Amen sikjuvaha gramatika

Transkript

1 Amen sikjuvaha gramatika Baki Hasan

2

3 Amen sikjuvaha gramatika Baki Hasan Illustrationer: amanda eriksson

4 Dauva gramtikalín hin tšerdo te rikhaves aro dakotšibako sikjiba ari romani tšib.o lin hin tšerdo aro Tšibako Konsilio. Aŕé aro Skolakostakhosko dumodíjiba pa angleáviba ta produksia pa lín ta vaure sikjiboskiberi pe nationalne minoriteturienge. Denna grammatikbok är tänkt att användas vid modersmålsundervisning i romani chib. Boken har utarbetats vid Språkrådet, inom Skolverkets uppdrag om stöd för utveckling och produktion av böcker och andra läromedel för de nationella minoriteterna. Amen sikjuvaha gramatika Beställningsuppgifter: Fritzes kundservice Stockholm Telefon: Telefax: E-postadress: skolverket@fritzes.se Beställningsnummer: 11:1232 ISBN: Text: Baki Hasan Bild: Amanda Eriksson Översättning till Kálo: Dimitri Valentin Form: Ordförrådet/Maria Westberg Tryck: DanagårdLiTHO AB 2011 Upplaga: ex Latšo díves! Mo nav hin Kalem. Tumen lena te aven mansa douva tíja ka tumen tšérena buti pe dauva líneha. Ka tumen dikhena mán mienila douva te tumen hin skólaki buti. Saj te lenpe? Hajdi amen mansa!!

5 Ráliba Pa dauva lín... 4 Om den här boken... 6 Pa Romani Tšib... 7 Om romska språket... 8 Lávenge klasi... 9 Substantivi O džuklo Džuko Sar bandžavehas o substantivi Adjektivi Mi familja O Latši ta o Bakro Sastibako bichiba e bolibake So hin so? Verbi Níjal Verbiske formi Pronomia Personalikane pronomia Posesivikane pronomia Puchibako pronomia Vaure pronomia Prepositionale O líndralo Saul Džińibakoláve Fundavne (sifri) Bijamo díves Ordinake sifri Rańibosko nisania Puchibako nisani Nukta (punkto) Nuktaporik (pahvaro punkto) Gólijako nisani Dujnukte Trin nukte Citiribasko nisani Phanlibako nisania (tristalibako nisania) ráliba 3

6 Pa dauva lín Dauva lín hin tšerdo e romane kentenge kon džana ari téluni skolaki klasi pe vaure láveha katar starto džin ka hovto klasi. Dauva hin jekto sikjiboskolín kai matriali kai hin áchto tenkiba pa jek skokha sikjukúne. Me paśavá te ajasave butjakolín ta medodi avela jek normalno manera mahkar o manuša te tšérelpe lín ari romani tšib. Dauva línesko starakiba hin te te delpe sikjikúnenge rétiba aro fundavne gramatikane hajiba. Sar eksemplura: adektivi, verbi, substantivi ta are vaure lávengi klasi. O romane kenti kon džana ari skola, lena gramatikano džaniba pa vaure tšibjata so sikjuvehas ari skola. Te romane kenti lelpe džaniba po iego tšibaha džorjavela pengi džinta ta ávelas lokhide te sikjun pes kuti gramatika. Adauva lín hin vágunes tšerdo arli ta palal douva hin douva bolde are vaure romane dialekti sar. lovari, kelderaš ta kálo. Odouva so mote phenelpe te o lín hin tšerdo po lokho tšibaha. O hilo lín hin tšerdo api priincipi. Vágunes tšuvelas jek puchiba, dólesko pálal dehas definition, pálal definition dehas o konkreto eksemplura. Pálal tšérehas kontroli sar sikjikúne hin hokade ráliba ari lengi skolakibuti. 4 pa dauva lin

7 O sikjiboskere hokina te hilo lín hin láve aŕe aro phanlibosko nisania. Dóla hin dóri te avelas e kentenge lokhide te hajimen dóla neve láve. Ná mote sikjikúne vaj sikjiboskere te rikhaven dóla láve. Douva steśila ke hin džaniba te dála láve ari romani tšib. O lín hin nína bolde ari Sveitiko tšib nebi sar jek butjakoversio. Starakiba dóleha sas te avelas lokhide tšérel kontroli pa o definicie ta vaure sáki aro dauva butjakoprocesi. Aro dauva butjako procesijako tíja med hin lijom bút hahtiba pa mo butjakomál aro Tšibjako gódidíjiba (Språkrådet) Mo baro ta specalno parikiba džala ka mo kolegake e Erika Lyly ta Birgitta Lindgren. Baki Hasan pa dauva lin 5

8 Om den här boken Den här boken är gjort för romska elever som går i grundskolan på mellanstadiet. Det vill säga från fjärde till sjätte klass. Den är det första läromedel där materialet är planerat och anpassat till en bestämd grupp elever. Jag hoppas att den här arbetsmetoden ska vara ett normalt sätt att skapa läromedel i romska i framtiden. Syftet med detta läromedel är bland annat att ge romska elever förklarningar av en del fundamentala grammatiska begrepp. Som till exempel: adjektiv, verb, substantiv och andra ordklasser. De romska eleverna får också den här kunskapen via andra språk. Men genom att de får den här kunskapen på det egna språket kommer deras känsla för sitt språk att stärkas, och de blir mera stimulerade att lära sig lite grammatik. Boken är ursprungligen skriven på arli och sedan översatt till lovari, kelderaš och kalo. Det är bör också sägas att boken är skriven på ett enkelt språk. Hela boken bygger på en princip. Först ställer man frågan, därefter ger man en definitionoch så konkretiseras det hela med exempel. Efteråt kontrollerar man huruvida eleven har förstått innehållet genom att ge den uppgifter. Lärarna kommer att upptäcka det att i hela boken finns ord inom parantes. De finns för att barnen lättare ska kunna förstå de nya orden. Men varken lärarna eller eleverna är tvungna att använda dem. Det räcker att man vet att de finns i romska språket. Boken är också översatt till en arbetsversion på svenska. Syftet med den översättningen är att man ska kunna lättare kontrollera definitionerna och genomföra ändringar under arbetets gång. Under hela arbetsprocessen har jag får mycket hjälp av mina arbetskollegor på Språkrådet. Jag vill tacka dem alla, framför allt Erika Lyly och Birgitta Lindgren. 6 om den här boken

9 Pa Romani Tšib I romani tšib hin jek tšib sar sáre vaure tšiba nebi endo kuti vauroslága. Amari tšib na standardimen ta ná amen jek gramatika e sáre romane dialektenge. Náka amen nína jek alfabeta e sáre romenge. Endo hin i romani tšib líjal šajpa te džal angle are sáre phuvja kai džívela e romane. Butvares pheńena ni terne sar phure te i romani tšib hin tšuoro pa lávesta. Kana amen rakhavaha pa i romani tšib na trubul te bistrel te i romani tšib hin jek bari tšib. I romani tšib rakhilas pa bút manuša ari boliba (Džinta hin te hin endo 18 miliojna manuša kon rakhila i romani tšib ari Europa, Amerika; ta Austalia). Amen hin pherdo dialektia nebi jek tšib. Dóleske hin amen šajpa te lelpe o lav katar vauro romano dialekto ke ná amen o lav ari amari dialekto. Amen o roma ná sam aro jek phuv, amen sam bohlijam are sáre phuvjengo them. Sáre vaure civilisirime phuvja hin líne te tšéren sistemikanes buti pe penge tšibjensa angnal bút hélbereha ta tšérina pańa papales akadíves buti pe penge tšibjensa. Palal vauro bolibakomariba líjal i romani tšib saipa te tšérel buti pe i romani tšib. Are varisave phuvja hin i romani tšib avlo pinsardo ta tšérelas buti sar eksemlo aro Svedo. Hin bút phuvja kai i romani tšib hin bipinsardo ta ná dólesko khal ná dóles tšek status. Dólesko khal mote sakhojekes amen te sikaves butide hajiba pa romani tšib ta pa dólesko situacia ta arakhelpe amari tšib. pa romani tšib 7

10 Om romska språket Romska språket är ett språk som alla andra språk men ändå lite anorlunda. Vårt språk är inte standardiserat och vi har inte en grammatik som är gemensam för alla romska dialekter. Vi har inte heller något alfabet som gäller alla romer. Men ändå har romska språket lyckats överleva nästan i alla länder och utvecklas. Många romer, både yngre och äldre, klagar ofta över att romska språket är fattigt på ord. Men när vi pratar om romskan får vi inte glömma att det är ett stort språk, det talas av flera miljoner människor i världen (man uppskattar att det talas av upp till 18 miljoner personer i Europa, Amerika och Australien). Vi har många dialekter men ett språk. När det saknas ett ord i en dialekt då kan man ta ord från en annan romsk dialekt. Vi bor inte i ett land, vi är utsprida i världen. Alla andra civiliserade länder började arbeta med sitt språk för flera hundra år sedan. Alla andra arbetar med sitt språk systematiskt även idag. Med romska språket började man arbeta efter andra världskriget. I vissa länder är romska språket erkänt och man arbetar med det, till exempel i Sverige. I många länder är romskan inte erkänt och har inte någon hög status. Därför borde var och en av oss visa mera förståelse för romska språket, dess situation och vårda det. 8 om romska språket

11 Lávenge klasi Sar aro sáre vaure tšibaha, hin nína ari amari tšib bút ádur lávé. Te šaj manus pinsavehas pes fendide pe dála láveha ta sar rikhaven dólen fendide. Manéra hin te diélaven dóla ari grupi so arakhenas pe lávengo klasi. Amen vá te tšeren buti pe dála hérone lávéngo grupi sar eksemplura: Substantivi, verbi, adjektivi, preposija, pronomi ta pa vaure lávengo klasiaha. Amen vá pańa te dikhen sar bandžavenas dála láve. Ari dauva lín hin amen saipa te aven pinsaven rańiboskonisani (mereknos). Jek vauro láv dóléske hin interpunktio. lávenge klasi 9

12 Substantivi Ame rikhavaha o lav katar o substantivi kana ame rakhavaha pa manuša, luludža, dživinie (kriatúré) ta pa vaure béri. Hin ajabút substantivi te na orgová te tšińel dólén. Amen šaj te pheńen te sáre beri so amen dikhavaha aro amengo tristaliba šaj áchel substantivi. Adai télal dikheha tu o lavé ta foto Mahkar dólén hin o láve so hin substantivi. Adoi kai hin o lav šaj te tšéres jek foto ta kai hin foto šaj te ranes dólesko anav so tu dikheha. Mahkar dólen hin nína o láve so ná áchéna substantivi, ran télal dóla. 10 substantivi

13 Tikno kirmuso (smora) Jag Baŕ Máro substantivi 11

14 Tšér Béro 12 substantivi

15 Kham Luludži Gras Televizia substantivi 13

16 O džuklo Džuko Jek díves gélo o džuklo Džuko te stável peske aro veh. O veh sas dúral thanesta kai jov džívudas. Anglal pes dikhas jov bút komuja ta sas bút ajasave komuja kónen sas mahki ta džukle te prastaven dólen. O Džuklo áchdas angla jek luludža ta líjaspe te khandel dóles. Hastes avlo jek birli katar i luludža. Tála avlo o džuklo darunés ta líjaspe te prastel. Kana jov prastidas phérdas jov. Kana jov pherdidas télal apo o phuv avlo hou-efta tšíri apo lés ta dandardas (drańidas) les apo nakh. So hin pe tumen, soske tume dandarena man? So, soske? Tši dikheha te tu sterdol apo amaro tšér? Amen šaj ná te džal aŕe vaj avri Den man prośiba! Ná sas mango džita te phagarel tumengo tšér. Jek tširal kamjas te dandarel les pańa Dža akán nikhi ka ná kaméhas te ame dandaravaha tut pańa. Ok! Me džá Jov sterdoldas apre dikhjas tristales ta džélo nikhi dotta. Jek rom staudas pesko papegojaha. I Papegoja bechdas apo lesko phikho. Kana o džuklo líjaspe te dikhel dauva tenkadas jov. Me hajuvá komuja kon prastena penge džukle ta mahki, nebi tši džaná soske prastavena i papégoja phenjas o Džuklo. Ka jov phenjas douva avlo jek phuro ruv ta phenjas: Hortas phenjal o Džuko. Na hyövyla i papégoja te bechel apo lesko phikho. Me šaj te rigavá les pe mango dánaha Mmmm, douva ávelas tšihkas. Pe save dáneha? Na tut dána! Ná vojiba tuke té hal o khas. Sar avelas tuke šajpa te rigaves i papegoja aro to muj. Ma dara tu dóleske, mo muj hin ajabaro te ná hiovivá dána té dandarel. 14 substantivi

17 Draba dauva tikni paramisi tšihkas ta ran télal sáre substantivi so tu lacheha. 15

18 Sar bandžavehas o substantivi Tumen džánena te substantivi šaj te aven maskulína ta feminina ta dóla šaj te áchen singulari ta plurali. Adaj lacheha tumen te dikhen eksemplura pa kriature ari romani tšib so hin maskulína ta feminina. Dóla šaj te áchen aro jekhiba ta aro bútiba. Džénovitika Gras džuklo Balo Jekhiba Džúvjavitika Grasni džukli Bali Sar ame phenjam apride dóla šaj te aven jek nebi šaj nína te aven butider: Grasta džukle Balé Bútipa Grasnja džuklja Balja 16 substantivi

19 Akana dikhaha sar hin douva ka hin puchiba pa komujata. Džénovitika Jekhiba Džúvjavitika Akana leha tu korkores te rańel tuke tšéni substantivi. Le eksemplura pa to klasi ta ran deh eksemplura. Dad Daj Phrál Phén Kako Bibi Bútipa Džénovitika Džúvjavitika Dada Daja Phrále Phénja kakja Bibja substantivi 17

20 Adjektivi Amen phenjam anglider te substantivi hin anav pa guosi so ame dikhaha. Nebi, sá so ame dikhaha ná sá jek, ná e manuša, náka helle o luludži, náka helle o dživinie (kriature) ta vaure. Dóleske šaj (voipuvaha) amen te pheńen te adjektivi hahtila amen te hajuven ta farabaven sar jek manus, jek luludža vaj jek mobilno telefoni diśula. Sar eksemplura amen šaj (voipuvaha) te lel duj džéne kon hin aro it bereh jek lendar hin tikno ta vauro hin utšo. Vaj duj džúja, jek lendar hin thúli ta dujto hin sáni. Pe vaure láveha phukavela o adjektivi amenge savoslaga variso hin: Me som baro. Joj hin bokhali. Jov hin bokhali. Ame sam souvale. Tumen san gódvale. Jón hin hojime. 18 adjektivi

21 Mi familja O kham hin tato Draba dauva tikni poesia (džili) ta ran télal sáre adjetivi so dikheha. Dólesko pálal tšér dála adjektivi are džúvlikane forma: kálo, parno tikno, sáno, utšo, mejalo, kovlo. Mo phrál hin baro Mo dad hin latšo Mi daj hin gudli Mi phén hin rankani Sáre are mure familia hin bahtale adjektivi 19

22 Draba o teksti ta róden pálal o adjektivia. O Latši ta o Bakro Ka o Latši avlo katar i skola sas jov bút hojime. Jov avlo aŕe bi te phenel peski dajake Latšo díves mi daj. I daj áchidas ta dikhela pe les. So hin tusa o Latši, soske sal hojime? Soske te ná ávas hojime? Akadíves ka me arakhklo mo mál o Bakro ta sas amen pláni te pálal skolako díves arakhel amen ta tšéravahas tšetanes amare skolako tšérutno buti aro amengo tšér. Nebi kana ame avjam avri ta líjampe te stável amenge aro tšér avli leski bari phén ta phenjas te les hin motiba te džal lasa aro tšér ke jón hin líne visita pa pengi bibijata katar i Austria. Akadíves sas aja rankani ta tato vetra te sas amen pláni te stável tšetanes aro amaro tšér. Jov phenjas mange sigide te ka leski bibi avela leha jov lata bút presentia ta jov rihkila dotta. 20 adjektivi

23 Jov phenjas nína te sas ajasavo vaure tšeriba so jov ná rikhila. Sakho var kana jov dikhela les tála lela jov les pa ménesta ta džumila les api tšambi ta tála landžila jov ta ávela lóleske. Tehara me huńá so jov rakhila mange. Vauro díves ka jón džélo ari skola, prastidas o Makro prisi kajo Latši ta phenjas leske: O Latši tu ná paśeha tu jakha! Ka me sikavá tuke so me líjom akana pa mi bibiata. Jov phenjas e Latšiske te lel lesko dumosko góno. Soske hin douva aja pháro? So hin tut aro góno? Venta kuti tíja, me sikavá tuke ni douva, nebi dikh vágunes apo dauva. Jov tšúvela pesko vasto ari posta. I Posta hin ajabari te lelal bút tíja ka jov lachela ta lela pesko vast nikhi postata. Ta ka liíjas pesko vast postata sas aro pesko lesko vast jek tikni kali mobilno telefoni. Jov tšundas pálal pesko telefoni ari posta ta phiradas pesko dumosko góno. Ta dikh akana pe dáles! Jov dikhajas pes trystales ta líjal aro gónota duj bare chokolado. Aro jekto chokolado sas akhor ta aro douva vaures sas sukidrakha. Jov líjas peske o douva kai sas sukidrakha ta phenjas: Tu šaj (voipuveha) velkaves so kamehas. Jov velkas douva kai sas o akhor ta phenjas. Parkiravá tut o Bakro, nebi ná man vojiba te hal douva akana. Me tšimavaa douva ta háva dóles apo savato. Me daravaa te lelpe dukh are mo dáne ka ma hává gulliba. Man hin jek dán kai hin o heu ta dólesko khal hin ma motiba te arakhes ta papales pańa me líjom mange variso neve dáne so me mote te arakhes. Ok, tšér sar kamehas, phenjas o Bakro ta líjas kani bitta pa pesko chokolado ta džeijal aŕe aro pesko sikjibosko duitu. Dikh!, dikh! Tu dikhjal o ajasavo telenoni? E dóles hin sa ta douva hin bipháro douva hin sar jek pór! Phenjas o Bakro. adjektivi 21

24 Are dála duj tikne (poesia) gilja hin adjektivikane láve. Arakh (lah) dólen. Sastibako bichiba e bolibake Tikne, bare, tšáve ta tšaija Bichavena bút sastiba e bolibake: Ame ná kamaha mariba (khuviba) ta mudariba. Ame kamaha amaliba, itáchiba ta itvériba douva ame kamaha. Ame kamaha te ávelas tšihkiba sárenge. Tšáve ta tšaija mote ná te dikhen bokh. Tšáve ta tšaija mote ná te daraven. Sáre mote lel šajpa (voijiba) te souven latšes ta dikhen latše súne Sáre mote len latšes. So hin so? O čaji (dromeskipáni) hin tato O guĺiba hin gudlo O hielogudlo hin hielo I vuĺi hin kovli O páni hin tšińo Ta me som džoralo 22 adjektivi

25 Mahkar dála láven hin nína adjektivi. Róden o adjektivikane láve ta tšér mieniba dólendar.: gudlo, sastipa, ávela, souvela, džoralo, baro, hala, tikno phuro, pachula, kovlo, otšo, dikhela, parno, áviba, lólo, kálo, dželto. adjektivi 23

26 Verbi Sar o adjektivi ta o substantivi hin nína o verbi jek lávege klasi. O Verbi phenela amenge so vauro vaj vaure tšérena, sar eksemplura: džala, aprela, hala, souvela, khárela, prastela, ávela fanula. Draba dauva paramisia ta le avri/auri dóla láve so hin o verbi. Níjal Avri hin but tato vetra, o kham pekhela. Hin aja tato te ná helle tširikja džambena, šaj džéle jón te te sodraven pén. Akadívés hin e kentenge páluno díves ari skola. O Allan bechela andre ari klasi ta dikhela avri katar i váliata. Pe lesta dikhela te leski tenkiba hin aro vauro than. I sikjiboskeri rakhavela lenge pa matematika, nebi jov ná huńela. Allan! Allan! Allan! A, kón? So? Apo so tšéreha? Ná huńeha te arakhavá tu sá tija? Dá prośiba i Sikjiboskeri, ná hunjom tut, me tenkadom vaure sáki. Ka amen hin matematika tála mote tu tenkaven matematika ná tšek vaure. Akana mangavá te tut rakhaveha amen sárenge so tu tenkadal? Sas leske džinta te rakhavel, nebi les sa bilokhe te lachen láve. Láve sas les, nebi sas bilockho te lachen dólen. O Allan dikhjas pe sikjiboskeri ta avlo ladžales. 24 verbi

27 verbi 25

28 Pa dólesta te sas o páni, o kham tatšarela, e tšáve tšelena aro páni, doj kajal klímiboski than (plímibosko than) nakhle beska panjakobére. Jov frestidas te lel sam pes te šaj rakhavel ta ka jov alotibast te rakhaves ajasáves sar jov áchdas doj tšatšunes. Hastes džeijasl jek džéno kon biknadal hieloduglo. Tála prastide sáre kenti ka les ta alonde te tiokaven n vaureha te sakho jek lehas šajpa te tšińel hielogudlo te hielaven pen kuti Sas tšihkas o Allan! Ná tut saipa te rakhaves butide. Tíja hin nakhlo. Dauva sas tumengo sisto díves ari skola pa dauva termineske. Me parkavaa tumen pa dauva terminijat ta me paśavá te tumen hin sikle tumen variso ta dikhavahas amen papales api tomnakoterminija ka tumen len te džan aro panghto klasi. Jón dživena pasal ta dóleske hin lén manera te džala tšetanes aro tšéreste tšetanes. Ma souv, hasta tumen kuti. Nebi, venta kán, rakha kán sar tšaudas pálal. Ná mán ná tíja akana. Tu šaj (voipuveha) te puches mandar papales ka alontivá i skola vauro terminijake. Jakhes phenjas jov ta prastidas pengo drom ta mukhjas o Jani te áchel aro skolako hofos. Ka o Allan avlo tšer dikhjas jov te lesko dad ta daj phandena pengo kólakimalahka. Leski bari phén i Leila ta leski tikno phrál o Grofo te pakjaren pengi kóla. Jov ródidas pesko malahki katar o phújakiero ta biride nína te pakjuvel pesko góla aro malahka. Pálal hou stuńa ujrana jón aro samukhiba ari italia. O Kenti lijas alotiba te len sama penge guosi ta dželo avri. Avri prastidas o Jani ka Allan ta phenjas: Venta. Tu džaha aja hastes! 26 verbi

29 Le avri variso verbi ta ran dóleha minimalnes deh mieniba. verbi 27

30 Verbiske formi Hin jek vauro buti so mote te džanel pa verbi, te te ari verbi hin nína vaure formi. Akana amen tšéravaha buti po akanutno tíja (presens) ta nakhlo tíja (preterium). Akanutno tíja (presens) Ari romani tšib sar tumen džaneha phenela akanutno tíja douva so fanula akana sar aro dála eksemplura so hin bandžade ari presens: džala, ávela, dela, phérela, pívela, hala, prastela. Me džá aro piatšo (ari marakni) ta tšińá mange jek mobilno telefoni. Tu džeijal to phráleha te tšinel ná mansa. I Lenita džala nína ari buota te tšinel peske variso. Amen džaha amare phrálensa. Tumen džana tumare phrálensa te tšinen ná mansa. Jón džana nína ari buota te tšińen peske variso. 28 verbi

31 Ran deh mieniba mieniba kai o verbi hin aro nakhlo tíja (imperfekti). Nakhlo tíja (imperfekt) O nakhlo tíja (imperfekti so akadíves akharelas pe preteritomske) hin jek verbisko forma so phukavela amenge so hin fanudílo kalikos ta jek minuti sikide: džélo (gélo), avlo (aulo), díjas, péridas, píjas, prastidas. Me tšinjom kalikos mange jek mobilno telefoni. Tu tšinjal to phráleha na mansa. Ni o Nano tšinjas peske diso. Ame tšindam phambi. Tume tšinle vaure diso. Jón tšinle mobilno telefoni. verbi 29

32 Pronomia So hin pronomini? O pronomini hin nína jek lávengo klaśo. O lav pronomini ávela kotar i latikani tšib ta starakila anglider ke o nav (i ställét för). Pe vaure láveha phukavela o pronomi anglider than e náveske ke e substantiveske. Aro dauva kotoriba ávaha amen te tšéren butide buti pe pronomensa so šaj diśuven ajasáves: mo, pes, to, tu ame. Personalikane pronomia Personalikane pronomia ari jekhiba hin: me, tu, jov, joj ta ari butiba hin dóla ame, tume, jón. Adaj télal hin jek tikni paramisia so šaj (voipuvel) hahtaven tumen te hokaven lokhide personalikane pronomia. 30 pronomia

33 Tšér deh eksemplura mieniba sar dikhen pe o posesivikane pronomia. Mo amal o Adam Mo anav hin o Ales. Me džavá ari skola aro starto klaśo. Me phenava e Adameske: tu sal mo fendide amal (mál). O Adam ta leski phén džana ari skola, joj hin lestar phuride. E Adamski daj tšerela buti ari apoteka sar farmaceotka, joj ná aja phuri. E Adamsko dad trádela béro, jov hin trádiboskero. Me ta o Adam džaha ari it skola, amen na áchaha nikhi skolata tšek díves. Jek díves phenjas amari sikjiboskeri amenge: «Tumen san latšide sikjukúne.» E Adameske hin daj, dad, ta jek phén, aro lengo familja hin jón tšetanes star džéne. Aro dauva eksemplura šaj amen te dikhen te amen rikhavaha vágunes substantivi sar phén, daj, dad ta pálal douva rikhavaha amen o pronominilave joj, jov vaj jón. pronomia 31

34 Posesivikane pronomia O posesivikane pronomia phukavena kónesko douva hin, ta bandžavehas jakhes: Ran deh mieniba kai hin posisivikane pronomia. Ari jekhiba: 1 jekto džéno: Mo dad hin trádiboskero, mi daj hin kasierka ta mare phrále sikjuvena ari gymnasia. 2 dujto džéno: to dad hin trádiboskero, ti daj hin kasierka ta tire phrále sikjuvena ari gymnasia. 3 trinto džéno: leskiro dad hin trádiboskero, leskiri daj hin kasierka, ta leskere phrále sikjuvena ari gymnasia. 3 trinto džéno: lako dad hin trádiboskero, laki daj hin kasierka ta lake phrále sikjuvena ari gymnasia. Ari bútiba: 1 jekto džéno: Amaro dad hin trádiboskero, amari daj hin kasierka ta amare phrále sikjuvena ari gymnasia. 2 dujto džéno: Tumaro dad hin trádiboskero, tumari daj hin kasierka ta tumare phrále sikjuvena ari gymnasia. 3 trinto džéno: lengiro dad hin trádiboskero, lengiri daj hin kasiérka ta (lengire) phrále sikjuvena pen inžinereske. 32 pronomia

35 Puchibako pronomia Puchibako láve hin nína e pronomia so rikhilas kana puchelas: Kón?, so?, kári (kai)? Kón hin douva kón avlo kai tumenge? Aaa, douva hin mo kak, jov avlo katar Amérika. Aha, so anjas tuke dórita? Jov anjas mange jek komjoterikano kheliba (tšelliba). Šaj te avav ta te khélav aro to komjotéri douva kheliba (tšelliba)? Ja, ame šaj (voipuvaha) te tšéren douva akana pálal skola. Vaure pronomia Bi phandlo láve ke ná džanélpe te kon douva hin, so douva hin ta katta douva hin. Me paśavá te avlo varikon bipinsarde katar e Michelski familija. Ke avlo bipinsarde lesko húpata líjas jov tšatšunes variso. Niekiboskoláve aro negativno rakhiba (džek ta tši) Soske ná avlo džek komunis aro dajéngo ta dadéngo tšetiba? Me ná džaná nebi me pachavá te ná sas lén tíja ke jón tšérena aja bút buti. Me ventadom, nebi ná sas tši dóri. Generalikane láve kana rakaveha pe generalnokanes (sakho ta sa, sáre). Akana mote sakho sikjakúno te mukhel pengi skolaki tšeruntni buti ka mande (mange). Me ná tšerdom mi skolaki tšerutni buti dóleske ke sa mo phráleske kenti sas aro tšér. Sas tut šajpa te džá ari ti duitu te tšérel ti buti. Ama sar šaj te tšérá mi skolaki tšérutni buti ke sáre kenti tšingravena? Soske jakhes pheneha? Dóleske ke jov ná avlo pe duj díves ari skola. Jov šaj džélo varikai vaj hin nasvalo. pronomia 33

36 Prepositionale Prepositionale hin nína jek láveskiklasi. Dóla hin beska láve so sterdžona angnal o substantivi. Dóla voipuven áchen džúja- ta džénovitika. Douva hin substantivi so työmila te hinko dóla džúja- vaj džénovitika. O Prepositionale šaj (voipuvel) diśuven ajasáves: pálo páli, télo téli, apro apri, utšo utši, aro ari, anglo angli, ta vaure. O lín stredola Api tafla. I tširikli bechela apo kaht. O avioni holela téle. Mo ama (mál) prastela pali mande. O džuklo sterdola mahkar amende. Me džá aro fóros. Mo tikno phrál prastadas angli mande. 34 prepositionale

37 prepositionale 35

38 O líndralo Saul O kamana hin dehopangh perdal efta. O Saul souvela pańa o tšangiboski kamana hin api tafla kai lesko héro nebi jov ná huńela. Katar i kuchni huńelas leski dako líja: Saul džang apre! O kaman bachidas duj var ta tu pańa souveha! Ka biridas o kamana pańa te bachaves. O Saul piradas pesko vauro jakha, jov tšundas pesko vast perdal o tšangiboski kamana ta agordas o bachida. Sas les bilockho te džangaves apre ta lel pes aro anjiba (anjiboski dujtu)ta thovel pesko vast, dáne ta muoda. Ka jov bandžadas pés pálal prastidas o mahka lesko anglal ta sas kajal te jov pérjadas télal. Jov avlu pála aro pesko dujtu ta ródidas pesko góla. Kalikos sas lesko amal O Daniel kajal les. Jón ná džúsade pálal pengo tšeliba. Sa aro dujtu sas apre ta téle. Kalikos ka jov kóludas pes piama (tšundas o raśako kóla pesko apre) ná tšundas jov pesko kóla tšihkas rigjate. Jek holva sas lengide télo vuondros, nutta sas apo tafla. Lesko hoĺuja sas lengide pálal vandakiero. Jov líjas pesko kóla ta džeijal ari kuchni. Jov bechas pachal peski phén i Samira it tíja pherjas jov pe pesko muodataha te lel peski phén te san. Pa lako muoda dichudal te joj sas hojimen pe les. Jov džeijal kajlal la ta džumidas la apo phamb. Dá prośiba mange mi phén, Me ná pherjavá tut butide. Jov sterdžola pes kajo válija. Apo válija sas jek luludžako tšáro. Jov líjas jek luludži ta mukhjas douva angli lako nál apo tafla. O mo tikno kamlo phrál! Normalnes dá prośiba tuke. Nebi vauro var ka to amále (mál) ávena ná ácheha aja džénovitiko lengo angle. Lengi daj ná phenjal tši. Joj tšerdas saŕakiero lenge ta dikhjas tšorjales pe lén Joj tšundas o transurija lengo angle ta phenjas: 36 prepositionale

39 Biriven te han akana te tume ná ávena harimen (sient) ari skola. Dikh pe dála láve so hin télal ta le nikhi preposio ta tšér mieniba dólendar. Baro, apro, tikno, aro, utšo, angle, anav, palo, mahkar, ari, thúlo, apri, mahkar. Me šaj (vojiba) tehal akana. Šaj lá douva aro mo vast? Me hává douva apo drom e skolake. Ná Saul. Tu džaneha te men rikhavá douva. Ha kani bita te tu pér birjila tšérel buti. So paśeha ta sar džeijal papales. Ran dólesta. Ka tu rańeha dikh te ávelas butide prepositio. prepositionale 37

40 Džińibakoláve Nína džinjako láve hin láveski klasa. O džinjako láve phukavena amenge sar bút tšek hin ta aro savo than ta ordina (stellibi) douva hin. E džinjakoláve hin aro téluni- vaj aro (ordina-džińiba, drabiba). Fundavne (sifri) O fundavne sifri phukavena amenge sar bút tšek ta vaure hin. Eksemplura pa télunidžińiba: Jek...1 Duj...2 Trin...3 Star...4 Pangh...5 Hou...6 Efta...7 Ohto...8 Enja...9 Deh...10 Deh o jek...11 Deh o duj...12 Deh o trin džińibakoláve

41 Deh o star...14 Bih...20 Bih ta jek...21 Bih ta ohto...28 Bih ta enja...29 Trin var deh...30 Trin var deh ta jek...31 Trin var deh o enja...39 Stár var deh...40 Enjavardeh ta enja Hél Hél ta jek Hél ta deh Hél ta deh dehoenja Ohtohél Enjahélenjavardeh ta enja Ádur (deh hél) Ádur ta jek (deh hél ta jek) Stár var deh ta jek...41 Stárvardeh ta enja Panghvardeh...50 Panghvardeh ta pangh...55 džińibakoláve 39

42 Bijamo díves Akadíves me pherdavá dehojek bereh. Akadíves me laha pe mange bút padakia (presenter), me lá kutides deh poklonia. Sígo bereh me líjom pe mange dehoenja poklonia. Nebi ka me džińavá ni dóla poklonia so ánle mange mo amále (mále) so hin dóla tšetanes bihohov. Àvela pe džinta te dikhelpe torta (pherdovettos), na džanavá sar kán lena than dehojek momulija ari torta. Šaj tšińena mi daj ta mo dad akabereh baride torta. Sígo bereh kana sas amen mo bijamo dívesko bjav avlo aja bút džéne te sáre ná líne bechibosko than. Ná sas amen aja bút skaminja. Dóleske tšinjas mo dad ohta estra skamina ari IKEA. Tšatšunes ávela latšes te huńelpe o láve Bahtalo to bijamo díves!. 40 džińibakoláve

43 Ran deh mieniba pe fundavne sifri. džińibakoláve 41

44 Ordinake sifri Sar ame phenjam sikide phukavena o stellibakodžiniba amenge ari savo than tšek sterdola vaj hin. Me pherdom kalikos dehojek bereh ta tšerdom bjav aro mo dehojekto bijamo díves (föddibako díves). Jov líjal jekto than ari prastiba. Me džívá aro starto tšér aro horto rigata. Me som o panghto kentos ari amari familia, e anglone star hin phurider mandar. E roja hin aro dujto mohto apreatta. I fodbalikani skokha kotar amari fóros, líne dujto than aro Svédo. Bahtalo duj ádurde dehto bereh! Tabla ari ardinakodžińiba: Jekto...1-to Dujto...2-to Trinto...3-to Starto...4-to Panghto...5-to Hovto...6-to Eftato...7-to Ohtato...8-to Enjato...9-to Dehto...10-to Deh o jekto...11-to Deh o dujto...12-to Deh o trinto...13-to Deh o starto...14-to Bihto...20-to Bih ta jekto...21-to Bih ta ohtato...28-to Bih ta enjato...29-to Trín var dehto...30-to 42 džińibakoláve

45 Trínvardeh ta jekto to Trínvardeh ta houto to Tšér deh mieniba kai dichula ordinako sifri. Trínvardeh ta enjato to Star var dehto to Star var deh ta jekto to Star var deh ta enjato to Pangh var dehto to Pangh var deh ta panghto to Enja var deh ta enjato to Hélto to Hél ta jekto to Hél ta dehto to Hél ta deh o enjato to Hél ta enja var deh ta enjato to Ohtahélto to Enjahél ta enja var deh ta enjato to Àdurto (deh hélto) to Ádurta jekto (deh hél ta jekto) to džińibakoláve 43

46 Rańibosko nisani Te avelas lokhide manuseske te hokavel douva so hin rańimen rikhavehas o rańiboski nisani (frójiba). Adaj hin kutides eksemplura pa sar dólen rikhavehas. Puchibako nisani Dauva nisani rikhavehas kana kamelas te puchel variso. Aro romani tšib sterdola o puchibako nisani aro agor ari jek mieniba. Aro spanko tšib sterdola douva aro mienibako birjiba ta aro agor nebi douva sterdola téle Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Savo tíja džaha tu ari skola? Soske ná džeijal ari skola akadíves? So sikjun tu ari skola akadíves?? 44 rańibosko nisani

47 Nukta (punkto) Ka agorvehas jek mieniba hin mánera te tšúvel jek nukta ari agoriba. Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Ná avli (aulo) akadíves amari sikjiboskeri ari skola. Já me hunjom nína douva. Dóleske hin Mari amensa. Joi hin latši sikjiboskeri.. rańibosko nisani 45

48 Nuktaporik (pahvaro punkto) I nuktaporik rikhavehas ka džińelehas variso butvares anglide ke láveske ta. Jek nuktaporik ari teksti šaj (voipuvel) nína áchel jek nisani pe jek paus, sar eksemplura: Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Jov sas lohano, džoralo, sasto ta kamela te džal ari skola. Ame samas sáre ari biografi, (džídofarabi), me, mo phrál, mi phén. 46 rańibosko nisani

49 Gólijako nisani Dauva nisani (merekni) ka manus kammela variso ta vaj sikavela pengo hosiba sar kana hin bahtalo vaj hojime. Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. I sikjiboskeri phenjas mange te me drabavá tšihkas! Me phenjom ma prasta aja hastes! Gólijako nisani šaj nína te rikhaves ari bichiba ta góliba sar: àchel! Dža! Ná! Já! rańibosko nisani 47

50 Dujnukte Dujnukte rikhavehas ka alotiba te džinel variso, sar eksemplura: Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Aro mo dujtu hin bút guosi sar: tafla, skamni, data, líne, telefono, karandas, bukula, luludžakotšáro, línenegi bukula ta bút vaure guosi. : 48 rańibosko nisani

51 Trin nukte Dauva nisani rikhavehas ari starikiba sar ná agorila peski mieniba ari agoriba. Dauva šaj dochvel dotta ka manus ávela pharimen ari peski rakhiba vaj hin bisigurno vaj dóleske ke manus darela. Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Soske ná avlo ari skola kalikos? Dóleske ka ná avlo ke me Rakhá kán amenge soske ná? Me rańibosko nisani 49

52 Citiribasko nisani O Citiribako nisani rikhavehas ka kamehas te rikhavel vaure komujengo pheńiba sar eksemplura: Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Me mangavá sáre sikjukúnenge jek latšo ta lokho níjaleski tíja lóvi Jakhes phenjas i skolaki direktori ta dželo télal katar scena. 50 rańibosko nisani

53 Phanlibako nisania (tristalibako nisania) O phanlibako nisania rikhavehas ka variso kamehas te rétaves, sar eksemplura: Tšér pa sakho nisanijata pangh láve. Me ná tšek tenkvá (paśavá) te jov šaj te tšerel douva. () rańibosko nisani 51

54 Tumen dikhlen sar dála frójibako nisania rikhavehas. Avelas tšihko ka tumen raňehas jek paramisi. Rikhaven ari paramisi sáre frójibako nisania so tumen hin sikle. 52 rańibosko nisani

55 Parkiba tumenge te tumen hin tšerde buti mansa. Me kamavá te tumen sikle tumen latšes dauva gramatikalínesko ráliba. Dikhas amen pańa aro apride nivo kai amen sikjuvá amenge neve sáki!!!

56 Amen sikjuvaha gramatika hin tšerdo e romane sikjukúnenge kón džana skla ari téliniskólaki mahkunrnonivo. Dauva línesko mieniba hin te den e romane sikjukúnenge rétiba pa gramatikane lávengo mienibata. O lín so hin tšerdo ari iego tšibaha šaj hahtavel sikjukúnego šajpa te barjavel i romani tšib. Amen sikjuvaha gramatika, är gjort för romska elever som går i grundskolan på mellan stadiet. Syftet med detta läromedel är att ge romska elever förklarningar av en del grammatiska begrepp. En bok på det egna språket kan öka elevens känsla för den romska kulturen. Boken bidrar förhoppningsvis även till att öka elevernas förmåga att utveckla det romska språket och till att göra jämförelser med svenskan.