NR SVENSK SLOVAK INFO

Transkript

1 NR SVENSK SLOVAK INFO

2 Priatelia! Vstúpili sme do nového roku. Po blahoželaniach, dúfajúc, že sa splnia, sa predsa len mnohí pozerajú do budúcnosti s obavami, čo nám zase nový rok prinesie. Svetová politická a ekonomická situácia sa zo dňa na deň mení. Ľudská túžba vládnuť nad niekým stále fascinuje jednotlivcov, no i štáty a národy. Nepoučí ich ani minulosť, ani prítomnosť. Náš národ nikdy nevyvolával konflikty a nikoho neohrozoval, a predsa sa veľakrát ocitol vo víre udalostí, cez ktoré sa musel vytrvalo a húževnato prebíjať, aby prežil. Vždy sme dúfali, ale nezúfali. A aj v tom je kus rozvážnosti. Dnes máme Slovensko, ktoré pomaly, ale isto kráča vpred a čoraz častejšie žne ekonomické i politické úspechy. Pozerajme sa optimistickými očami do budúcnosti, verme, že vzájomná spolupráca a cesta, ktorou sa naša malá krajina vybrala, je správna. Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí zakladá svoju činnosť na vzájomnej spolupráci. Druhé valné zhromaždenie si po štyroch rokoch zvolilo nové vedenie. Bude isto pokračovať v úspešne započatej ceste a vytvárať nielen ďalšie možnosti spolupráce medzi Slovákmi vo svete, ale aj dobré vzťahy k Slovensku. Hľadať riešenie pre mladých Slovákov pracujúcich v zahraničí, vytvárať v spolupráci so Slovenskom legislatívu týkajúcu sa Slovákov v zahraničí. Vedenie vysoko oceňuje prijatie zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a taktiež vznik Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je veľa čo robiť, zo starších mnohí pomýšľajú na návrat do starej vlasti, mladí zase skúšajú šťastie v cudzine. Rok 1968, keď sa väčšina z nás ocitla v novej vlasti sa míľovými krokmi vzďaľuje od súčasnosti a naša súdržnosť bola veľmi dôležitá. Napriek tomu sú spolky ešte i dnes aktuálne a dôležité. Preto si ich udržujme. A buďme naďalej aj súdržní. Všetko dobré a hlavne zdravie Vám želá Dušan Daučík, čestný predseda Aktuality MAJÁLES SLOVÁKOV Mníchov, Paríž / v Paríži poriada franco-slovaque@laposte.net/ zájazd zo Slovenska: mája 2007 Kontaktná osoba : Ing. Lubomír Kralovanský , TF 043/ , iiums@matica.sk PO STOPÁCH SLOVÁKOV - LONDÝN LONDÝN Kontaktná osoba : Ing. Lubomír Kralovanský , TF 043/ , iiums@matica.sk SLOVENSKO V CHORVÁTSKU DNI SLOVENSKEJ KULTÚRY RIJEKA. Kontaktná osoba : Ing. Lubomír Kralovanský , TF 043/ , iiums@matica.sk MSFSM /Medzinárodný festival slovenskej mládeže/ Vysoké Tatry Program: STÁLA KONFERENCIA: Slovenska republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007, ešte v dobe písania nie je dátum známí, ale predpokladá sa 27. a 28. apríl. Treba si správu ešte overiť na Internete. Slovenské dni - Slovakiendagarna Štokholm, máj, 2007 Plán programu : Termín: mája 2007 Miesta: Poľský Inštitút, Štokholmská obchodná komora? Hlavné témy: veda a výskum, ekonomika SR, zahraničný obchod - kultúrny program Hostia: Ľubomír Jahnátek, Minister hospodárstva SR, Prof. Vladimír Báleš, prezident Rektorskej konferencie SR (rektor STU), alt. ďalší Streda 9.mája Otvorenie výstavy: Anita Štefánik Otvorí: Veľvyslanec Miesto: Poľský inštitút, hod. Občerstvenie: čaša vína + prípadne malé občerstvenie Krátky hudobný program (D. Štefánik) Organizátori akcie + víno a občerstvenie: Švédsko-česko-slovenský spolok Štvrtok 10.mája 1. Coffee-morning for ambassador's wifes Miesto: Poľský Inštitút, hod. Tlmočník: A. Chalupová Hudobný program ca 15 min. (huslisti) Catering: Britt 2. Prednášky: výskum, hospodárstvo a záhraničný obchod Miesto: Štokholmská obchodná komora? Čas: hod. Otvorí: Veľvyslanec Vysokoškolské a výskumné prostredie v SR - prof. Báleš Ekonomické a obchodné zázemie v SR - MH Ľubomír Jahnátek Investičné prostredie (SARIO) Prezentácia slovenských firiem - Ing. Zahradníček Káva, občerstvenie: Britt Lunch-buffet 3. Večerný kultúrny program: koncert a recepcia (100 ľudí) - veľv. Miesto: Poľský Inštitút, hod. Operná speváčka SND Mária Eliášová (D.Štefánik) + 2 huslisti - bývalý zbormajster Slovenskej filharmónie Štefan Reiter + syn (veľv) + klavirista Catering: Britt Organizátor + víno a občerstvenie: Veľvyslanectvo SR Piatok 11.mája Kultúrny program: Slovenské tradície - slovenský folklórny večer Miesto: Poľský Inštitút Výstava slovenských artefaktov, krátka prednáška o slovenských tradíciách: Marcela Schatzl Premietanie turistického filmu o SR alt. premietanie záberov zo SR Spev a tanec pod vedením. Predaj CD + kníh. Orgánizatori akcie + víno a občerstvenie: Švédsko-slovenský spolok Orgánizatori v krojoch! Foto i tidningen: 1:a sidan: Tulpaner,Stockholms mässa Sista sidan:stockholm, Stadsgården Dusan Daucik, Magnus Järnefors, Kornelia Johansson etc 2 SVENSK-SLOVAK-INFO är en info tidning från Svensk Slovakiska Föreningen som utges av föreningens styrelse ÅRGÅNG 11 Anastazia Järnerfors ordförande mobil Gabriela Prochazka viceordförande mobil Dusan Daucik hedersordförande, sekreterare, redaktör , mobil Marta Gessler kassör mobil Andrea Chalupova kultur mobil Igor Tomo viceklubbmästare, web, redaktion, ungdomsansv. mobil Yvetta Asp projektansvarig, Nadja Hammarberg, supleant, kvinnofrågor, kultur mobil Magnus Järnefors supleant, klubbmästare mobil Postgiro: Fax: Adress: SVENSK-SLOVAK-INFO Valhallavägen 36 S Stockholm, Sverige dusan.daucik@ comhem.se web stránka : eller: Tidningens artiklar behöver ej alltid instämma med redaktionens åsikter

3 Sisi František Jozef, ktorému sa korila celá monarchia, sa musel koriť svojej žene. Na mladého a ešte s- lobodného cisára Františka Jozefa upierali zrak mnohé dámy. Bol to ideálny ženích. Mal sotva dvadsať rokov, bol švárny, štíhly, plavovlasý a prekypoval sebadôverou. Jeho matka, arcivojvodkyňa Žofia Bavorská, rázna žena, usporiadala v rokoch 1849 až 1851 deväť veľkolepých plesov. Nech si chlapec vyberá! Ale aj tak mu napokon vybrala sama - devätnásťročnú neter Helenu z Mníchova. Cisár sa teda vydal do Mníchova, uvidel sesterničku a zostal očarený. Stačilo niekoľko minút, možno jediný pohľad a bezhlavo sa zamiloval. Lenže nie do Heleny, ale do jej mladšej, pätnásťročnej sestry Alžbety. To je pravá láska, láska na život a na smrť, láska, ktorá nikdy nevyprchá. Vyľakaná nevesta: Dohodli svadbu. Nastávajúca nevesta súhlasila, súhlasili jej rodičia, súhlasila aj arcivojvodkyňa Žofia. Súhlasil aj bavorský kráľ Maximilián II. ako hlava wittelsbachovskej rodiny. A keďže nastávajúci manželia boli blízkymi príbuznými, o súhlas požiadali aj pápeža. Svadba bola približne o pol roka a bola rozprávková. Nevesta pricestovala do Viedne parníkom a šťastný ženích ju pred zrakmi desaťtisícov ľudí dojemne objal a pobozkal. Rakúska historička Brigitte Hamannová neskôr napísala: "Nikdy predtým a nikdy potom neprijali habsburskú nevestu tak slávnostne a srdečne." Obrad sa konal vo viedenskom Kostole sv. Augustína. Nevestu priviezli na pozlátenom koči ťahanom štyrmi pármi bielych koní. Kostol bol pokrytý červeným zamatom a horelo v ňom pätnásťtisíc sviečok. Zdobili ho niekoľko týždňov. Mladomanželov oddával viedenský arcibiskup Rauscher a asistovalo mu sedemdesiat biskupov a prelátov. Cisár vyhlásil pri tejto príležitosti rozsiahlu amnestiu, udeľoval rady a vyznamenania. Historickú udalosť zvečnili tisícky piesní a básničiek v niekoľkých jazykoch. No mnohí očití svedkovia postrehli, že nevesta bola až neprirodzene bledá a malátna. Akoby ani nevnímala, čo sa okolo nej deje. Bola vyľakaná, možno až zhrozená. Veď bola ešte dieťa, nemala ani šestnásť, nevedela nič o živote, nevedela nič o mužoch. Nevydarená svadobná noc: Trvalo tri dni, presnejšie tri noci, kým medzi mladomanželmi došlo k milostnému aktu. Kto bol na príčine? On? Mal už predsa určité skúsenosti. A okrem toho bol náramne zaľúbený. Tak teda ona? Nečakane ju vytrhli z rodinného kruhu, kde sa venovala skôr detským záľubám a kde nevládli prísne poriadky ako na panovníckom dvore. Stala sa cisárovnou, prvou ženou v krajine, všetkým bola na očiach a na každom kroku ju zošnurovávali prísne predpisy. Spisovateľ József Kalász-Kellner, autor románu o Františkovi Jozefovi a Alžbete, popustil uzdu fantázii a opísal ich svadobnú noc:"po špičkách šiel k posteli svojej manželky a s láskou pozoroval krásnu tvár, zachvievajúcu sa ešte plačom. Čakala na mňa a pritom zaspala, šepkal si dojato. Opatrne si sadol na okraj postele, aby Alžbetu nevyplašil. Alžbeta sa prebudila a dívala sa na manžela očami rozšírenými od hrôzy. Čo tu chcete?' v obrannom inštinkte natiahla na seba prikrývku pošitú zlatým erbom. Nedotýkajte sa ma!' Alžbeta, láska moja, som predsa tvoj muž.' Nechajte ma teraz, prosím... Nie... Nemôžem... Som taká unavená...' Neboj sa, moja milá, chcel som ťa len vidieť.' Hladká ju, šepce nežnosti, bozkáva ju, až sa napokon Alžbeta upokojí, ale kedykoľvek sa k nej priblíži, vystrašene ho odstrkuje." Tak sa to v Kalászovom románe odohrá niekoľko ráz. Naveľa dôjde k onomu okamihu: "Alžbeta sa chveje a zmieta v jeho objatí, pevný stisk ju donúti k ľahkému výkriku, ale cisár ju nežne hladká a utišuje, až sa napokon jej odpor láme, brániace sa ruky poklesnú a nevesta sa poddá svojmu osudu ženy. "Číra fantázia? Manželka predsa nemôže tak tvrdošijne a v takom zdesení odolávať prvému milostnému aktu. Ale môže. Mária Antoinetta mu unikala plných sedem rokov. Kalász-Kellner si preštudoval všetky prístupné dobové dokumenty, denníky Alžbetiných dvorných dám i novinové správy, takže jeho opis je zaiste veľmi blízky pravde. Od počiatku konflikty: Manželstvu, ktoré sa zrodilo z veľkej lásky a ktoré posvätilo sedemdesiat biskupov a prelátov, viedenský arcibiskup, ba i pápež a ktoré uzavreli s takou pompou a slávou, sa darilo zle. Alžbeta si ťažko navykala na predpisy a ceremoniály cisárskeho dvora, ktoré určovali každý jej krok, každé slovo, každý pohľad. Porozprávala sa so záhradníkom, ktorý polieva trávnik? Ale to sa predsa nesmie! Utekala hore schodmi a brala ich po dvoch? To je predsa nedôstojné! Zaspievala si pri otvorenom okne a služobníctvo ju počúvalo? To je predsa pohoršujúce! No aj dvor si ťažko navykal na cisárovnú. Zavádzala totiž novoty. Habsburgovci nemali v honosných zámkoch a palácoch kúpeľne. Stačili im drevené kade. Alžbeta si vedľa spálne dala urobiť kúpeľňu a každý deň sa kúpala. Stoj čo stoj si chcela udržať štíhlu líniu a veľa športovala, venovala sa najmä jazde na koni. Objavovali sa u nej vrtochy. Svokra s nevestou sa často dostávali do konfliktu. Jedna bola panovačná, diktátorská, o všetkom chcela vedieť, o všetkom chcela rozhodnúť, vyžadovala disciplínu, prísne dodržiavanie predpisov, druhá, navyknutá na voľný a prirodzený pohyb, trochu aj tvrdohlavá, sa nechcela dať pozväzovať. Komplikovali sa aj Alžbetine vzťahy k manželovi. Po medových týždňoch a po niekoľkých oficiálnych cestách po monarchii sa medzi nich vkradlo napätie. Jednou z jeho príčin bolo svokrino správanie. Cisárovná nemohla vystáť jej sekírovanie a ustavičné dirigovanie. Vzájomne sa nenávideli. František Jozef si svoju matku ctil, podriaďoval sa jej vôli, ale vrúcne miloval aj svoju mladú, pôvabnú ženu. Počúval ponosy a výčitky z jednej i druhej strany, no spor medzi dvoma ženami nedokázal vyriešiť. Alžbeta však využívala aj svoju moc nad mužom. Zahŕňal ju svojou láskou, pozornosťou, starostlivosťou. No tak ako vo svadobnú noc, aj neskôr musel čakať, kým Alžbeta privolí. Niekedy musel čakať celé týždne... Anorexia nervosa: Na jeseň roku 1860 lekári konštatovali u cisárovnej ťažké ochorenie. Na pol roka odišla na liečenie na Madeiru, neskôr na Korfu. Aké neduhy trápili mladú cisárovnú? Prečo tak náhle a tak veľmi? Alžbeta, nazývaná Sisi, prežila v poslednom období tvrdé údery osudu: umrela jej najstaršia dcéra Žofia, podstúpila ťažký pôrod vytúženého následníka trónu. A čoraz väčšmi doliehala na ňu prísna etiketa cisárskeho dvora, povinnosť reprezentovať a nezhody so svokrou. No prejavilo sa u nej aj čosi iné. Bola jednou z tých, ktoré museli platiť daň za príbuzenské sobáše medzi vládnucimi rodmi. Dedičným zaťažením trpela aj Alžbeta. Presnú diagnózu vtedy lekári nevedeli určiť. Dnes ju podľa opísaných príznakov stanovujú ako anorexia nervosa. Dešifrujme ten termín. Znamená to, že dotyčný trpí chorobným nechutenstvom, odmieta sexualitu, je neposedný, často podráždený, zvýšenú pozornosť venuje vlastnému telu a zovňajšku. Cisárovná počas spoločných rodinných večerí odmietala jedlo, raňajky s príbuznými boli pre ňu utrpením. Neskôr stolovala už len sama. A veľmi skromne. Jej najbežnejším jedlom bolo mlieko, ovocné šťavy alebo mäsové vývary. Často držala diéty. Sisi bola odmalička neposedná. Ešte väčšmi neskôr. Na hodinách SSFs POSTGIRO Välkommen som medlem! 3

4 jazykov a literatúry sa prechádzala po salóne alebo po zámockých parkoch. Vysokí hodnostári alebo prosebníci museli na audienciách pobehovať za ňou, a tak prednášať svoje žiadosti. Napokon dala zo svojich izieb odstrániť všetky stoličky, lebo sa aj tak na ne neposadila. Dlhšie nevydržala ani na jednom mieste. Sama o tom napísala: "Kdekoľvek by som bola a niekto by mi povedal, že tam musím navždy ostať, aj raj by sa mi stal peklom." Od dvadsiateho tretieho roku svojho života bola takmer ustavične na dlhých i niekoľkomesačných cestách. Utekala od vladárskych povinností, od svokry, od detí, od manžela. Odskákal si to muž: Alžbeta si čoraz častejšie vŕšila svoje nálady na Františkovi Jozefovi. Mocnár, ktorému sa korila celá monarchia, sa musel koriť svojej žene. Sisi ho trestala svojou čoraz dlhšou neprítomnosťou. V listoch márne naliehal na jej skorý návrat. Často ani nevedel, kde sa zdržiava. Keď prišiel po ňu na Korfu, odmietla sa vrátiť do Viedne. Počas pobytu v Benátkach ju navštívil tri razy, ale prijala ho chladne. Počas návštevy na zámku Gödöllő v Maďarsku ju takmer ani neuvidel. Keď prišiel za ňou bez ohlásenia, odbili ho s tým, že cisárovná ešte spí. Keď sa Sisi vrátila večer z výletu do hôr, odkázala Františkovi, že je na smrť unavená a nemôže ho prijať... Niekedy chodil i desaťkrát nadarmo. Alžbeta bola sústredená iba na seba, na svoju postavu, na svoje vlasy, na svoje záľuby, na svoje vrtochy. Napokon znenávidela všetkých a všetko. Rozmarmi trápila celé okolie. Chcela byť krásna a štíhla, preto používala množstvo kozmetických prostriedkov a držala drastické diéty. Už po štyridsiatke mala tvár zvráskavenú a zakrývala si ju strieškou klobúka a vejárom. Keď ju po atentáte roku 1898 prezrel lekár, zbadal na jej tele silné kožné zdureniny. Také čosi mávajú podvyživení ľudia. Cisárovná hladovala. V takomto, takmer ustavičnom napätí prežíval František Jozef iba občasné, veľmi zriedkavé chvíle šťastia. No svoju ženu neprestal milovať až do konca života, čo dokazujú jeho listy. Sú láskyplné, pokorné, priam úslužné. Desiateho septembra 1898 o milovanú Sisi prišiel. Počas prechádzky na brehoch Ženevského jazera ju napadol taliansky anarchista Luigi Luccheni a bodol ju pilníkom. Rakúska cisárovná útok neprežila. Ladislav Švihran Svenska ambassaden v Bratislave Švédske veľvyslanectvo v Bratislave usporiadalo13. decembra už tradične oslavu sviatku Lucie. Švédska Lucia, prinášajúca svetlo do zimnej tmy, prilákala desiatky pozvaných hostí. Veľvylanec Michael Widengrén, pôsobiaci v Bratislave od leta 2006, so svojou manželkou oblečenou vo švédskom kroji (modrožltom - a la Silvia), srdečne privítali prichádzajúcich hostí. A potom už nezostávalo nič iného, len aby Lucia - Anna Katarína Schatzlová - vstúpila so sprievodom dievčat a chlapcov v bielom šate do priestrorov reštaurácie Reduta, kde previedli známu ceremóniu a zaspievali prítomným švédske koledy. Na stretnutí si Švédi, z ktorých viacerí prišli až z Viedne, Slováci a diplomatickí hostia z rôznych zastupiteľstiev pôsobiacich v Bratislave vychutnali nielen predvianočnú atmosféru vo švédskom duchu a spev, ale aj známy "stark glögg" s pepparkakormi a lucikattermi. Skoré decembrové ráno sa vydarilo a o- kolo deviatej sa už i tí poslední spokojne pobrali za s- vojimi všednými povinnosťami. Vďaka za príjemný zážitok. dd 4 Bratislava Bratislavské Vianočné trhy Rovnako ako počas predchádzajúcich rokov, aj tohtoročné Vianočné trhy v Bratislave boli veľmi úspešné. Večer čo večer preplnené Hlavné námestie s priľahlým Františkánskym a Hviezdoslavovým námestím ponúkali akúsi gastronomickú prechádzku ľudovými zvykmi bez zhonu, v pohodovom rytme a v dobrej nálade. Za pomerne nevysoké ceny sa tu mohli Bratislavčania aj "cezpoľní" hostia nielen nasýtiť, ale hlavne si pochutnať na slovenských tradičných špecialitách v stovke vkusných, drevených stánkov. Grilované klobásky, bravčové panenky, cigánska pečienka, vianočná kapustnica, lokše makové i s husaciou masťou či pečienkou, alebo iba mastný chlieb s cibuľou či so škvarkami - záležalo len na chuti a na peňaženke! Lebo ako by to vyzeralo, jedlo predsa treba zapíjať vianočným punčom, vareným bielym či červeným vínkom, čajom s rumom (grogom), alebo medovinou, nezabúdajúc ani na tradičné hriatô. Účet od 15 do 65 korún nemohol pokaziť príjemnú náladu. Naopak, jasličky a živý o- slík spestrujúci Vianočné trhy ju určite podporil. Okrem slovenských hlasov bolo tu a tam počuť aj nemčinu. Rakúšania síce majú svoje vianočné trhy na "Christkindlmarkt" vo Viedni, ale očividne ich do Bratislavy prilákala vôňa a veselie. Veď koledy a rozličné vystúpenia na scéne Hlavného námestia sú sympatické aj pre cudzie uši a oči. dd Príjemné predvianočné stretnutie Predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, Predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský, Naďa Vokušová, Naďa Hammarberg, Dušan Daučík a Dušan Malovec sa stretli na pracovnom obede v Bratislave. Témou stretnutia boli aktuálne informácie o schválenom rozpočte slovenskej vlády a zo stretnutia predsedu SZSZ s Dušanom Čaplovičom, podpredsedom vlády SR. Už 19. januára 2007 sa zíde Výkonný výbor SZSZ v Bratislave, aby sa formálne stretol na prvom svojom pracovnom zasadnutí. Nové vedenie prerokuje svoju budúcu činnosť. dd

5 Slovenský rozhlas o Švédsku Dňa 18. decembra som prijal pozvanie Slovenského rozhlasu v Bratislave a zúčastnil som sa relácie o Švédsku. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie, ale zároveň aj náročné podujatie, pretože som sa práve liečil zo silnej nádchy. Šlo o priame vysielanie Rádia Devín, v ktorom ďalej hosťoval Milan Chromek, nám známy vedec a recitátor Rúfusa z Karolinskej, a taktiež pani Barbro Elm, konzulka Švédskeho veľvyslanectva v Bratislave. Veľmi dobre pripravenú reláciu viedla mladá moderátorka Jarmila Hrehorčáková. Som rád, že som sa mohol zúčastniť, podľa mňa peknej prezentácie Švédska, ktorá určite spríjemnila predvianočné chvíle poslucháčom Slovenského rozhlasu. Dušan Daučík howrelacia&id=107 Bratislavský bál V rytme klasiky, džezu a popu Šiesty Bratislavský bál vyvrcholilfantómom a zlatým dažďom. Na záver tohtoročnej fašiangovaj sezóny. Tradične v priestoroch bratislavskej Redute. Našou ambíciou je, aby sme nadviazali na tradíciu pestrého spoločenského života mesta, najmä v 19. a 20. storočí pripomenul primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý s manželkou Františkou tvorili aj tento rok hostiteľský pár. Ku každoročne verným hosťom, manželom Kukanovcom sa tento rok pridali americký a kanadský veľvyslaneci manželkami. Na rozdiel od minulosti totiž mali plesajúci hostia prvýkrát k dispozícii štyri rázne originálne hudobné a tanečné scény. Veľkej sále, ktorá pripomínala snehovú kráľovnú vďaka dekoráciám z bielych ľalii, orchidei a ľadových konárikov, dominoval klasický orchester a doplňal latinoband, malá sála bola džezová, dolná disco a v reštaurácii sa dali počúvať klavírne melódie. Priaznivcov súčasnej slovenskej hudby potešilo vystúpenie skupiny Peha a speváčky Tiny, hlavný program pod moderátorskou taktovkou Ivety Malachovskej a Vladimíra Vondráka doplnilo vystúpenie Silvie Josifovskej a salónneho orchestra Afrodite. Bratislavský bál o polnoci navštívil Fantóm opery. SLOVAKIA TOUR a DANUBIUS GASTRO V bratislavskej Inchebe sa na turisticko-kulinárskejakcii predstavilo 821 vystavovateľov z celého Slovenska i zo zahraničia (z 31 krajín). V dňoch od 18. januára do 21. januára 2007 si expozície na ploche m2 mohli pozrieť tisícky návštevníkov. Gastronomické špeciality, prehliadka a ochutnávka vynikajúcich druhov alkoholu a vín, príklady cukrárenského umenia... V inej hale bolo možné zhliadnuť výstavu fotografií cestovných kancelárií, ktoré zároveň oboznamovali návštevníkov so svojimi ponukami dovoleniek v zahraničí, ale aj na Slovensku. Rôzne kraje na Slovensku si nenechali ujsť príležitosť zviditeľniť sa, tak ani tu nechýbali miestne špeciality. Nezabudlo sa ani šport a fitnes. Ú- častník odchádzal spokojný, veď isto viac získal, ako minul na vstupnom. Dušan Daučík Medlemsavgiften?-150:- eller 250.-? SSFs POSTGIRO Välkommen som medlem! O pol dvanástej hosťom rozdali masky, ktoré prítomných zahalili do anonymity, a potom začal padať zlatý dážď. /Melódie z Weberovho muzikálu Fantóm opery sa stali súčasťou viedenského Opernbalu už v roku 1994, na Bratislavský bal sa tradícia dostala až tento rok./ Bratislavská čučoriedka- V kategórii Osobnosť získala ocenenie trénerka najlepšieho slovenského sportovca Ondreja Nepelu, Hilda Múdra. "Cenu by som venovala svojím pravnúčatám" uviedla. Šaty, v ktorých si pritom cenu prevzala, kúpila v roku "Tušila som vtedy, že Ondrej (Nepela) vyhrá nastrovstvách sveta." V kategórii Idea získal cenu výtvarník Svetozár Ilavský, za sochu Júliusa Satinského. Unikátne boli množstvá jedla, ktoré do štvrtej hodiny ráno skonzumovali hostia bálu. Vyberané delikatesy, bažant, plnená šťuka, jahňacia roláda a mnoho ďaľších. Dezerty, pijatika, káva, nelko,víno a pivo. Delikatesy pripravilo sedem kuchárov. Na budúci Bratislavský bál, v Bratislave! Dušan Daučík 5

6 Benátsky svetobežník Marco Polo priniesol stredovekej Európe ohromujúce správy o ďalekých ázijských krajinách, no nik mu neveril.. V 13. storočí precestoval Marco Polo viaceré ázijské krajiny. V knihe Milión potom podal svedectvo o Číne, Mongolsku, Kórei, Japonsku, Indii, Cejlóne, Jáve, ba zmieňoval sa aj o Madagaskare. Neuverili mu. Ešte aj na smrteľnej posteli ho priatelia prehovárali, aby sa zriekol svojich táranín, a tak sa pobral na večnosť zbavený akejkoľvek viny. V 15. storočí sa však jeho kniha stala motorom výprav za bohatstvom Východu, ale inou, západnou cestou. Dvaja na cestách: Začiatkom 13. storočia sa Benátky, mesto lagún, vypracúvali na veľmoc. Zapadala sláva Byzancie a jej dedičstvo prevzala najvýznamnejšia kresťanská námorná veľmoc, Benátska republika. Podriadila si Epikur, Krétu, Iónske ostrovy, územie dnešného Albánska, väčšinu Egejských ostrovov, Euboiu, Dardanely... V meste, ktoré možno smelo nazvať kráľom medzi mestami, kotvili lode s tovarom z celého dovtedy známeho sveta a plavili sa odtiaľ lode do najrôznejších končín. Cestovateľská vášeň sa zmocnila aj dvoch bratov Polovcov, Niccolu a Mattea. Lenže na rozdiel od svojich krajanov sa do sveta nevybrali za obchodom, ale predovšetkým za poznaním. Usadili sa v Carihrade, v časti, ktorá patrila Benátkam, a odtiaľ sa im otvárala brána na Východ, do nekonečných a neznámych diaľok Ázie. Bez väčších prekážok sa dostali do mongolských miest Bolgaru a Saraje, ale keď sa chystali na spiatočnú cestu, vypukli na tomto území nepokoje. Namiesto toho, aby sa od Kaspického jazera obrátili na západ, zvrtli sa na východ a dostali sa do starého obchodného mesta Buchara na území dnešného Uzbekistanu. Tam sa stretli s karavánou, ktorá mierila s posolstvom od chána Hulagua, jedného z Džingischánových vnukov, k veľkému mongolskému Kublajchánovi do Chánbaliku, dnešného Pekingu. Po známych karavánových cestách sa dostali až na jeho dvor. Kublajchán prvý raz videl belochov, obľúbil si ich a na spiatočnú cestu ich vypravil s darmi a s posolstvom pápežovi. Po čase sa bratia znova vybrali ku Kublajchánovi, ale už aj s Niccolovým sedemnásťročným synom Marcom. Bolo to roku Tisícero nástrah: Keďže pomery v Malej Ázii boli neisté, Polovci si vybrali druhú cestu, trochu dlhšiu, ale vysvitlo, že aj ťažšiu. Koľkokrát si mladík Marco počas strastiplnej cesty východnou Perziou, ozajstnou krajinou smrti, ešte strašnejšou cez nebotyčný Pamír a najstrašnejšou cez nekonečné piesky Gobi povedal, že mal radšej zostať v Benátkach? Koľkokrát im všetkým išlo o krk? Rohy a kosti boli značkami, kadiaľ viedli cesty karaván. Marco o svojich zážitkoch neskôr podrobne písal. "Ak opustíme Kirman a cestujeme tri dni, prídeme do púšte tiahnucej sa sedem dní cesty. V prvých troch dňoch len zriedka nájdete vodu a tá trocha je ešte navyše presýtená soľou, zelená ako tráva, a tak ohavne chutí, že ju nemožno ani piť. Ak sa jej napijete, hneď dostanete hnačku a taký istý účinok má aj soľ získaná z tejto vody," napísal na margo putovania juhovýchodnou Perziou. O ceste Pamírom zaznamenal: "Taká veľká je výška hôr, že v blízkosti ich vrcholov nevidno vtáky a nech sa to zdá akokoľvek mimoriadne, ubezpečovali nás, že oheň, ktorý tam rozložíte, pre ostrý vzduch nevydáva rovnaké teplo ako v nižších krajoch a pri príprave jedla nemá takú silnú pôsobnosť." Prešli vyše štyristo kilometrov púšťou, v ktorej kedysi pred storočiami generál Li-kuang stratil celú armádu, pre-tože nemohol pre nich zaobstarať ani vodu, ani potravu. Dostali sa do mesta Čerčen vydaného napospas piesku i nepriateľom. Ak 6 prišiel nepriateľ, zabil každého, koho našiel, ak prišiel priateľ, o- dohnal dobytok. Púšť bola milostivejšia. Ak obyvatelia Čerčenu uvideli blížiaci sa mrak, utekali starí i mladí do púšte k tajnému miestu s vodou. Polo napísal: "Z toho dôvodu ukrývajú plodiny po žatve do dier pod pieskom a každý mesiac vyberajú len takú zásobu, akú potrebujú k životu. Nikto okrem nich nepozná miesta, kam sa utiekajú, pretože stopy ich nôh ihneď zaveje vietor." Ubehli štyri roky, kým sa dostali do mesta Su-čou, ktorým sa začínala samotná Čína. Kublajchán tam po nich poslal poslov. Chánov obľúbenec: Už počas cesty Marco spoznal niekoľko krajín a naučil sa niekoľko rečí, okrem iných kathajsky i mongolsky. Bol dobrým pozorovateľom a asi aj dobrým rozprávačom. Dostal sa do chánovej priazne. Lenže despotovia, najmä východní, sú nevypočítateľní. Z ich obľúbencov sa razom môžu stať väzni alebo môžu prísť o hlavu. Marco sa nestal obeťou. Ani obeťou intríg vládnucich na chánovom dvore. Veľmi rýchlo postupoval. Kublajchán poveril Marca funkciou inšpektora. A tak pochodil mnohé kraje a mestá v celej rozľahlej ríši. Z jeho ciest po Číne sú významné najmä dve. Východná viedla z Chánbaliku do Chang--čou na rieke Jang-c'-ťiang. Tam zostal v úrade správcu mesta tri roky. Pod jeho správu patrilo zároveň dvadsaťsedem priľahlých miest. Potom pokračoval ďalej na juh. Druhá cesta, juhozápadná, ho priviedla do Čcheng-tu v provincii S'čchuan a ďalej po okraji Tibetu a cez pohorie Jün-nan do hornej Barmy. Marco sa dostal do chánovej priazne natoľko, že pravidelne sprevádzal vládcu do jeho letného sídla. Iba raz mu to cisár zakázal. Ale nie preto, že by bol u neho upadol do nemilosti. Prikázal mu v Pekingu študovať peňažníctvo. A jeho znova a znova udivovalo, že kupci môžu za tlačené papierové peniaze s pečaťou veľkého chána dostať všetok tovar, ktorý potrebujú. Akoby papierové peniaze boli z pravého zlata alebo striebra. Marcovi sa dokonca dostalo cti zúčastňovať sa zasadnutí Thaia. Členmi tejto rady bolo dvanásť kniežat a iba občas si niekoho na ňu prizvali. Nádhera nebeskej ríše: Marca ohromil chánov zimný palác v Pekingu: "Obkolesuje ho múr v tvare štvorca, ktorého strany sú dlhé hádam aj míľu. V každom rohu stojí prekrásny a bohatý palác. Uprostred každej strany ďalší. Všetky paláce sú plné zbroje. V strede tohto opevnenia postavili najväčší palác, aký kto videl. Vnútorné steny sú pokryté zlatom a striebrom, ozdobené prekrásnymi obrazmi dám, rytierov, drakov, zvierat a vtákov. Veľká sieň je taká obrovská, že tu môže hodovať šesť a pol tisíca ľudí." Marco obdivoval aj organizáciu ríše. "Z hlavného mesta vedú mnohé cesty do rôznych provincií. Každá je pomenovaná po provincii, do ktorej smeruje. Cisárovi poslovia na cestách z Chánbaliku majú k dispozícii každých dvadsaťpäť míľ stanicu, nazývanú jamb, alebo - inak povedané - poštové stanice s koňmi. V niektorých z týchto staníc môžu ustajniť aj štyristo koní pripravených pre poslov."osobitne ho zaujal prístav Chang-čou na jednom z ramien Jang-c'-ťiangu. "Ulice a kanály sú veľmi široké, sú tam mimoriadne rozsiahle trhoviská, pretože sa tam musí zmestiť nesmierne množstvo ľudí. Vraj počet mostov, veľkých i malých, presahuje hodnotu dvanásťtisíc. Mosty ponad hlavné kanály spájajúce najvznešenejšie ulice sú také vysoké a oblúky sú vybudované s takým umením, že sa pod nimi môžu plaviť lode so stožiarmi." Janovský zajatec: Marco Polo prežil v Číne sedemnásť rokov. Túžba po vlasti ho však hnala naspäť. Príležitosť sa mu naskytla, keď ho Kublajchán poveril úlohou sprevádzať jednu z jeho dcér, princeznú Bogatin, za ženíchom do Indie. Chán vypravil trinásť lodí. Plavili sa pozdĺž Indočíny, dostali sa k Sumatre, kde sa zdr- Ny adress? En del sändelser kommer tillbaka! Om Du har ändrat adressen,meddela detta till oss! mail, tel.,fax.,eller skriv! Men gör det! Oznámte zmenu adresy!!! Pošta sa nám vracia!!!

7 žali päť mesiacov, kotvili na Jáve, na Cejlóne, pokračovali popri brehoch východnej Afriky... Trvalo štyri roky, kým sa Marco a jeho otec, strýko Matteo umrel v Číne, znova ocitli v Benátkach. Vo svojom rodisku sa tešili veľkej popularite. Marco až takej, že ho zakrátko, vo vojne proti Janovu, poverili velením v námornej bitke. Vojny v rozdrobenom Taliansku a v rozhádaných mestách boli časté. V tejto prehrali Benátky. Marco padol do zajatia. Nebolo kruté. Aj tam uznávali tohto zaujímavého rozprávača. Len mu zazlievali, že príbehy plné bujnej fantázie dáva aj na papier. Veď či to nie sú väčšinou výplody fantázie, alebo úplné nezmysly?! Kto kedy počul, aby oheň nevydával vo vysokých pohoriach také teplo ako v nížinách? Predsa nikto nikdy nechyroval o púšťach, ktoré treba prekonávať tridsať dní. A kto kedy videl taký palác, v akom sídlil Kublajchán, a také mestá, ako je Chang-čou, alebo kto to videl, aby niekto platil papierovými peniazmi? V knihe, ktorá vyšla pod názvom Milión, zaznamenal Marco Polo nielen svoje zážitky, ale aj udalosti a údaje, o ktorých sa dopočul. Áno, dopustil sa niektorých nepresností, ale svet až neskôr zistil, že jeho opisy boli pravdivé. Ďaleko na východe sa rozkladala obrovská, vyspelá ríša s organizáciou a vymoženosťami, aké Európa vtedy nepoznala, a jej vládcovia žili v prepychu, aký si Európa nemohla dovoliť a ani predstaviť. Z pera Marca Pola sa Európa dozvedela aj o živote a bohatstve v iných ázijských krajinách. Milión vyšiel zakrátko v niekoľkých prekladoch, no spočiatku siahali po ňom len váhavo. Keď v pätnástom storočí prepukla objaviteľská horúčka, koráby odvážlivcov síce smerovali na západ, ale hľadali inú cestu za pokladmi Východu. Hnacím motorom im bol Milión Marca Pola. Ladislav Švihran Venezuela.Nie je to tak dávno, čo som na našich.čitateľov apeloval: keď cestujete, podeľ-.te sa s Vašim zážitkom, prispejte do.nášho časopisu. A pretože sa v januári.cestovateľské možnosti naskytli práve.nám, chcel by som Vám.napísať niekoľko riadkov. Dovoľte, aby sme Vám predstavili Venezuelu a konkrétnejšie - Isla de Margarítu. Nech Vás neodradí 11-hodinový let, ak pravda letíte priamo, lebo po dlhom lete Vás čaká odmena v podobe príjemného 30-stupňového tepla s jemným vánkom Karibiku. Venezuela je ako krajina rajom pre dobrodruhov - ponúka mnoho národných parkov, úžasnú juhoamerickú prírodu a čo naviac, najvyššie umiestnené vodopády na svete. Najvyšším vrchom je Pico Bolivar, 5007m. Krajina má mil. obyvateľov a km2. Na Margarite zažijete príjemné chvíle odychu na dlhých pieskových plážach, život na vidieku, ale aj v hlavnom meste, často v rytmoch salzy. Isla de Margaríta patrí do štátu Nueva Esparta, a je najväčším ostrovom Venezuely. Do súostrovia patria aj dva priľahlé ostrovy Isla Coche a Isla Cubagua. Súostrovie neleží ďaleko od rovníka, čo spôsobuje, že priemerná ročná teplota dosahuje okolo 30 stupňov Celzia. Už samotný ostrov má veľmi zaujímavú prírodu. Predtým pozostával údajne z dvoch ostrovov, ktoré sa pod návalmi piesku časom spojili. Dnes je na ňom 5 prírodných rezervácií a v nich sídlia dva národné parky. Východná strana je najviac obývaná, žije tu 95% obyvateľstva koncentrovaného okolo najväčšieho mesta Porlamar, mesta Pampatar a hlavného mesta štátu-provincie La Ascuncion. Kúpanie je na západnej strane, na Peninsula Macanao, najdlhšej pláži Playa el Agua. Krištof Kolombus objavil krajinu v auguste Myslel si, že objavil nový ostrov, no keď pokračoval ďalej a prišiel k delte rieky Orinoko pochopil, že to nebude len ostrov. O rok neskôr Amerigo Vespucci a Alfonso de Ojed objavili jazerá Maracoibo. Stretli tam domorodcov kmeňa Carib, bývajúcich v chatrčiach na vode. Preto krajinu nazvali Venezuela (malá Venézia/Benátky. Tak sa začala vyše 200-ročná okupácia Španielskom. Venezuela sa počas toho obdobia stala najväčším producentom kakaa a prisťahovalo sa sem veľké množstvo Španielov. Krajina sa rýchlo rozvíjala a pracovné sily - otrokov začali dovážať z Afriky. Cukor, káva a tabak boli ďalšie produkty, o ktoré bol stále väčší záujem. Simon Bolivar sa s pomocou Angličanov, a za silnej podpory domácich obyvateľov pustil do boja proti španielskej korune. Oslobodili viacero krajín. Kolumbiu v roku 1819, Venezuelu, 1821 a Ecuador, Peru a Bolíviu v roku Žiaľ, Venezuela sa zväčša ocitla v rukách nejakého diktátora. Politická situácia nebola nikdy stabilná. I v dnešných časoch sa čoraz viac prejavuje Huga Chavéza. Prvý prezident zvolený obyvateľstvom v roku 1947 zmenil zákony a ústavu, ale jeho vládnutie trvalo iba krátky čas. V roku 1970 sa tu objavila nafta, čo Venezuele prinieslo značné zisky. Avšak nie obyvateľstvu. Tým sa spustila lavína nepokojov v 80. rokoch, hlavne v hlavnom meste Caracas. Ani dnes sa krajina neráta medzi stabilné, až 75% obyvateľstva žije na hranici chudoby. Našťastie, do Venezuely sa necestuje kvôli jej politickej orientácii, ale za príjemnou klímou a za krásami prírody. Isla de Margaríta, to je more, pláže a slnko. Väčšina hotelov poskytuje servis all inclusive, teda strava, nápoje, plážové lehátka a rôzne služby sú v cene. My sme bývali v hoteli Hesperia Isla Margarita, ktorý síce nepatrí k najnovším, ale patrí medzi najexkluzívnejšie. Situovaný je asi 30 min od letiska a rovnako ďaleko je aj do najväčšieho mesta ostrova Porlamar. Je tu perfektné golfové hrisko, tenisové dvorce, dva bazény, vlastná pláž, niekoľko barov vonku i v budove, dva bufety, tri reštaurácie, z nich jedna exkluzívna. Hotel má 295 izieb a niekoľko apartmánov. Každá izba je pomerne veľká a je vybavená bezpečnostným trezorom a chladničkou. Dva razy denne premáva odtiaľ minibus do Porlamaru a každý deň sa možno zapojiť do rôznych hotelových aktivít či ísť na show alebo party. V budove je aj niekoľko obchodíkov a cestovná kancelária, ktorá organizuje výlety do okolia, čím konkuruje cestovkám. Samotný areál sa nachádza v udržiavanom parku, ocenili sme, že hosťami neboli len Škandinávci, Nemci či iní Európania, ale aj turisti všetkých generácií z Južnej Ameriky, Kanady a podobne. Klíma je veľmi príjemná, každý deň spŕchne, z okolitých vysokých hôr veje príjemný vánok, takže sa človek nepotí. Treba si však i pod mrakom dávať pozor na silné slnečné lúče! Výletov možno absolvovať neobmedzene, podľa záujmu a času do miest Porlamar, La Asuncion, El Valle del Espirito Santo, Juan Griego alebo na susedné ostrovy Isla de Coche a Isla Cubagua. Pres- 7

8 kúmať treba aj samotný ostrov - všetky pláže, národné parky, historické pamiatky a aj život obyvateľov nie je nezaujímavý. Najvyššia hora sa týči do výšky 965 m, ostrov má 167 km pobrežia a 50 pláží. Nezvyknú tu byť uragány. Posledný - spred 18- tich rokov si už ľudia takmer nepamätajú. Nablízku nie je žiadna sopka a tak tu nebývajú ani zemetrasenia. Mali sme v ponuke dva výlety do vnútrozemia - jeden dvojdňový a druhý jednodňový, ktorý sme si vybrali my. Uskutočnil sa malým lietadlom staršieho typu. O to väčšie dobrodružstvo to bolo. Cieľom cesty bolo Parque Nariónal de Canaima, kde sa nachádzajú najvyššie vodopády sveta. Let i medzipristátie v malom mestečku, bol skutočne zážitkom. Tak ako to v malých lietadlach v oblakoch býva, navyše v absolutnej blízkosti palmových lesov, vrchov, z ktorých padajú stovky metrov vyssoké vodopády. Úžasný dojem. Najvyšší z nich Salto Angel - Anjelský vodopád má výšku 979 m. Pristáli sme v blízkosti lagúny Canaima, odkiaľ sme sa plavili na na kanoe (kuriaras) až do viditeľnej vzdialenosti Canaimalaguna - štyroch veľkých vodopádov vydávajúcich neuveriteľný hluk. Vodopády sú 140 m široké a 40 m vysoké. Prešli sme aj hustou porastanou džungľou pri ostrove Anatoly, kde pri troche šťastia možno uvidieť opice aj papagájov. V oblasti bývajú indiáni Kamarakotosin. V blízkosti vodopádov sa vyzliekame do plaviek a šplháme sa pod ne. Úžasné množstvo vody, mokré telá udržiavajúce si balans a fantastický pocit. Všetci so "správnou" kamerou fotografujú. Tie farby! Rýchlo sa prezliekame do sucha, naše kanoe už čaká, aby nás previezlo do obydlia, kde sa podáva obed a pitie. Farebné papagáje dotierajú rovnako ako naše holuby. Snažia sa uloviť čo najviac z jedla a neváhajú zosadnúť priamo na stôl, k tanieru. Počas spiatočného letu pozorujeme rieku Orinoko s úžasnou deltou. Let trvá temer tri hodiny a po pristátí na letisku Porlamar sme o množstvo dojmov bohatší. Odporúčame všetkým čitateľom výlet do Venezuely, ale pozor, aj tam už možno stretnúť dovolenkárov zo Slovenska. My sme spoznali dva príjemné páry z Liptovského Mikuláša, vraj ďalší boli v iných hoteloch. Vždy som tvrdil, že SLOVÁKA NÁJDEŠ VŠADE NA SVETE! Ešte fakty: Republica Bolivariana de Venezuela má valutu Bolivare - asi BS je 30 SEK. Najlepšie ceny a a najvýhodnejšie je meniť USD. Telefóny - mobil funguje iba na niektorých miestach. Dušan Daučík Songs of my soul Unikátny projekt so skvelými spolupracovníkmi (Henry Tóth, Marián Čekovský) pripravila švédska Slovenka resp. slovenská Švédka Anna-Katarina Schatzl, ktorú si možno pamätáte ako speváčku jednej zo zostáv skupiny Maduar z polovice 90-ych rokov. Projekt Songs of my soul však prináša jej pozoruhodné interpretácie skladieb z celého sveta. A vďaka jej neuveriteľnej jazykovej zdatnosti na jednom albume budete počuť slovenčinu, angličtinu, nemčinu, francúzštinu, švédčinu a aj japončinu. Väčšinu skladieb preveril najspoľahlivejší sudca čas nakoľko ide o moderné adaptácie ľudových resp. zľudovelých skladieb z rôznych krajín, pričom však nechýbajú ani dve autorské novinky. Takto písala slovenská tlač. A-Ks platňa bola krstená v Kultúrnom dome na Kramároch 14. februára. Manželia Malachovský boli krstnými rodičmi. Po krste bola krátka recepcia.. Dušan Daučík 8 M a š k a r á d a

9

10 Slovenský matematik, pedagóg a verejný činiteľ JUR HRONEC (* , Gočovo, , Bratislava) Pre Svensk Slovak Info - Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc., Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovensko. Narodil sa 17. mája 1881 v Gočove, okr. Rožňava. Ušľachtilé ľudské vlastnosti a svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika Jura Hronca. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na Gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal prof. Ľ. Schlesinger. Po úspešnom ukončení univerzity pôsobil v rokoch s menšími prestávkami, keď bol na študijných pobytoch v zahraničí, na gymnáziu v Kežmarku. V rokoch 1908 až 1914 študoval v Göttingene, Giessene, Berlíne, vo Švajčiarsku a v Paríži, v rokoch v Prahe, Göttingene a Giessene. Doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc obhájil roku 1912 v Giessene. J. Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe roku V rokoch 1924 až 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy. Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich. Je autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc, z nich najvýznamnejšie sú: Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu (1923, 1949), Lineárne diferenciálne rovnice obyčajné (1938), Diferenciálny a integrálny počet I, II (1941, 1957) - prvá slovenská vysokoškolská učebnica matematiky, Diferenciálne rovnice I, II ( ) a veľa vedeckých prác publikovaných v časopisoch. Prednášal na mnohých celoštátnych a medzinárodných konferenciách a sympóziách. Počas celej svojej vedeckej a pedagogickej pôsobnosti bol v kontakte s matematikmi v zahraničí a veľmi aktívne spolupracoval s českými matematikmi. Význam osobnosti učiteľa zdôraznil J. Hronec vo svojich pedagogických prácach: Matematika ako prostriedok výchovy (Kluž, 1906), Vyučovanie a vyučovacia osobnosť (1923), Učiteľova osobnosť (1926). Akademik Hronec má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Na jar 1936 Jur Hronec bol iniciátorom Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl. Na jej zakladajúcej schôdzi bol zvolený za predsedu. V jeseni 1936 predseda Akčného výboru pre vybudovanie vysokej technickej školy na Slovensku. Táto aktivita bola úspešná - v júni 1937 bol národným zhromaždením prijatý zákon o vytvorení Techniky so sídlom v Košiciach. Jur Hronec bol zvolený za jej prvého rektora. Keď Košice pripadli Maďarsku, SVŠT sa premiestnila najprv do Prešova, potom do Martina a nakoniec do Bratislavy. V roku 1940 sa podieľa na zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, Vysokej školy obchodnej v Bratislave a stáva sa jej prvým dekanom. V roku 1946 je predsedom komisie pre založenie Vysokej školy 10 poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach a v tom istom roku kladie základy Pedagogickej fakulty v Bratislave (dekan ). Veľkú starostlivosť venoval katedre matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej bol dlhé roky vedúcim akademik SAV DrSc., predseda Matice slovenskej, 1945 predseda Umeleckej a vedeckej rady, 1946 predseda Slovenského múzea v Bratislave. Veľkú pozornosť venoval aj stredoškolskej mládeži. Z jeho iniciatívy a za spolupráce viacerých matematikov sa na Slovensku organizovali matematické súťaže pre stredoškolákov. Tieto potom pracovali od roku 1951 v rámci Matematickej olympiády. Akademik J. Hronec mal od počiatku vrelý vzťah k Jednote matematikov a fyzikov. Je prvým slovenským matematikom, ktorý korešponduje s Jednotou českých matematiků a v roku 1921 sa stáva jej členom. Položil základy pôsobenia Jednoty na Slovensku. Keď roku 1956 bol ustanovený Slovenský výbor JČSMF, je zvolený za jeho predsedu. Aktívne sa podieľal na podujatiach Matematicko-fyzikálnej spoločnosti v Bratislave, keď počas vojny Jednota z politických príčin nemohla vyvíjať činnosť. Akademik J. Hronec má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Odchoval takmer dve generácie slovenských matematikov. Jeho vedecká, pedagogická a organizačná činnosť bola ocenená viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami. Jednota československých matematikov a fyzikov mu roku 1959 ako prvému svojmu členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. Roku 1971 bola verejnosti sprístupnená izba v jeho rodnom Gočove. V roku 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu Univerzity Komenského v Bratislave s nápisom JUR HRONEC, SLOVENSKÝ MATEMATIK, PEDA- GÓG A VEREJNÝ ČINITEĽ, ( ), v Bratislave je po ňom pomenované gymnázium na Novohradskej ulici, ako aj internát SVŠT na Bernolákovej ulici. Zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave. Je pochovaný v rodnom Gočove. Literatúra. TOMO. I., FERENCOVÁ, E.: Osobnosti biomedicínskych vied na Slovensku. Bratislava, Noví Slováci vo Švédsku Do Švédska prichádzajú stále noví Slováci. Aj študovať, pracovať a žiť. Aké sú ich postrehy a zážitky zo Švédska? Podobné tým vašim? Alebo celkom iné? Prečítajte si ich názory a inšpirujte sa ich tipmi. Prvých dvoch nových Slovákov vám prostredníctvom nášho dotazníka predstavujem práve dnes. 1. Čo ťa priviedlo do Švédska? 2. Kde a ako dlho plánuješ vo Švédsku zostať? 3. Čomu sa tu venuješ? 4. Čo nové a zaujímavé ti život vo Švédsku priniesol a prináša? 5. A naopak, s akými problémami si sa tu stretol? 6. Čo by sa, podľa teba, mohli naučiť Slováci od Švédov a čo zasa Švédi od Slovákov? 7. Čo by si odkázal ľuďom, ktorí chcú prísť do Švédska žiť a pracovať (a popr. čo by si poradil Švédom, ktorí sa chystajú žiť na Slovensku)? 8. Kam by si poslal Slováka vo Švédsku so slovami: Toto musíš vidieť!? 9. Na čo by sa podľa teba malo sústrediť Veľvyslanectvo SR v Štokholme pri prezentácii Slovenska v zahraničí?

11 Jana Bäckström, 33 rokov, Östersund 1. Do Švédska som prišla z rodinných dôvodov - bola som zasnúbená s jedným sympatickým Švédom. :-) 2. Zatiaľ žijeme v Östersunde, ale ako dlho tu zostaneme, neviem. Pôvodný plán bol 1-2 roky a už to bude 9 rokov Mám 3 deti, pri nich pracujem ako opatrovateľka, učiteľka, kuchárka, psychologička, upratovačka, lekárka, baletka, indiánska náčelníčka a spisovateľka. :-) Okrem toho študujem diaľkovo na výške, lebo mi moje vysokoškolské ekonomické vzdelanie zatiaľ veľmi nepomohlo k nejakej zmysluplnej kariére. 4. Život vo Švédsku mi priniesol nový pohľad na detskú literatúru, na rodinný život, "zaujímavé" je zdravotníctvo, kde sa všetko diagnostikuje cez telefón a lieči Alvedonom, knäcke-bröd, ekologické produkty a kardemumma-korenie. 5. Problémov je na začiatku vždy veľmi veľa, počnúc jazykom, novým spoločenským kódexom, zdravotníctvom, ktoré funguje, alebo skôr nefunguje (podľa môjho názoru), školstvo, kde dospelí nemajú hlavnú zodpovednosť za deti, ale majú tzv. "demokraciu " vo vyučovaní - čo znamená, že deti musia rozhodovať o veciach a situáciach, ktoré by mali riadiť dospelí. Chýbajú mi záujmové krúžky na školách, umelecké školy - tzv. výtvarné, možnosť začať chodiť na hudobnú vtedy, keď dieťa má o niečo záujem A najviac zo všetkého mi prekáža "kösystem", ktorý riadi asi celý život vo Švédsku. 6. Slováci by sa mohli naučiť od Švédov : -že ľudia sa nemusia hádať, ak majú rôzny názor na tú istú vec, že je to normálny stav -vážiť si malé remeslá a podporovať ich -vedieť "zturištiť" a ukázať v peknom svetle staré dedinky, prírodné krásy, oblasti, ktoré by sme si ináč ani nevšimli -možnosť pracovať na 50 % - 75 %, hlavne pre rodiny s malými deťmi - brať väčší ohľad na deti a ich osobnosť už od malička, viac ich rešpektovať Švédi od Slovákov : - organizovať voľný čas pre deti a vyučovanie na školách - dospelí majú právo rozhodovať o deťoch, lebo nesú aj zodpovednosť (aspoň by mali), ale samozrejme v spojení s láskavosťou a rešpektom - v zdravotníctve : vlastný lekár, detská pohotovosť, flexibilita lekárov - nebáť sa povedať, že niekto je najlepší alebo že niekto niečo robí zle, zrušiť to švédske " alla duger" a " allt är lagom " 7. Slovákom, ktorí chcú prísť do Švédska by som poradila, aby sa porozprávali s niekým, kto tu už pár rokov žil a ak majú rodinu - s niekým, kto tu žil a má rodinu. Skúsiť nájsť kamarátov - rodákov, aby im nebolo smutno. Švédi by sa mali pripraviť na pomalú byrokraciu u nás, napchaté vlaky a milých ľudí, ktorí ich budú ponúkať, aj keď povedia trikrát nie :-) (a tiež by sa mali porozprávať so Švédmi, čo žili na Slovensku). 8. Vidieť vo Švédsku asi Dahlsland a Öland. Ťažko povedať, ja sama som ešte nepozrela Švédsko krížom-krážom. 9. Veľvyslanectvo SR v Štokholme by malo poukázať na obrovskú rozmanitosť na takom malom uzemí. Myslím, že pre Švédov, ktorí musia cestovať nekonečné vzdialenosti za každou atrakciou je možnosť ísť do hôr, kaštieľov, múzeí, divadla, spa.., a to všetko v rozsahu km, veľkou zmenou. A naopak, ja by som chcela, aby sa pomohlo dopraviť švédsku detskú literatúru na Slovensko. Je výnimočne kvalitná, rozmanitá, humorná, ľudská a veľmi ľahko si podmaní detské i dospelácke duše. Slovenský trh by sa tým veľmi spestril a skvalitnil. Branislav Skoček, 14 rokov, Stockholm 1. Moji rodičia sem prišli pracovať na slovenské Veľvyslanectvo. 2. Zostáva mi ešte pol roka v Štokholme, kde už žijem dva a pol roka. Ale dúfam, že sem ešte niekedy prídem robiť alebo študovať. 3. Najprv som naštevoval švédsku Johannes skola, kde som strávil rok a v skupine cudzincov som získal základy švédštiny. Neskôr som mal už všetky predmety vo švédštine so svojou triedou (6. ročník). Dvaja dobrí učitelia ma tlačili, aby som používal len švédštinu a nie angličtinu, a to bola veľká pomoc. Druhú medzinárodnú "Rodaberg skola" naštevujem teraz jeden a pol roka. Chodím do anglickej triedy - všetky predmety v angličtine - aby som sa naučil čo najlepšie po anglicky. Reprezentovať Slovensko čo najlepšie sa mi zatiaľ darí. 4. Určite som tu zažil najkrajšie tri roky života. Spoznal som ľudí zo všetkých kútov sveta, čo by sa mi na Slovensku určite nepodarilo a našiel som si tu veľa priateľov, parťákov, ktorí sú skoro úplne odlišní od tých na Slovensku. Skoro každý deň idem do školy s úsmevom, pretože viem, že sa tam stretnem s ľuďmi, ktorých mám rád (aj učiteľov). Inak chodíme s rodičmi na výlety alebo do mesta... Spoznal som tu perfektný švédsky školský systém, natankoval som tu plno vedomostí. Neviem si predstaviť, že už nebudem môcť chodiť po niektorých uličkách Štokholmu (i keď Slovensko milujem a dlho mi za ním bolo smutno). Vďaka Švédsku som sa stal iným človekom, dospelejším, nie možno múdrejším, ale určite s iným pohľadom na veci. Dokonca tu už dva roky hrám futbal za jeden štokholmský klub, kde som kapitán. I keď všetky tréningy boli ťažké, vždy na nich bola sranda a mám tam veľa spoluhráčov, na ktorých nezabudnem. I keď sme väčšinu zápasov prehrali, skoro vždy bola atmosféra v tíme dobrá a tréner nás vždy povzbudzoval, dával nám šance a veril nám. Na rozdiel od Slovenska sa tu vo Švédsku presadzuje skôr silný kolektívny duch a zahrá si tu každý, aj ten slabší hráč. Spoznal som tu aj krajanov, ktorých veľmi obdivujem a na recepciách (tiež nová udalosť pre mňa) sa s nimi vždy rád stretnem. A nezabudnúť na naše Veľvyslanectvo - poznám všetkých jej pracovníkov. Veľmi príjemné spomienky budem mať na časy, keď som ukazoval rodine Štokholm, ale hlavne keď MFK Ružomberok hral v 2. predkole Ligy majstrov vo futbale proti štokholmskému Djurgårdenu a spolu s tatinom sme sprevádzali ružomberský fanklub po Štokholme. Bolo to niečo unikátne - viesť plný autobus fanúšikov. A zaujímavý bol aj zápas, ktorý skončil 0:1, ale nakoniec "Ruža" postúpila po víťaztve 3:1 doma (ten zápas sme pozerali vo švédskej televízii). Úžasná atmosféra v Ružomberku spôsobila, že nakoniec celú noc naši fanúšikovia oslavovali spoločne so švédskymi, ktorí pricestovali na zápas. 5. Asi jeden z najväčších problémov bol, že moji rodičia mali priveľa roboty a nemohli sme objavovať až tak často všetky zákutia Štokholmu. A keď rodičia nemali veľa práce, museli sme sa často učiť, lebo popri normálnom anglickom učive sa musím učiť slovenčinu, dejepis... Na Slovensku sa preberá iné učivo ako tu, a zo spomenutých predmetov musím vždy v lete robiť testy. No a ešte tma v zime, ktorá tu je dosť depresívna, ale aj na ňu som si zvykol. 11

12 6. Asi by to bolo 50:50. Slováci by sa mohli od Švédov naučiť asi byť pozitívni (v obchode vás predavačka aj trikrát pozdraví a určite sa urazí, ak jej neodzdravíte), a mali by vedieť lepšie po anglicky a rozmýšľať viac "západne" (modernejšie). Švédi by sa mali naučiť od Slovákov byť viac realistickí a menej naivní, vedieť viac o východných krajinách Európy (inkl. Slovensko) a ovládať slušné maniere, ako napr. pustiť staršieho sadnúť si v autobuse, atď.. A pochopiť, že Slovensko nie je nijaké Lichtenštajnsko v športe (často som sa vo švédskej škole hádal s kamarátmi, kto je lepší v hokeji). A čo sa týka histórie, okrem iného aj to, že Slovensko nikdy nebolo súčasťou ZSSR či Juhoslávie, čo Švédi nevedia pochopiť. O Slovensku toho veľa nevedia, kým im to nejaký Slovák nepovie. 7. Slovákom by som odkázal, že Švédsko je krásna, moderná krajina s nie veľkým, ale ani primalým hlavným mestom, ktoré mi bude veľmi chýbať. Švédsko je druhé v poradí najlepších podmienok na život v Európe, je tu viac možností na štúdium a bývanie je tu viac západo-európske. Ľudia sú tu milší a vždy radi pomôžu. No a Švédom, ktorí idú na Slovensko, že je to tiež krásna krajina, s prekrásnou prírodou. Určite nie je o nič horšia ako ostatné nové členské krajiny EÚ. 8. V Štokholme je určite zaujímavé Vasa múzeum, Prírodovedné múzeum, Skanzen, Staré mesto (Gamla Stan), ale aj športová hala Globen, či niektorý zo zámočkov neďaleko Štokholmu. A vo Švédsku určite typické domčeky na ostrovoch, švédska príroda, či už na severe alebo na juhu a prípadne cesta za polárny kruh. Alebo sa vybrať objaviť na juhu pri Trelleborgu krásne švédske pláže, ako sme raz objavili aj my. 9. Veľvyslanectvo SR v Štokholme by sa malo sústrediť na čo najväčšie zviditelňovanie Slovenska, (aj na predaj slovenských výrobkov: napr. alkohol, mliečne výrobky). Bolo by prospešné mať viac zamestnancov na Veľvyslanectve, ktorí by sa sústredili práve na toto v takom peknom kultúrnom stredisku ako majú v Štokholme napr. Česi. Na organizovanie moderných kultúrnych, či športových aktivít (napr. hokejový alebo futbalový zápas proti českým dipomatom). Ďakujem za rozhovory. Silvia Čaňová Náš komfortne vybavený hosťovský dom sa nachádza v centre zimných športov, letnej turistiky a horolezectva (850 m n. m.). Vila Beatrice má 8 luxusne a individuálne vybavených apartmánov s celkovou kapacitou 45 lôžok. Každý apartmán ma obývaciu časť, spálňu, kompletne vybavenú kuchyňu, kúpeľňu, WC, balkón, telefón, satelitnú TV. Reštaurácia vo Ville Beatrice je známa širokým výberom špecialít a patrí medzi labužnícke kuchyne vo Vysokých Tatrách. Okrem rekreačných možností ponúkame aj usporiadanie konferencií so servisom, zmenáreň, saunu, bar s terasou, podzemné garáže a parkovisko. Tatranská Lomnica je napojená na rýchlikovú, železničnú a leteckú sieť do Popradu a na vysokohorskú elektrickú trať na Štrbské Pleso. Je taktiež východiskom do mnohých okolitých turistických a historických miest, ako napr. Kežmarok, Spišský hrad, Levoča, Červený Kláštor, k horskej rieke Dunajec a do Nízkych, Belianskych a Poľských Tatier. Rovnako sa tu nachádza vysokohorská lanovka na Skalnaté Pleso, známe svojou hvezdárňou a ďalej na Lomnický štít (2633 m n. m.) s celoročnou prevádzkou. tel: fax: tel Sverige: eller beatrice@beatrice.sk web: www. beatrice.sk 12

13 Nová kultúrna spoločnosť Vo Švédsku vznikla nová spoločnosť Svensk Slovakiska Kultursälskapet, ktorá krajanom zaujímajúcim sa o kultúru ponúka nielen členstvo, ale aj priestor na rôznorodú činnosť. Zámerom je organizovať vlastné kultúrne podujatia a zúčastňovať sa na podujatiach švédskych i slovenských, medzi ktoré budú patriť návštevy divadiel, vernisáží, múzeí, tiež poznávanie histórie a umenia, prednášky na rozličné témy, proste všetko to, čo do kultúrnych aktivít patrí. Spoločnosť už dnes vyvíja činnosť a prvou akciou bude predstavenie Katarína Veľká, monológ od Kristíny Lugn, ktorý v Teáter 4, v Stockholme prednáša Lena Nyman. Dielo preložila Kornélia Johansson a Nadja Hammarberg. Slovenskú úpravu previedla docentka Katedry žurnalistiky UK v Bratislave, Svetlana Hlavčáková. Práve sa uskutočňujú aj intenzívne prípravy na uvedenie hry na bratislavskej scéne. Po stretnutí s Egilom Lejonom, známou nórskou osobnosťou na Slovensku, má spoločnosť v pláne uskutočniť návštevu múzea Björnstjerne Björsona v Nórsku. Táto, pre Slovákov dôležitá o- sobnosť, má tiež svoje múzeum na Slovensku, kde jestvuje dokonca mnoho miest s ulicami, ktoré nesú jeho meno. Plánovaná cesta by sa mala uskutočniť počas niektorého jarného víkendu a bude určite skutočným historickým zážitkom. Aj viacerí operní a operetní sólisti už dnes potvrdili záujem vystupovať v Štokholme. "A ako budeme ďalej pripravovať náš program, bude závisieť od našich priaznivcov a členov", vyjadrila svoje predstavy o budúcnosti zakladateľka spoločnosti Kornélia Johansson. "Určite budeme pôsobiť na širokom kultúrnom poli, ale naša činnosť bude zameraná aj na mnohé špecifické akcie." Bližšie informácie - kontakt: Kornélia Johansson, tel Ukážka monológu Kataríny Veľkej Začína ruskou hudbou Bude ešte dlho trvať kým ukončím projekt pod názvom JA. Som veľmi obsažná. Som jedna z najpríjemnejších ľudí, akých som kedy stretla. Som dobrosrdečná, nepoddajná a bystrá. Páli mi to tak rýchlo, ako keď sa oheň šíri po drevenom zámku. (Pýtam sa:) Je život len okamihom utrpenia medzi dvoma obdobiami v ríši spánku? Je život iba krátke prerušenie večnosti na oslavu smútku? Encyklopédia zabúdania obklopuje- obkolesuje môj domov. Život je jediným okamihom keď nie sme mŕtvi. Komorné ho niekedy nazývajú časom rozkvetu! Som sama sebe súdená. Teraz sa pripravujem na svoju poslednú zimnú cestu. Som Katarína Veľká! Malicherný človek. S dušou zahalenou šálom tuku. Hudba... Mám dnes mizernú, príšerne zlú náladu. Tak vám hovorím... komukoľvek z vás, keď sa nebudeš mať na pozore, podložím ti nohu. Ak máš priateľov, ohovorím ťa - zákerne ale vierohodne. Ak ťa niekto miluje odhalím mu všetky tvoje chyby, nedostatky a temné zákutia tvojej duše, až kým sa nenaplní hrôzou a odporom k tebe. Keď budem mŕtva, budem príšerná. Niečo takéto poviem blízkemu človeku- môjmu bližnému, keď ho najbližšie- nabudúce stretnem. Pozóóór!!!! (velí) Nebudem hovoriť, aspoň nie tak veľa. Budem sa sprevádzať a čakať. Teraz čakám na Cisársky valčík od Johanna Straussa... ROLF BJERNDELL - NY HONÖRSKONSUL FÖR SLOVAKIEN I MALMÖ Intervju: Andrea Chalupova 1. Hur kommer det sig att du bestämde dig för att bli honörskonsul för Slovakien i Sverige? Svar: Jag blev kontaktad av förra ambassadören Theodora Chmelova som fatt min namn via kontakter i Södra Sverige. Jag blev omedelbart intresserad eftersom jag med intresse noterat den stora dynamik som Slovakien uppvisat under de senaste aren inte minst pa det ekonomiska området med en tillväxttakt i toppen inom OECD och EU. Jag har i och för sig begränsade erfarenheter av Slovakien sedan tidigare men känner väl till dess kompetens inom industrin pa olika sätt. Att man nu blivit en av de största bildproducenterna i Europa är imponerande. 2. Vilka är dina kortsiktiga och långsiktiga mal? I det korta perspektivet ska jag knyta kontakter med slovakiska företag och organisationer i södra Sverige för att pa sa sätt kunna koppla ihop dessa med mitt tämligen utvecklade nätverk här. Jag tänker pa allt från företag, organisationer, universitet och högskolor samt den offentliga sektorn i form av kommuner och regioner / länsstyrelser. I det något längre perspektivet hoppas jag naturligtvis att kunna medverka till koppling mellan sydsvensk och slovakisk industri samt kopplingar även mellan andra organisationer och organ mellan länderna. Självfallet kommer löpande kontakter mellan södra Sverige och Slovakiens ambassad att vara en prioriterad uppgift liksom att jag pa olika sätt kommer att kunna fungera som representant för Slovakien i sammanhang där det krävs. 3. Inom vilka områden ser du möjligheter att intensifiera de svensk-slovakiska relationerna? Helt klart finns det ett intresse i Sydsverige för att öka sin närvaro i Centraleuropa. Här finns redan företag som har intressen och kontakter i Slovakien. Efterhand kommer det intresset att ytterligare förstärkas eftersom det är gynnsamt för svensk industri att etablera sig i Slovakien av flera skäl. Ett av de viktigaste är kanske att Slovakien har en kompetent och kvalificerad arbetskraft industriellt samtidigt som kostnaderna att bedriva verksamhet är lägre än i Sverige. Slovakiens geografiska läge är synnerligen intressant eftersom man befinner sig mitt i en region som kommer att expandera kraftigt de kommande åren. Närheten till marknader som Ryssland, Ukraina samt de nya EU länderna pa Balkan är en stor tillgång. Mitt eget specialområde - kvalificerade livsmedel och biotech - bör också kunna vara område av intresse samt besöksnäringen i Slovakien respektive södra Sverige. 4. Pa vilket sätt kan Skåneregionen bidra till ökade relationer mellan Sverige och Slovakien? I princip genom att arbeta inom de områden jag angav i förra fragan. Jag tror att det främst gäller att öka svenskarnas kunskap om Slovakien och inte minst svenska företags kunskap om möjligheter som Slovakien erbjuder. 5. Vilka intryck fick du av ditt besök i Slovakien? Ett vackert och spännande land med ett tydlig centraleuropeisk intryck! I Bratislava känns det påtagligt att Wien inte ligger allt för långt borta. Men också ett land fyllt med människor som vill något. Efter en lång och tuff tid under 13

14 1900-talet har man äntligen fått utrymme och möjligheter att utveckla sig efter sitt eget huvud och med sina egna utmärkta förutsättningar. 6. Vad skulle du rekommendera slovaker att se / göra i Skåne? Skåne är fyllt med historia i form av slott och herresäten med minnen från både den tid Skåne var danskt fram till 1658 och tiden i svensk hamn därefter. Här finns allt ifrån en nästan kontinental natur i söder med slätter etc. till en mer nordisk svensk natur i norr. Skåne är Sveriges matcentrum vilket inte går att ta miste på. I Skåne har vi det mest golfbane täta området i hela Norden sa vitt jag vet (över 70 banor inom en diameter pa 10 mil). Österlen är ett semesterparadis pa sommaren med milslanga och vackra sandständer. Och på andra sidan av landskapet hittar man i nordväst Kullabygden och Bjärehalvön. Läser man deckare som Mankell kan Ystad vara av intresse att besöka. Lärdomsstaden Lund med sitt universitet och sin domkyrka är ett måste vid ett Skånebesök liksom den numera kunskapsintensiva centralorten Malmö med en delvis ny och spännande stadsutveckling blandad med medeltida miljöer. För den jaktintresserade sa finns det mest inom jakt i Skåne. Om man nu besöker Skåne och da speciellt Malmö sa ligger nära till hands att också ta en tripp över Öresundsbron till Köpenhamn i Danmark. Svensk-Slovakiska Föreningen önskar Honörskonsul Rolf Bjerndell stort lycka till i främjandet av de svensk-slovakiska relationerna. P.S. Honorárny konzulát SR v meste Malmö Rolf Bjerndell, honorárny konzul pre oblasti Malmö, Kristianstad, Kronoberg, Blekinge a Kalmar (juh Švédska) Adresa úradu: S:t Gertrud, Östergatan 7 B, Malmö Tel.: (046) Fax: (046) Konferencia Internationella Programkontoret Šiesteho januára sa uskutočnila konferencia, ktorú usporiadala inštitúcia IN- TERNATIONELLA PROGRAMKON- TORET. Táto organizácia pravdupovediac, bola pre mňa menej známou organizáciou. Preto som trochu so zvedavosťou prijal ponuku Andrei Chalupovej, aby som sa jej zúčastnil. Organizácia Internationella Programkontoret sa venuje rozličným projektom, ktorých cieľom je šíriť poznatky o krajinách EÚ, aby sa ich obyvatelia mohli lepšie spoznávať a porozumieť si. Výsledkom by mala byť lepšia spolupráca a spolunažívanie rôznych členských krajín. Program sa venuje celému spektru občanov - od základnej školy až po tú najvyššiu sprostredkúva spoluprácu a vzájomnú výmenu žiakov a učiteľov, umožňuje mladým ľuďom študovať v iných členských štátoch, alebo sa len navštevovať. Do tejto akcie sa môžu zapojiť i mimoškolské organizácie. EÚ hodlá na program vyčleniť 6,97 miliárd Euro, čo predstavuje asi 64,3 miliárd SEK. Peniaze sa rozdelia do štyroch čiastkových projektov: Erasmus - štúdium na vysokých školách - 3,114 mil. Euro, Comenius - školy - 1,047 mil.euro, Leonardo da Vinci - odborné a remeselnícke štúdiá - 1,725 Euro a napokon Grundvig - školenia pre dospelých Euro. 14 Konferencia s možnosťou stretnúť prednášateľov zainteresovaných na tejto akcii a školských expertov z celej krajiny bola zaujímavým zážitkom. Prehovorili na nej aj politici, v dopoludňajších hodinách Lars Lejonborg, ktorý vysoko ocenil súčasnú spoluprácu najmä medzi európskymi národmi. Dnešok porovnal sprvou polovicou minulého storočia, keď kvôli nepochopeniu a neznášanlivosti prežili obyvatelia Európy dve svetové vojny. Vyzdvihol možnosti programu v súvislosti s mladými ľuďmi, pre ktorých je obzvlášť dôležité, aby sa oboznamovali aj s inými národmi v Európe. V druhej časti programu vystúpil švédsky minister školstva Ján Björklund, ktorý tiež apeloval na mladú generáciu a vyzýval ju, aby spoznávala svojich rovesníkov v iných krajinách. Staré švédske myslenie "vi är bäst" totiž vôbec neplatí, lebo pri porovnaní s krajinami Európy a vo svete je čo doháňať. Vo Švédsku je síce dosť toho, čo je bäst, ale aj toho, čo je sämst. Internacionalizácia a globalizácia sa týka nielen spoznávania iných, ale aj samých seba, čo je veľmi dôležité. Konferencia trvala temer celý deň a pretože ju považujem za veľmi hodnotnú som rád, že som sa jej spolu s 90-mi percentami učiteľov a školských pracovníkov zúčastnil. Dušan Daučík Svensk Slovakiska Föreningen kallar medlemmarna till Årsmöte den 24 mars 2007 kl Polska institutet, Villagatan Stockholm Förfriskningar och kulturprogram Väll mött! Landsmän och våra vänner Vi träffas varje sista torsdag i månaden på Medborgarplatsen,Stockhom Söder - Puben Kvarnen, kl och har trevligt över ett par öl. T-bana: Medborgarplatsen Svensk-Slovakiska föreningen Vážení krajania Hľadáte vhodné miesto na strávenie dovolenky? Uvažujete, ktoré mesto na Slovensku by ste odporučili svojim priateľom? Neviete sa rozhodnúť pre ubytovacie zariadenie? Hľadáte aj na cestách teplo domova? Odpoveď na tieto otázky prináša spoločnosť Alfil. V týchto dňoch ukončujeme stavebné a rekonštrukčné práce a zariaďujeme pre Vás kompletne vybavené apartmány. Apartmánové ubytovacie zariadenie Alfil sa nachádza v tichej uličke neďaleko historického centra kúpeľného mesta Bojnice a ponúka 6 príjemných apartmánov, vlastné parkovisko a relaxačnú zónu. Podrobnejšie informácie o apartmánoch a ponúkaných službách nájdete v priloženej prezentácii ale čoskoro i na stránkachwww.alfil.sk. V prípade záujmu o osobné stretnutie, prehliadku apartmánov či predbežnú rerváciu nás môžete kedykoľvek kontaktovať. S pozdravom Ing. Petra Gordíková Alfil, s.r.o. Apartmánové ubytovacie zariadenie Športová Bojnice mobil: gordikova@alfil.sk Manusstopp till nästa nummer är lördagen 9 juni 2007

15 I sista minuten Letný kurz slovenského jazyka pre krajanov , v Banskej Bystrici V termíne sa uskutoční ll.ročník letného kurzu slovenského jazyka pre krajanov v Banskej Bystrici. Kurz organizuje Dom zahraničných stykov Ministerstva školstva SR /DZS MŠ SR/ v spolupráci s Metodickým Centrom univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Kurz je určený krajanom z celého sveta, ktorí majú záujem o zdokonalenie sa v materinskom jazyku alebo o získanie základných poznatkov zo slovenčiny. Kurz pozostáva z 52 vyučovacích hodín slovenského jazyka, 52 vyučovacích hodín výberových tém /geografia SR, história SR, slovenská literatúra, staré remeslá, folklór, umelecký prednes, ochotnícke divadlo, prekladateľstvo/, z horskej turistiky so sprievodcom a zo štyroch dní odbornej exkurzie po Slovensku. Pobytové náklady za účastníkov /stravu, ubytovanie, poplatok za kurz, exkurzie a štipendium á 500,-SKK/ hradí DZS MŠ SR. Cestovné náklady hradí účastník sám. Zároveň si dovoľujeme upozorniť na nutnosť zdravotného poistenia účastníkov kurzu v svojej krajine, nakoľko DZS MS SR nehradí liečebné náklady vzniknuté počas pobytu v SR. SSF zatiaľ má 1 (jedno) štipendijné miesto. Záujemcom radi zašleme prihlášku na uvedený kurz. Záväznú prihlášku treba zaslať do 10. mája 2007 na adresu spolku, ktorý doporučenú prihlášku /ak spolok doporučí žiadatela/, zašle žiadateľovi kurzu. Akceptačný list zašle DZS MŠ SR priamo na adresu záujemcu. Štipendiá vlády SR pre krajanov na školský r / 2008 Dovoľujeme si informovať, že vláda SR uznesením vlády SR č dňa schválila nové podmienky a počty študijných miest štipendií vlády SR pre rozvojové krajiny a Slovákov žijúcich v zahraničí (krajanov). Pre Švédsko bolo na školský rok 2007/2008 schválené jedno magisterské štipendium pre krajanov. V danej súvislosti si dovoľujeme poukázať na podskupiny študijných odborov v zmysle sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania v SR na verejných vysokých školách v akreditovaných študijných programoch schválené vládou SR ako prioritné v akademickom roku 2007/2008 na štandardnú dobu vysokoškolského štúdia. Sú to: Učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy Poľnohospodárstvo Humanitné vedy Lesníctvo Umenie Veterinárske vedy Spoločenské a behaviorálne vedy Vodné hospodárstvo Žurnalistika a informácie Matematika a štatistika Ekonómia a manažment Informatické vedy, informačné a komunikačné technológie Vedy o neživej prírode Nelekárske zdravotnícke vedy Vedy o živej prírode Študijné programy zamerané na štúdium cudzích jazy- Ekologické a environmentálne vedy kov, lekárskych vied, zubného lekárstva a farmaceutických Konštrukčné inžinierstvo, technológie, výroba a komunikácie vied nie sú pre akademický rok 2007/2008 odporúčané. Podrobný rozpis študijných odborov pre krajanov, informácie o akreditácii v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia na Slovensku ako ak aktuálne podmienky poskytovania štipendií vlády SR na r v slovenskom, a anglickom jazyku si môžete vyžiadať na adrese Veľvyslanectva. Kompletný materiál musí(ia) uchádzač (-i) doručiť na Veľvyslanectvo SR najneskôr do Oneskorene predložené dokumenty alebo materiály s neúplnými dokladmi nebudú zaradené do výberového konania komisie a budú vrátené. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave sme dostali tieto oznámenia: Ctení krajania, dovoľujeme si Vás informovať o možnosti zapojiť sa do kurzu dištančnej výučby slovenského jazyka cez Internet pod názvom "Slovenčina ako cudzí jazyk", ktorý realizuje Metodické centrom SAS (Štúdia Academica Slovaca), výskumno-pedagogickým pracoviskom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave V prílohe nájdete základnú informáciu o kurze v slovenskom i anglickom jazyku. Kurz slovenského jazyka je umiestnený na stránke Takáto forma výučby slovenského jazyka je zatiaľ bezplatná. Informácie o "Letnej škole slovenského jazyka a kultúry Štúdia Academica Slovaca", ktorého 43. ročník sa uskutočni v Bratislave nájdete na stránke SAS-u uvedenej vyššie. Výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka na Slovensku tiež zabezpečuje "Metodické centrum Univerzity Mateja Bela pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pre zahraničných študentov v Banskej Bystrici". Informácii nájdete na stránke: Ďaľšou z možnosti štúdia slovenského jazyka je ponuka "Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov (UJOP)": jazykovú a odbornú prípravu vysokoškolského štúdia či intenzívny 10-mesačný kurz slovenského jazyka alebo letný kurz slovenského jazyka. Informácie nájdete na stránke programy slovenčiny. DD. Informácie boli uvedené dlhšie aj na našej internetovej stránke! SSFs: eller 15

16