rodín a veľkostatkov s osadenstvom a niekoľko letných sídel a staníc. Dušan okrem lekárskej praxe sa stal priateľom a tajomníkom Tolstoja, súčasne vybavoval aj jeho zahraničnú korešpondenciu. Bol mimoriadne obľúbeným lekárom, ktorý bezplatne ošetroval chudobných, navyše im poskytoval aj lieky, šaty, potraviny ba i peniaze. Makovický slávneho spisovateľa informoval o pomeroch na Slovensku, útlaku od Maďarov, čo podnietilo záujem Tolstoja o malé utlačované národy. Z pobytu v tomto prostredí napísal Jasnopolianské zápisky, ktoré vyšli v dvoch zväzkoch v Moskve v roku 1922 a 1923, potom v preklade v češtine a slovenčine v piatich zväzkoch v rokoch 1979 a 1981, vyvolali všeobecný záujem čitateľskej verejnosti. Po smrti L.Tolstoja sa Makovický vrátil do Ružomberku, kde navštívil otca, ktorý v roku 1911 v jeho prítomnosti zomrel. Potom sa vrátil do Jasnej Poľany, aby si usporiadal osobné veci a pripravil svoje spisy na vydanie. V roku 1914 podpísal protivojnový manifest skoncipovaný V. Bulgakovom v duchu etického a humanistického učenia, za čo ho zatkli a v roku 1915 na 10.mesiacov aj uväznili. V Jasnej Poľane prežil aj októbrovú revoľúciu a koniec vojny. Po vojne ťažko ochorel na škvrnitý týfus, v tom čase ho obetavo ošetrovala jeho zdravotná sestra Matrena Konstantínovna Orechovová. Z vďačnosti za tieto služby sa s ňou oženil. Rozhodol sa pre návrat domov, po ceste sa zastavil v Moskve u priateľa a krajana - liptáka A. Zbinovského, váženého obchodníka. Tu po odmietnutí občianskeho aj cirkevného sobáša uzavrel manželstvo pred výborom Tolstojovskej spoločnosti, stalo sa tak v roku Komplikovane cestoval cez Štetín a Lipník na Morave, vrátil sa domov do Ružomberku, cestou mal veľmi vážne zdravotné ťažkosti. Po návrate domov chcel si otvoriť lekársku prax, radšej sa však rozhodol vydávať lacné knihy Tolstoja a tým propagovať jeho humanitné a filozofické myšlienky. Napokon sa oddal svojmu osudu a dobrovoľne odišiel zo života, stalo sa tak v roku 1921 na povale domu brata Petra. Verejnosť, keďže išlo o známu osobnosť, sa zaujímala o príčinu tohto tragického kroku. Jedni vinili Tolstoja a jeho naivnému nereálnemu učeniu, ktorému podľahol, iní videli príčinu v zdravotných ťažkostiach Makovického. Dcéra baťka Škultétyho, Bohdana videla príčiny dobrovoľnej smrti v hlboko subjektívnych i širšie objektívnych okolnostiach, takto podľa nej jeho smrť ostane navždy trvalou záhadou, s čím možno aj dnes súhlasiť. Makovického aktivity okrem lekárskej praxe sa orientovali na publikačnú činnosť, ešte pred odchodom za Tolstojom u kníhtlačiara a tiež príbuzného Makovického rodu národovca Karola Salvu vydával Makovický Poučné čítanie a Poučnú bibliotéku. Okrem Jasnopolianských zápiskov, kde zachytil všetky podstatné udalosti v živote Tolstoja, jeho náhľady na politiku a kultúru, filozofiu. Preložil do slovenčiny aj menšie prózy ako sú Bohu či mamone, Čím sú ľudia živí, Blíženie sa konca, Evanjelium, Svetlý život a iné rozprávky. Publikoval aj početné príspevky v iných časopisoch. Jeho telesné pozostatky boli uložené do hrobky so železnou o- hradou na ružomberskom cintoríne v roku l921, tu pochovali Dr. Vladimíra Petra Makovického, ktorý umrel v Budapešti v roku Neskoršie po dobudovaní boli pochované jeho telesné ostatky na evanjelickom cintoríne. V roku 1970 zomrela aj jeho manželka Matrena, ktorá na Liptove pôsobila v zdravotníckych zariadeniach ako zdravotná sestra, na dôchodku sa presťahovala k dcére Anne do Bratislavy, ktorá ju doopatrovala, dožila sa 80 rokov života. V tom istom roku uložili jej urnu do hrobu jej manžela Dušana a súčasne umiestnili pamätnú tabuľu s textom,,v tejto hrobke Makovických pochovaný je aj Peter Makovický st. zakladateľ ružomberského priemyslu a bryndziarne a jeho syn MUDr. Dušan Makovický, slovenský tolstojovec, prekladateľ a lekár. V ten istý deň bola položená na rodnom dome Dušana Makovického pamätná doska s reliéfom od sochára V.Mydlu s textom,,v tomto dome Petra Makovického, zakladateľa ružomberského papiernického priemyslu a bryndziarne, narodil sa 10.decembra Dušan Makovický, slovenský tolstojovec, prekladateľ a osobný lekár a priateľ Lva N.Tolstého". Oživený odbor Matice slovenskej na znak úcty k rodu Makovických odhalil v roku 1999 na ďaľšom z makovických domov, v ktorom Dušan Makovický zomrel, pamätník s bustou na čiernom kameni je umiestnený nasledovný text. "V tomto dome žil a v roku 1921 zomrel MUDr.Dušan Makovický, veľký ochranca Slovákov, národovec osobný lekár a priateľ L.N.Tolstého." Pričinením viceprimátora mesta Ružomberok z domu Makovických bolo založené Múzeum Slovenského tolstoizmu. Rodina Makovických a jej výnimočný príslušník si tieto pocty určite zaslúži za všetko to, čo pre rozvoj Slovenska ale aj zviditeľnenie Slovákov vo svete vykonali. Igor M. Tomo Žiaľ, ešte stále musíme konštatovať, že naši členovia neobjavili dostatočne našu domovú stránku! Najdete tu posledné informácie spolku a nápomocné spojenia adr. na Slovensku i vo Švédsku! SSFs: eller

15 Vážený pán šéfredaktor, v prílohe vám posielam stručný text o podmienkach štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a prihováram sa za jeho uverejnenie. Som presvedčený, že text obsahuje zaujímavé informácie, ktoré budú užitočné pre potenciálnych záujemcov z radov slovenskej komunity v zahraničí o štúdium na uvedenej univerzite. Zároveň využívam túto príležitosť, aby som vás osobne i kolektívne úprimne pozdravil zo Slovenska. S úctou Jozef Markuš predseda Matice slovenskej Slovenská technická univerzita v Bratislave najväčšia univerzita pripravujúca absolventov technických odborov v Slovenskej republike Z histórie: Ako prvá polytechnika na Slovensku bola zriadená v roku 1937 pod pôvodným názvom Vysoká škola technická M. R. Štefánika. Jej konštituovanie, aj keď spočiatku len s tromi oddeleniami stavebného a zememeračského inžinierstva bolo významnou udalosťou v dejinách Slovenska. Obnovením výchovy banských a lesných inžinierov v prvom desatročí svojej činnosti nadviazala na bohaté tradície vysokého technického školstva na Slovensku, vytvorené Banskou a lesníckou akadémiou v Banskej Štiavnici, založenou v roku 1763 cisárovnou Máriou Teréziou. Táto akadémia svojou odbornou orientáciou bola prvou technickou univerzitou v Európe. Na pôde Slovenskej vysokej školy technickej, jej premenovanie sa uskutočnilo v r. 1939, sa položili základy nielen klasických technických odborov a architektúry, ale aj prírodných, lesníckych, poľnohospodárskych a výtvarných odborov, z ktorých sa po odčlenení postupne vytvorili samostatné slovenské vysoké školy. V roku 1991 bola Slovenská vysoká škola technická premenovaná na Slovenskú technickú univerzitu. Štúdium na univerzite Univerzita od svojho založenia vychovala vyše absolventov. V súčasnosti študuje na 7 fakultách univerzity (Stavebnej fakulte, Strojníckej fakulte, Fakulte elektrotechniky a informatiky, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, Fakulte architektúry, Materiálovotechnologickej fakulte a Fakulte informatiky a informačných technológií) celkovo domácich a zahraničných študentov. Štúdium na fakultách STU sa realizuje v 3 stupňoch: 1. stupeň bakalársky študijný program Dlžka štúdia je 3 alebo 4 roky. Absolventom sa udeľuje akademický titul "bakalár" (v skratke "Bc."). 2. stupeň inžiniersky, resp. magisterský študijný program Dĺžka štúdia sú 2 roky. Absolventom sa udeľuje akademický titul "inžinier" (v skratke "Ing."), " inžinier architekt" (v skratke Ing. arch.), resp. "magister umenia" (Mgr. art). 3.stupeň doktorandský študijný program Dlžka doktorandského štúdia sú 3 roky. Absolventom sa udeluje akademický titul "philosophiae doctor" (v skratke "PhD."), resp."artis doctor" (v skratke "ArtD."). Študent má možnosť získať komplexné univerzitné vzdelanie v širokom spektre technických odborov, v odboroch a programoch umeleckého i humanitného zamerania, ako aj v odboroch s pedagogickou orientáciou. Štúdium je možné absolvovať aj v cudzích jazykoch, najmä anglickom jazyku. Prehľad študijných programov, v ktorých študent môže na Slovenskej technickej univerzite študovať nájde na internetovej stránke resp. na vyžiadanie mu budú zaslané. Kontakt: Oddelenie vzdelávania, rektorát Slovenskej technickej univerzity, Vazovova 5, BRATISLAVA, Slovenská repub- Letný kurz slovenčiny na Filologickej fakulte v Banskej Bystrici Vážený pán predseda spolku Svensk Slovak Foreningen, dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravil a zagratuloval Vám k desiatemu výročiu vydávania časopisu Svensk Slovak Info, prostredníctvom ktorého šírite jazyk a kultúru Slovenska vo Švédsku. V tejto súvislosti by som rád Vášmu spolku (s ktorým už roky spolupracujeme) oznámil, že Katedra slovakistiky Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici bude v dňoch 14. augusta - 8. septembra 2006 organizovať Letný kurz slovenčiny pre cudzincov - začiatočníkov. Kurz sa uskutoční v rámci programu Socrates/Erasmus, ktorý na tento účel vyčlenil štipendiá. Letný kurz je zameraný na získanie a osvojenie si slovenskej gramatiky (vrátane praktických cvičení), konverzácií a reálií Slovenska. Je určený pre "slovenčinárov" -začiatočníkov (napr. prvý ročník slovakistiky), pre krajanov, resp. potomkom krajanov, ktorí neovládajú slovenský jazyk a pre cudzincov. Podmienkou je štúdium záujemcu na vysokej škole (akýkoľvek odbor). Hodiny budú viesť skúsení pedagógovia z Katedry slovakistiky Filologickej fakulty, ktorí majú odborné skúsenosti s výučbou slovenčiny pre cudzincov. Prihlášku a všetky podrobnejšie informácie nájdete (v angličtine) na adrese: Kontakt: ivan.susa@umb.sk alebo anita.hutkova@umb.sk Pán Daučík, prajem Vám veľa síl pri Vašej záslužnej práci - šírení našej kultúry v zahraničí a srdečne pozdravujem aj našich krajanov v spolku Svensk Slovak Foreningen. Teším sa na stretnutie na Filologickej fakulte v Banskej Bystrici. PhDr. Ivan Šuša vedúci Katedry slovakistiky Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici POTOMKOVIA SLOVÁKOV Z KIR- GIZSKEJ REPUBLIKY SA CHCÚ PRESŤAHOVAŤ NA SLOVENSKO "Potomkovia Slovákov, ktorí v roku 1925 odišli budovať socializmus do ďalekého Kirgizska, dnes žijú v chudobe a chcú sa vrátiť do vlasti svojich predkov. Do Košíc už pricestoval zástupca kirgizských Slovákov Pavol KOČEROV." "Kirgizsko je nádhernou krajinou s panenskou prírodou, no život je tu tvrdý a tažký. Aj takto charakterizoval svoju dočasnú domovinu Pavol KOČEROV." "U nás je priemerný dôchodok okolo dolárov. Jedno kurča stojí až 3 doláre a školné na mesiac je 10 dolárov. Je ťažké vyžiť z toľkých peňazí." "Áno pre návrat na Slovensko si nepovedali rodiny len kvôli ekonomickým problémom. Boja sa už totiž o svoj život. Dôvodom sú politické zmeny v krajine, ktoré končia krviprelievaním predovšetkým v uliciach hlavného mesta Biškek, kde menšina Slovákov žije." "Bojím sa, skutočne sa bojím o svoju rodinu. Včera som s nimi ešte telefonoval, no dnes sa už dovolať nedalo. Neviem, čo je s nimi. Včera mi vraveli, že sa tam dokonca strielalo." "Kirgizsko chce opustiť 35 Slovákov, na ich návrate už viac ako rok intenzívne pracuje Matica slovenská a Gréckokatolícka diecézna charita z Košíc. Práve tieto dve inštitúcie reagovali na ich výzvu z Kirgizska. Krajania potrebovali predovšetkým nájsť sprostredkovatela a garanta ich návratu." A. IVANKOVÁ, splnomocnenkyňa vyjednávania návratu: "Za ten rok sa nám podarilo veľmi veľa, pretože tento problém a táto otázka sa dostala nielen do verejnosti, ale dostala sa do povedomia aj ministerstva zahraničných vecí a ministerstva vnútra." "Ich novým domovom majú byť Košice. Návrat krajanov na Slovensko musia ešte legislatívne odobriť obe vlády. Táto otázka sa na stôl našej dostane až po voľbách a preto prví krajania môžu na Slovensko prísť pravdepodobne až o rok." dd 15

16