NR SVENSK SLOVAK INFO

NR. 3. 2005 SVENSK SLOVAK INFO

Priatelia! Dostáva sa Vám do rúk tretie tohtoročné číslo nášho časopisu, čo signalizuje, že je tu jeseň. Presne taká, ako ročné obdobie, ktoré zobrazuje prvá strana obálky. Neznamená to však, že sa pripravujeme na zimný spánok. Práve naopak. Spolková činnosť je bohatá, o čom svedčia akcie, ktoré organizujeme. Veď koncert "Rodný môj kraj", kurz slovenskej kuchyne, tradičná Katarínska zábava, alebo pripravovaný ďaľší hodnotný hudobný večer či niekoľko nových návrhov, ktoré predstavenstvo prerokuje, svedčí o bohatom programe nášho spolku. Verím, že SSF:are ocenili iniciatívu vedenia, ktoré dalo jasne najavo, že nášho člena musíme občas aj "odmeniť" za jeho priazeň voči spolku. Naše hospodárenie nám dovolilo pozvať príslušníkov našej organizície na koncert "Rodný môj kraj". Mnohé akcie sme predtým robili za takmer rovnakých cenových podmienok pre členov aj nečlenov. Naši kolegovia v STSF už dlhé Slovenčina Slovenčina, kto ti dal toľko nežných krás, že vždy ako potôčik zažblnkoceš v nás? Slovenčina najdrahšia, ty si poklad náš. To preto, že mamkino srdce v sebe máš. Till Diana - Om sorgen Báseň Štefana Moravčíka a zhudobnená Milanom Novákom Eva Isroth-Vana Det är svårt att ge den färg och form för ingen kan säga hur sorgen egentligen ser ut Det enda som är verkligt är att den gör himla ont och att man innerligt önskar att den kunde försvinna till slut Men nej då, den håller sig stenhårt fast med sina mörka klor Den pinar och ältar frågor hos vänner, syskon, far och mor Som fångad i en tjock ogenomtränglig dimma Förföljer den oss benhårt var eviga sekund och timma Även när vi tvingar oss att tänka på allt det som i livet är det goda Och det som ska vara livet värt att leva för, det som vi får förmoda Så när man äntligen med kraft orkar blicka upp mot skyn Märker man att benen står kvar och är djupt nergrävda i dyn OBS! För Dig som tycker att det är svårt att öppna SSF:s hemsidan - prova också med: http://www.ssf.infocus.sk roky jasne a dôrazne rozlišovali cenu vstupeniek pre členov a nečlenov. Výhody vnímali ako určitú odmenu za členstvo v organizácii. Pokiaľ nám to naša finančná situácia dovolí, bude i náš spolok tento spôsob v budúcnosti uplatňovať. Zároveň by som Vás chcel znovu upozorniť na našu webovú stránku. V poslednom čase sa veľmi zaktualizovala. Nájdete na nej nové informácie o tom, čo sa deje, webové adresy niektorých sesterských organizácií vo svete, ale aj zápisnicu z poslednej schôdze predstavenstva či heslovité oznamy pomerne rôznych "lenkov". Zaviedli sme tiež novinku - vlastné krátke oznamy môžete na nej inzerovať alebo uverejnovať aj vy. Ak má niekto problém s otvorením stránky, skúste použiť vyššie uvedenú adresu, ktorá bola vytvorená práve ako alternatíva zo slovenského sajtu. Priatelia, večer, ktorý sme v Štokholme zažili, bol neobyčajným zážitkom. Naši členovia a hostia si v plnej spokojnosti odniesli do svojich domovov kus Slovenska. Máme nielen vynikajúcich lekárov, inžinierov a remeselníkov, ale aj interprétov našej kultúry. Mali by sme byť hrdí na svoj pôvod. Nové prihlášky do spolku svedčia nielen o vydarenej akcii SSF, ale aj o kvalite vystupujúcich hostí a úžasnej operetnej tradícii na Slovensku. Neprimeraný optimizmus, s ktorým Göran Persson predstavil činnosť a program švédskej vlády pri otváraní parlamentu, by nám mal byť príkladom. Ak uveríme sami sebe, žiadne ciele nebudú nedosiahnuteľné! Spolok sme založili práve preto, aby sme spoločnými silami udržiavali v pamäti naše korene, aby sme našou kultúrou obohacovali švédsku spoločnosť, ale tiež preto, aby nám všetkým bolo spolu príjemne. Nezabúdajme na to a spoločne k tomu prispievajme. Váš Dušan Daučík Passa på... att annonsera i tidningen eller på SSFs hemsida! Tag kontakt med redaktionen. Personliga - privata eller komersiella annonser. Alla sorter är välkomna! Sorgen, den är fortfarande här och håller sig envist kvar Den bollar med tankarna i minnet som om dessa vore det enda man har Dessa tankar som är fångade av minnet Det enda som behövs är att släppa dem fria så att man får frid i sinnet Jag vet inte hur man genom denna dikt kan ge råd och ingen kan säga dig hur För det är svårt när sorgen ständigt vakar och ligger där på lur Nej Diana, sorgen den får ta sin tid och man får bara vänta och se Och tankarna, de måste man leva med, onda, goda eller fina som de e. Från Eva 1:a sidan: Höstens färger... Sista sidan: Komarno -Europa torget.foto i tidningen: KorneliaJohansson, Dusan Daucik, Martin Andersson, Beatrice Juhlin- Dannfelt 2 SVENSK-SLOVAK-INFO är en info tidning från Svensk Slovakiska Föreningen som utges av föreningens styrelse ÅRGÅNG 9 Dusan Daucik ordförande, redaktör 08 612 58 48 070 536 23 89 Magnus Järnefors viceordf.klubbm.,projektansv. 08 740 31 61 070 461 10 10 Marian Mikus sekräterare 08 646 55 49 073 718 45 69 Marta Gessler kassa 08 590 85 770 070 267 18 10 Igor Tomo web,redaktion, ungdomsansv. 070 435 68 30 Dali Stefanik klubbm. projektansvarig,kultur 08 46 494140 73 9170115 Lubo Bzdusek suppleant,utbildn. 0870112619 0735529154 arb 7012619 Beatrice Juhlin- Dannfelt suppleant 08 792 19 55 070 495 10 91 Postgiro: Fax: Anastazia Järnerfors klubmästare 08 7403161 070 77 173 21 84 89 17-1 08 612 58 48 Adress: SVENSK-SLOVAK-INFO Valhallavägen 36 S-114 22 Stockholm, Sverige Tidningens artiklar behöver ej alltid instämma med redaktionens åsikter E-mail: dusan.daucik@ chello.se web stránka : http://members.chello.se/slovaks.in.sweden/ eller: http://www.ssf.infocus.sk

Habsburgovci Niektorí používali predovšetkým násilie a intrigy, niektorí sa usilovali vládnuť spravodlivo, niektorí si s mocou nevedeli poradiť... Zakladateľom rodu bol v desiatom storočí alsaský gróf Guntram. Ale ešte sa nevolal Habsburg. Až keď si jeho vnuk dal vo Švajčiarsku postaviť hrad a nazval ho Habichsburg, čo sa neskôr zmenilo na Habsburg, zrodilo sa priezvisko rodu, ktorý vládol v Európe vyše šesťsto rokov a pokúšal sa vládnuť aj v Amerike. Potomkovia grófa Guntrama: Ako prvý zasadol na trón Rudolf I. Roku 1273 sa stal cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa. On sám zakrátko prenikol aj do rakúskych krajín a jeho potomkovia do mnohých ďalších. Maximilián I. šikovnou diplomaciou a premyslenými sobášmi získal Nizozemsko a Burgundsko, Karol V. Španielsko. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Ferdinand I. stal aj českým a uhorským kráľom. Habsburgovci sa zmocnili vlády i v severnom Taliansku a v Belgicku. Habsburgovci sa všemožne činili, aby si získali a udržali moc. Medziiným aj tým, že zabezpečovali dostatok svojho potomstva na vládnutie. Napríklad Mária Terézia porodila až šestnásť detí a usilovala sa priženiť ich do európskych panovníckych rodov. Toľko detí splodil aj Leopold I.a Leopold II. Keď vypukla prvá svetová vojna patrili Habsburgovci medzi najväčšie európske dynastie. Gróf Guntram mal vtedy stovky potomkov. Bolo medzi nimi tridsaťjeden arcivojvodov a štyridsaťštyri arcivojvodkýň. Evanjelíkov upáliť: Na Slovensku sa reformácia začala šíriť rýchlo. S Lutherovým učením sa najprv oboznamovalo nemecké obyvateľstvo v banských mestách a nezastavila ho ani pápežská kliatba na Luthera, ktorú ostrihomský arcibiskup dal čítať v mestských kostoloch, ani uhorské zákony nariaďujúce upáliť každého evanjelíka. Keď Ferdinand I. nastúpil na uhorský trón, vydal prísny edikt proti evanjelíkom. No kráľovo položenie bolo veľmi ťažké. Vladárske žezlo v Uhorsku si nárokoval aj Ján Zápolský. Prepukli medzi nimi boje, do ktorých sa zamiešali aj Turci. Ferdinand pri Budíne utrpel zdrvujúcu porážku a z Uhorska zostala iba tretina jeho územia. A tak Ferdinand, aby si nepoštval ďalších nepriateľov, na prísnom dodržiavaní ediktu netrval. Viacerí Habsburgovci však vynaložili veľa síl, aby zastavili postup reformácie. Aj keď luteránov priamo neupalovali, neraz ich kruto trestali. Najúkrutnejšie Ferdinand II. Bol nekompromisným katolíkom a i politiku viedol v takom istom duchu. Roku 1620 dal na Staromestskom námestí v Prahe popraviť 27 najvýznamnejších predstaviteľov českých protestantov. Medzi nimi bol aj náš slávny rodák Ján Jesenius. Ferdinandova násilná rekatolizácia podnietila povstania i v ďalších krajinách a na tridsať rokov uvrhla Európu do vojen. Ferdinand II. bol neústupčivý až do konca života. Akoby násilia nebolo dosť už počas jeho života, synovi v testamente odkázal: Všetky krivé a hriešne učenia potláčaj a odstraňuj so všetkou horlivosťou a vrúcnosťou. Chvála rozvážnosti: Maximilián, syn Ferdinanda I., nadobudol rozsiahle vzdelanie: ovplyvnili ho humanizmus i reformácia.bol mimoriadne nadaný a ovládal sedem jazykov. Obdobie jeho vlády bolo poznačené rozvážnosťou a zmierlivosťou. Darilo sa mu tlmiť náboženské konflikty, posilňoval moc ústredných orgánov, zavádzal rôzne novoty, zaviedol reformy v správe baní, ako prvý dal priviezť z Belgicka zemiaky, z Orientu gaštany a vysadiť z nich aleje... Maximilián dosiahol úspech i proti tureckému ohrozeniu. Podarilo sa mu zhromaždiť veľkú armádu a poraziť Turkov pri hrade Siget neďaleko Päťkostolia. Uhorské vojská oslobodili vtedy Rimavskú Sobotu, Plešivec, Krásnu Hôrku. Iným tolerantným a rozvážnym Habsburgom na uhorskom tróne bol Jozef I. Po otcovi, neschopnom Leopoldovi I., zdedil krajinu rozvrátenú protitureckými vojnami a stavovskými povstaniami, neporiadkom, byrokraciou a úplatkárstvom na cisárskom dvore. Jozef I., obdarený telesnou krásou i nevšednými schopnosťami, rázne urobil nápravu. Františkovi II. Rákocimu ponúkol mier s veľkorysými ústupkami. Podľa nich mohlo dôjsť k rakúskouhorskému vyrovnaniu už o 160 rokov skôr. Rákoci premárnil šancu a mier odmietol, hoci na bojisku už prehrával. Výnimočný spomedzi Habsburgovcov bol Leopold II., syn Márie Terézie. Bol predchnutý osvietenskými myšlienkami podobne ako jeho matka a starší brat. Ale postupoval ráznejšie i diplomatickejšie ako oni. Potvrdil viaceré reformy svojich predchodcov, okliešťoval moc šľachty, podporoval meštianstvo a roľníctvo. V ďaľších reformách mu však zabránila predčasná smrť. Tragédia Jozefa II.: Hoci bol spoluvládcom Márie Terézie, veľa možností rozhodovať sa mu nenaskytlo. Kráľovná totiž držala opraty moci pevne v rukách. Po jej smrti sa Jozef II. ponáhľal uskutočniť reformy. Vychádzal pritom z presvedčenia, že veľké veci je potrebné vykonať naraz. Osvietenský panovník sa ponáhľal, veľmi sa ponáhľal. Vydával dekrét za dekrétom. Za desať rokov vlády ich vydal oveľa viac, ako jeho matka za celý život. Zrušil nevoľníctvo, tolerančným patentom umožnil slobodu vierovyznania, obmedzoval moc šľachty a cirkvi, mnohým kláštorom skonfiškoval majetok, patentom zrovnoprávnil židovskú menšinu... Uhorská šľachta a cirkev sa však proti reformám búrili a ich moc bola priam nezničitelná. Nepodarilo sa ju oklieštiť ani Márii Terézii. Aj Jozef II. napokon kapituloval a takmer všetky svoje reformy odvolal. Pripojili sa i osobné tragédie. Prvá i druhá manželka mu umreli zakrátko po svadbe a ešte v detstve aj jeho dve dcéry. Na sklonku života sa z Jozefa II. stal zatŕpknutý muž. Ako epitaf si na pomník dal vyryť: Tu leží Jozef II., ktorý sklamal vo všetkom, čo podnikal. Reformy osvietenského panovníka si našli nadšencov aj medzi slovenskými vzdelancami. Ich zanieteným propagátorom sa stal napríklad Juraj Fándly, pozoruhodná postava našej histórie. No aj on pred mnohými prekážkami napokon kapituloval. Neschopní: Leopoldovi, mladšiemu synovi Ferdinanda III., určili cirkevnú dráhu. Keď však náhle umrel jeho starší brat Ferdinand, následníctvo pripadlo jemu. Rímsko-nemeckým cisárom, uhorským a českým kráľom sa stal roku 1657. Na tróne bol však bezradný. Mal síce vznešené ideály, no nevedel ich presadiť. Niekedy bol veľmi krutý. Keď potlačil kurucké povstanie, v Prešove na námestí dal popraviť dvadsatštyri zemanov a mešťanov, domnelých sprisahancov. Od ďalších vrážd ustúpil iba na nátlak uhorského snemu. Leopold I. zanechal po sebe rozvrátenú krajinu. Podobný osud postihol Rudolfa, jedného z najznámejších pa- SSFs POSTGIRO 84 89 17-1 Välkommen som medlem! 3

novníkov u nás. Vyrastal na španielskom kráľovskom dvore, vychovávaný v duchu prísneho katolicizmu a absolutistického spôsobu vlády. Ani jedno, ani druhé nemohol uplatniť v krajinách, v ktorých neskôr kráľoval. Dostával sa do sporu s uhorskými i českými stavmi a napokon o vládnutie stratil záujem. Stal sa vášnivým podporovateľom vedy a umenia. Moc sa dostala do rúk komorníkov, lokajov, osobných strážcov a rôznych pochybných ľudí a tí sa postarali o úplný rozvrat jeho ríše. Rudolfa napokon zbavili moci najbližší príbuzní. Posledným uhorským kráľom, ktorého korunovali v Bratislave v roku 1830, bol Ferdinand V. Bol to čestný, úprimný, dobrosrdečný muž aj ho nazývali Dobrotivý no príroda ho neobdarila rozumovými schopnosťami. Ako dieťa bol neduživý, ledva sa naučil chodiť a ledva si osvojil základné vedomosti. Namiesto neho vládol kancelár Klemens Metternich. Revolúcia z roku 1848 oboch poslala do penzie. Vládni a nič nemeň: Traja z Habsburgovcov na rakúsko-uhorskom tróne Mária Terézia a jej synovia Jozef II. i Leopold II. chceli povzniesť, zveladiť monarchiu, Leopoldov syn František rozvrátil ich reformné dielo. Za ciel svojej vyše štyridsaťročnej vlády si pokladal nepripustiť nijaké zmeny. Bol to muž podpriemerných schopností, navyše váhavý a nesamostatný. On sám o sebe povedal, že by bol dobrým dvorným radcom. Jeho hlavnou náplnou bolo podrobné štúdium neveľmi dôležitých úradných spisov. No svojou nesmiernou usilovnosťou skôr brzdil štátne záležitosti. František zanechal nástupcovi slabomyselnému Ferdinadovi V. v testamente svoje životné krédo: Vládni a nič nemeň! Zakonzervovať systém sa usiloval aj František Jozef, panovník, ktorý na rakúsko-uhorskom tróne vládol najdlhšie plných 68 rokov. Aj on bol predovšetkým úradníkom. Od včasného rána sa ponáral do spisov, čítal ich, dopĺňal poznámkami, podpisoval. Ani on podobne ako František, nemal takmer nijaké záujmy. Jeho vášňou boli uniformy a poľovačky. Mal len niekoľko oblekov, ale väčšinou chodil v rovnošatách, ktoré dostal od zahraničných diplomatov. Na poľovačky často chodieval na Slovensko. Historik Roman Holec napísal o Františkovi Jozefovi: Počas celých 68 rokov vlády mu boli rozhodujúcou oporou tri piliere: stojaca armáda vojakov, sediaca armáda byrokratov a kľačiaca armáda kňazov. Za vlády Františka Jozefa sa zmien domáhali aj Slováci, dožadovali sa najmä národných práv. Kráľ síce sľúbil nápravu, ale takmer nič nesplnil. Neumierajú od hladu: Karol I., posledný z Habsburgovcov na rakúsko-uhorskom tróne, sa ujal moci uprostred prvej svetovej vojny. Bol to vzdelaný, tolerantný, zbožný muž. Vojnu pokladal za šialenstvo a chcel vojsť do dejín ako mierotvorca. Zožal však totálny neúspech. Tajne vyjednával s Francúzmi, prišiel mu na to bojachtivý nemecký cisár Wilhelm II. a ešte väčšmi si pripútal Rakúsko-Uhorsko. Karola I. stíhal neúspech za neúspechom. Ďalším udalostiam sa už musel len bezmocne prizerať. Napokon sa v novembri 1918 vzdal moci, odišiel do exilu, dva razy sa ešte pokúsil získať kráľovskú korunu, ale skončil fiaskom. Poslali ho do vyhnanstva na ostrov Madeira. Umrel pomerne mladý, tridsaťpätročný, na pľúcnu chorobu. Zanechal po sebe šesť potomkov. Po vojne šľachta v Rakúsku stratila tituly a politický vplyv. Ešte horšie boli na tom Habsburgovci. Do krajiny ich ani nevpustili. Cisárovnej Zite to dovolili až po vyše šesťdesiatich rokoch. Ale rodina neumierala od hladu. Zostali im ešte zámky a pozemky. Bohatstvo rozmnožovali podnikateľskou činnosťou. Takmer všetci z potomkov sa uplatnili vo finančníctve Róbert v Bazileji, Carl Ludwig a Rudolf v Bruseli... Prevažne na bankovníctvo sa orientovali aj ich synovia. 4 LADISLAV ŠVIHRAN Plus 7 dní V-klub v Bratislave ožil... 27.-29.5. 2005 sa na nám. SNP 1 uskutočnilo 3. svetové stretnutie véčkarov. Ako už program naznačoval, išlo o veľmi kvalitnú akciu. Okrem toho, že sa tu stretli desiatky priateľov rozlezených po svete, zaspomínali si na staré časy a so zvedavosťou obkukávali jeden druhého, bol veľmi bohatý program. Vystupovali tu staré známe tváre, len tentokrát snáď ešte v lepšiej forme než predtým. Teda tu neplatí, že všetko bolo lepšie predtým...koncert kapely Taktici, Vasko Velčický, Paľo Hammel, Traditional band s Petrom Lipom, Jam Sesion, Marián Oberth, Oľga Záblacká, Meki Žbi-rka, Jožo Barina, Čufo, Janko Čičmič, Marián Varga, Marcela Laiferová, Braňo Hronec, Janko Lehocký, Buttons, Di Bacigal, YPS a ďalší. Teda neviem koho som ešte nevymenoval. Podujatie sledovala televízia STV, JOJ, Markíza, rádio TWIST, Rádio City, TVA. Veľa známych tvárí sa objavilo počas stretnutia. Nechýbali herci, ministri, ba ani veľvyslanci - mysliac na našu pani Chmelovú s manželom... Usporiadatelia si zaslúžia skutočné uznanie - Sysa Klein, Renáta Morgan a všetci, ktorí pomáhali. A ako by to bolo bez nášho Adama Kmeťa... Sympatické bolo tiež stretávanie sa v znovu otvorenej kaviarni Štefánka. Kde mali kamoši možnosť dlhých debát, často aj po záverečnej hodine.. Dušan Daučík Dom zahraničných Slovákov jubiluje... Je tomu desať rokov čo vznikla táto organizácia. Bola vytvorená pre jediný cieľ: Byť nápomocnou krajanom žijúcim v zahraničí. Žaľ rôzne politické, personálne zmeny s novými nápadmi nie celkom uľahčili život DZS. No napriek tomu, dá sa dnes skonštatovať, že až s obdivom vytvorili za tento čas 201 kultúrnych podujatí, 25 seminárov, 122 výstav, vzdali 11 publikácií, 59 čísiel časopisu, plesy, 24 kultúrno vzdelávacích podujatí...atď. Teda obdivuhodné.. Náš spolok od počiatku mal s touto organizáciou dobré vzťahy. Máme tu dobrých priateľov, ktorým želáme všetko najlepšie do budúcnosti, veľa síl a kreativity, ale hlavneajocenenie od ich slovenských nadriadených za dobre vykonávanú prácu... Gratulujeme! DD Farebný kolotoč... stálo na pozvánke, ktorá sa mi dostala do rúk pri návšteve Domu zahr. Slovákov od pani Katky Hrkľovej... a dovoľ aby som ti predstavila pána Eugena Švába. Starší, veľmi sympatický pán mi podáva ruku. Netušil som,že stretávam umelca z Nemecka Lebo o niekoľko hodín neskôr, na Vajnorskej ulici, som zažil skutočne krásny večer. Pán Šváb uvádzal svoje ďaľšie CD a to veľkolepo s účasťou veľkého orchestra Pavla Zajáčka, spevákmi Soňou Kopčanovou, Karolom Malým, skupiny Trend a vystúpením samotného umelca. Sála Kultúry bola preplnená a medzi inými boli i mnohé hudobné legendy. Po koncerte nasledovalo príjemné stretnutie pozvaných hostí s vystupujúcimi, na recepcii. Vďaka za príjemný zážitok! CD som prehrával už niekoľkokrát. Dušan Daučík Tak sa na mňa prilepila... Taký je názov hry, ktorú uviedli v divadle P.O.Hviezdoslava od Georgesa Feydeau. Bola to premiera, komédia, ktorá často rozosmiala prítomných, ako to už v komédii býva. Lebo vraj, ako autor sám uviedol: v komédii sú len dve podstatné veci. Ten kto dáva facky a ten kto ich dostáva. A zrejme tomu tak aj bolo. Toľko zápletiek za taký krátky čas. Je to kooperácia s brnenským divadlom (SND a ND Brno). Ak navštívite Bratislavu, nevynechajte! DD

Generál... Radošínske naivnédivadlo pôsobí v Bratislave - Nové Mesto, už 42.sezónu Naposledy uviedlohru s pesničkami o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi - mužovi nevšedných činov a človeku, ktorému nič ľudské nebolo cudzie.generál-príbeh malého veľkého muža. Čo o ňom vlastne vieme? Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o vznik ČSR, v- rúcne miloval svoju v- lasť, tragicky zahynul pri prílete do vlasti, je pochovaný na Bradle a máme ho zobrazeného na päťtisícovej bankovke. Štefánik, tento košarický rodák a vynikajúci reprezentant slovenskej krajiny na prelome dvoch storočí, bol nevšednou osobnosťou. Z chudobných pomerov sa zrodil a neskôr na štúdiách a vedeckých cestách sa sformoval človek s nadpriemernýmivlastnosťami.nebol iba generálom,politikom, letcom,organizátorom čsl. národnej rady, ale aj bohémom, vynálezcom a milovníkom žiena vína, šarmantným spoločníkom. Bol preplnený optimizmom,šarmom, humorom a preto aj na scéne Radošínského divadla nás sprevádzal humor a aj hudba, čo je príjemným sprievodcom života M.R.Štefánika, malého veľkého muža. Dušan Daučík Kalendárium života Milana Rastislava Štefánika * 21 júla 1880 v Košariskach v rodine vlasteneckého evanjelického farára Pavla Štefánika Štúdia: Evanielické lýceum v Bratislave ( 1890-1893), v Šoproni ( 1893-1894) a v Sarvaši ( 1894-1898) česká vysoká škola technická odbor stavebné inžinierstvo (1898-1900) Karlova univerzita Filozofická fakulta Praha, odbor astronómia (1900-1904) Zurich Švajčiarsko ( 1902) Karlova univerzita Praha promócie, doktor filozofie ( 1904) Životné medzníky: 1904 - Paríž 1905 - Meudon hvezdáreň, začiatok spolupráce s prof Julesom Janssenom 1905- prvý výstup na Mont Blanc (do roka 1908 na Mont Blanc vystupil este päťkrát) 1905 - Španielsko Alcosenbre, zatmenie Slnka 1907- Rusko Turkmenistan, Ura Tjube, meteorologické pozorovania 1909- Severná Afrika pozorovanie Halleyho komety, 1910- Tahiti pozorovanie Halleyho komety 1911 - ostrov Vavau pozorovanie úplného zatmenia Slnka, 1911 - Cormeilles pri Paríži pozorovanie neuplného zatmenia Slnka 1912, - Brazília Passa Ouatro pozorovanie zatmenia Slnka 1912 - francúzsky štátny občan 1913, - Ekvádor vybudovanie observatória v Ouite 1915, - učastník bojov v I. svetovej vojne letec podporučík francúzskej armády, 1915-1918 spoluorganizátor česko-slovenskej národnej rady ( 1916- podpredseda), diplomat politik presadzujúci v medzinárodnom kontexte myšlienku vytvorenia samostatného česko-slovenského štátu od roku 1918 general francúzskej armády usilujúci sa o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej armády,-francúzsko, Taliansko spolupraca s krajanmi v USA, Rumúnsku, diplomaticke aktivity v Japonsku 14. 10. 1918- československá národna rada medzinárodné uznaná, premenená na vládu. M R Štefánik ministrom obrany, 28. 10. 1918- vznik Česko-Slovenskej republiky. M. R. Štefánik minister vojny, 13. 11. 1918- odchod na Sibír (Vladivostok), organizácia návratu čs. legionárov do republiky, január 1919- odchod z Ruska - Paríž - Rím, diplomatické aktivity 4. 5. 1919- Campo Formio pri Udine Taliansko odlet do vlasti lietadlom typu Caproni 450, smrť na rodnej zemi v Ivanke pri Dunaji... TEMA: Frimureri på kristen grund... FRIMURERI - VAD ÄR DET? Frimureriets uppkomst Enligt den vedertagna uppfattningen har frimureriet sitt ursprung i medeltidens sammanslutningar av de byggnadsarbetare, som flyttade från den ena stora arbetsplatsen till den andra vid uppförandet av borgar, slott, kyrkor och katedraler. Dessa byggnadsarbetare var inte anslutna till stadernas gillen och skrån. De var således "fria murare", på engelska "Free masons". På arbetsplatsen uppförde byggnadsarbetarna en sa kallad bygghydda, pa engelska kallad lodge, vilket är detsamma som det svenska ordet loge. I dessa enkla lokaler invigdes gesäller och lärlingar först och främst i yrkets hernligheter. De fick dock även del i de äldre arbetarnas, mästarnas, värdefulla livserfarenheter. Detta ursprungliga frimureri kallas nurnera det "operativa frimureriet". Allteftersom anlaggandet av större byggnadsverk, i synnerhet stora katedraler, minskade i omfattning, avtog även tillströmningen av gesäller och lärlingar. Man började då ta in personer, som inte var handverkare, i logerna. De kom sa småningom att utgöra flertalet och ägnade sig, framförallt i England och Skottland under 1600-talet, åt etiska och filosofiska sporsmål baserade på byggnadskonstens symbolik och historia. Detta senare tiders frimureri har kommit att kallas det "spekulativa frimureriet". I London uppstod på detta sätt fyra frimurarloger, som 1717 slöt sig samman till en storloge. De engelska logerna arbetar i de tre första frimurargraderna efter en deistisk grundprincip, d.v.s. tron på ett opersonligt, allomfattande högre väsen, A Supreme Being. Det engelska frimureriet har i väsentliga delar blivit förebild för övriga loger och storloger världen över. Det finns dock ingen global överordnad organisation. Varje lands frimurarorden är självständig. Förutom det engelska frimureriet har det franska, och i viss man det tyska, spelat en betydande roll for uppbyggnaden och innehållet i det svenska frimureriet, som dock står helt fritt från olika frimureriska organisationer på andra håll i Europa och i världen för övrigt. Det svenska frimureriets historia Frimureriska impulser nådde Sverige genom de svenska adelsmän som pa 1700-talet gjorde officerstjänst eller vistades i Frankrike. De mest kända namnen är greve Axel Wrede Sparre och friherre Carl Fredrik Scheffer. Den första i Sverige upprättade frimurarlogen var just Wrede Sparres loge, en privatloge, som genomförde den första kända receptionen i Stenbockska palatset pa Riddarholmen i Stockholm den 17 mars 1735. Av stormästaren för den franska frimurarorden erholl Carl Fredrik Scheffer 1737 fullmakt att konstituera en eller flera loger i Sverige. Denna tidsperiod präglades även i Sverige av upplysningstidens tankar och ideer. Gustav III:s inflytande pa tidsandan var stort. För frimureriet hade hans bror Hertig Carl (sedermera Carl XIII) ett mycket stort intresse. Hans insatser för vidareutvecklingen av det svenska frimureriet, särskilt vad avser de frimureriska ritualerna och symbolerna, är viktiga och bestående. Bland de privatpersoner, som i mycket hög grad omarbetat och utvecklat utlandska influenser till det särpräglade svenska frimureriet, framför allt när det gäller de högre gradernas ritualer, bör namnäs kanslisten vid utrikesexpeditionen Catl Friedrich Eckleff. Det är dock av avgörande betydelse för förståelsen av det svenska frimureriets grundideer att understryka att det svenska och nordiska frimureriet redan tidigt i sin tillblivelse byggt sin verksamhet pa kristen grund. 5

FRIMURERI "PÅ KRISTEN GRUND" - VAD BETYDER DET? Bakgrund I Sverige infördes och utvecklades frimureriet under 1700-talet. Det kom att präglas av den religionssyn som var förhärskande i dåtidens samhälle. Mycket av Ordens symbolik hämtar därför sina förebilder från Bibeln. Ritualerna använder sig av bibliska bilder och skeenden. Ordens uppfattning om etik, moral och rättsmedvetande överensstämmer på samma naturliga sätt med den traditionellt kristna synen att reglerna får ett rätt liv följer ur en kristen tro. Den kristna etiken står i förgrunden. Men Orden har även sina rötter i renassansens humanism, som satte individen i högsätet, och i upplysningstidens filosofi med dess betonande av både förnuftstro och på erfarenhet grundad kunskap. Gud, dygd och odödlighet blev kärnord. Grundläggande tankar inom 1700-talets frimureri var dessutom "gemenskap i broderlig kärlek med gemensam strävan till allt det som är varaktigt, vackert och gott." Detta är den idéhistoriska bakgrunden till Svenska Frimurare Ordens ideologi. Men dess rötter sträcker sig längre an så. Medeltidens etik och individsyn utgör också viktiga element för förståelsen av frimureriets framväxt. Idag är situationen i vårt samhälle en annan än den ovan beskrivna. Men Svenska Frimurare Orden står kvar vid sin kristna förankring och vid av humanismen präglade ideal. Vi talar om detta som vårt vishetsarv. Innebörd Kristen tro har mycket gemensamt med andra religioner i sin syn pa Skaparen och människan, pa etik och moral. Men det unika i denna tro är övertygelsen att en personlig Gud, oandlig och ofattbar, pa en bestämd tidpunkt i historien trätt in i vår värld i Jesus från Nasaret gestalt. Genom Honom talar Gud, genom Honom handlar Gud, genom Honom kan vi lära känna och få gemenskap med Gud. Svenska Frimurare Orden ar emellertid konfessionslös. Den är ingen kyrka och heller inget samfund. Gentemot dessa intar Orden en självständig hållning, men betonar i sina allmänna lagar samhörigheten med dem. Orden har ingen egen trosbekännelse och förvaltar inga sakrament. Dock krävs för inträde i Orden en kristen bekännelse. Därmed avses inte att Orden skulle avtvinga en blivande medlem en lärouppfattning i den ena eller andra frågan. Orden har rum för alla, för den sokande och tvivlande lika väl som för den trosvisse, för den som har hunnit kortare lika väl som för den som hunnit längre pa trons väg. Men Orden är inte profillös. Den står för något genom sina ritualer, ceremonier och symboler. Tolkningen av dem förutsatter därför en positiv hållning till kristen tro och tradition. Det handlar om en oppenhet för de andliga värden som kristen tro representerar och en villighet att sätta denna tro i relation till den egna livssituationen. I dagens samhälle betraktas ofta ordet bekännelse som något tungt och negativt. I vår Orden vill vi se bekännelsen som en viljeyttring, en livstydning med möjlighet till förståelse av livet och döden. Därför blir också bekannelsen till kristen tro och tradition någonting värdefullt, som kan hjälpa oss vidare i vår personlighetsutveckling. Med alla frågor och tvivel får vi stämma in i och stödjas av den bekännelse som genom sekler varit kristendomens kärna. Kristen tro vill genomsyra och prägla en människas hela liv. Frimureriet är inte bara teorier. Det vill peka på och hjälpa oss till praktiska konsekvenser i vardagslivet; till att helt enkelt vara medmänniska. Orden vill genom sina medlemmar aktivt bidraga till ett samhale där sanning, förtroende och människokärlek präglar de mänskliga relationerna. Livet är en gåva, som rymmer både uppgifter, svårigheter och möjligheter. Det svenska frimureriet omfattar den kristna skapelsetron, att Gud ständigt är verksam; Gud skapar, uppehåller, bevarar och driver fram mycket gott mitt i det destruktiva och Ny adress? En del sändelser kommer tillbaka!om Du har ändrat adressen,meddela detta till oss! mail, tel.,fax.,eller skriv! Men gör det! 6 självupptagna. Därför vill Orden genom sin kristna och humanistiska livsuppfattning, värna om livets okränkbarhet, om mänskliga rättigheter och allas lika värde. Inom frimureriet har man dragit konsekvenserna av detta och främjar både medicinska forskningsprojekt, sociala åtgärder och kulturella satsningar genom omfattande ekonomiskt stöd. Genom sin verksamhet vill Orden medverka till personlighetsutveckling, människokärlek och brödragemenskap. FRIMURERIETS RITUALER OCH SYMBOLER - VAD GER DE? Frimureriets innehåll är som en mosaik, där bit fogas till bit genom de olika graderna, deras ritualer och symboler. Till en början kan den nyblivne frimurarebrodern undra: "Vad betyder allt det här? Vad har jag egentligen hamnat i?" Men snart börjar han skönja ett mönster och ana ett sammanhang, som blir allt mer spännande att följa, därför att det inte är en storhet i sig utan klart relaterat till vårt eget liv som människor, till vår historia och till Bibelns budskap. De frimureriska ritualerna bär tydliga spår, både vad gäller språk, uttrycksformer och innehåll, av den tid när de först kom till. Det finns ett märkbart nedslag av upplysningstidens betoning av försyn och förnuft, dygd och odödlighet. Man kan finna spår av både judisk och kristen mystik, som till exempel talmystiken, men även av sådant, som har allmänkulturell bakgrund. Men allt detta innebär ett rikt kulturarv, som Orden inte velat göra sig av med och som den alltid kunnat hantera och integrera. Att vandra genom frimureriets olika grader är, precis som livet självt, en spännande resa, där olika upplevelser och erfarenheter fogas till varandra, men där svaren inte alltid är snabba och lättillgängliga. Ritualer och symboler kan säga olika ting till olika människor, beroende på mottagarens erfarenhet och referensramar. Frimureriet vill emellertid inte bara bekräfta utan också påverka och förändra, sa att frimuraren förhoppningsvis vinner både ett vidgat perspektiv på tillvaron och en personlig mognad. Därtill kommer tryggheten i att alltid igenkänna den egna gradens ritualförlopp, upplevelsen av skönheten i logerummets utsmyckning och den befriande känslan av att under logesammankomsten och vid den efterföljande måltiden för en stund njuta själens ro och vila i goda vänners sällskap. Att en frimurare får avge tysthetslöfte vid erhållandet av de olika graderna beror inte på att det skulle finnas något speciellt "hemligt" innehåll. Det är nagot som Orden tillämpar från ett klart pedagogiskt perspektiv. Man kan ana men aldrig riktigt veta vad som komma skall. Varje ny grad ger en överraskande upplevelse, särskilt när man upptäcker hur varje detalj är infogad i ett stort mönster och sammanhang, som imponerar och fascinerar. Orden är unik på det sättet att den har ett eget enhetligt system, där grad fogas till grad, från den första till den tionde, och där det mest utmärkande är att Orden bekänner sig "vila pa kristen grund". FRIMURERIETS MENING - EN SAMMANFATTNING Det Svenska Frimureriets mening och målsättning kan kort sammanfattas sålunda: Orden är en på kristen grund vilande sammanslutning av män från skilda samhällsgrupper, yrken och åldrar, vilka träffas under värdiga former. Vid vissa tillfällen inbjudes familjer och närstående till innehållsrika aktiviteter. Orden vill utifran sin ideologiska grundsyn ge tillfällen till stillhet och reflexion över livets mening och mål, skönhetsupplevelser genom vackra ceremonier och lokaler, mojlighet till personlighetsutveckling och inre mognad genom den eftertanke och de lärdomar, som frimureriets ritualer och symboler ger anledning till, äkta och berikande gemenskap, som även inspirerar till ett aktivt engagemang for medmänniskors bästa. Svenska Frimurare Ordens organisation Svenska Frimurare Orden har idag omkring 15 000 medlemmar,

fördelade pa 72 loger och 70 brödraföreningar i Sverige och det svensktalande Finland. Den grundläggande frimureriska verksamheten äger rum i loger och brödraföreningar. De tre första gradernas receptioner (intagningar) och arbeten sker i S:t Johannesloger, de tre följande i S:t Andreasloger samt graderna sju till tio i Kapitelloger. Kapitlen, logema och brödraföreningarna är samlade i sju provinser och Stor Capitlet i Finland. Ordens högsta ämbetsmän arbetar i Stora Landslogen, under vilken den frimureriska forskningslogen Carl Friedrich Eckleff sorterar. Provinsiallogerna leds av provinsialmästaren (i Stor Capitlet i Finland av kapitelmästaren) och ett antal ämbetsmän med för verksamheten olika anpassade befattningar. På likartat sätt leds logerna av en ordförande mästare och brödraföreningarna av en ordförande. I de sistnämnda förekommer i regel inga receptioner. Svenska Frimurare Orden leds av Ordens Stormästare, som vid sin sida har ett Högsta Råd samt ett antal direktorier som rådgivande organ. Hans Majestät Konung Carl XVI Gustaf är Svenska Frimurare Ordens Höge Beskyddare. Frimurareordens förnämliga stamhus, Bååthska palatset, ligger på Blasieholmen i Stockholm. Många loger och brödraföreningar runt om i Sverige och Finland arbetar i mycket vackra hus eller lokaler, vilkas arkitektur och utsmyckning bildar en värdig ram åt det innehållsmättade och symbolrika frimureriska arbetet. Människans situation har i alla tider i grunden varit samma. Hon har behövt arbeta får att få sitt uppehälle. Hon har varit beroende av andra människor och därför sökt kärlek och gemenskap. Hon har också alltid stått lika undrande inför livets och dödens gåta. Det som skiljer den moderna människans situation från tidigare släktens är att hon lever i en tid då det oavbrutet sker snabba förändringar. På gott och ont. Ur Frimureri på kristen grund DD Čo píše slovenský časopis?... Plus 7 dní... Zo spolkov zručných stredovekých remeselníkov sa postupne vytvorilo legendami a tajomstvom opradené bratstvo. Čo majú spoločné George Washington, Benjamin Franklin, Denis Diderot, Johann Wolfgang Goethe či Edvard Beneš? Všetci patrili k významným členom Rádu slobodných murárov. Rádu opradeného legendami a tajomnom, s prísne stráženými rituálmi a hierarchiou. Fantastické povery sa viažu najmä na vznik bratstva. Povráva sa, že jeho počiatky súvisia so stvorením sveta, že prvým slobodomurárom bol Adam, podľa iných zase Noe či Ježiš Kristus. Tak či onak, slobodomurári vzbudzujú záujem už niekoľko storočí. A fakt tiež je, že k ním patrili najvýznamnejší muži v spoločnosti, ktorí mali obrovský vplyv. Vznik lóží: Prečo sa legendárny rád viaže práve na murárov? Šikovné ruky a um stavbárskych majstrov, ktorí v stredoveku aj vďaka rozmachu remesiel a technickým vynálezom vytvárali veľkolepé stavby, vzbudzovali nesmiernu úctu. Katedrály, ktoré siahali do nebies, stavali v novom, gotickom štýle. Zručných murárov a architektov práca často prinútila žiť mimo rodiny. Cestovali od miesta k miestu a združovali sa do dvanásť- až dvadsaťčlenných skupiniek. Chránila ich pápežská bula, a tak mohli bez problémov prekračovať hranice a odovzdávať si navzájom vedomosti. Prespávali v stavbách, ktoré sa nazývali lóže. Prvé z nich vznikali začiatkom 13. storočia v Anglicku i vo Fran-cúzsku. Spočiatku to boli skôr akési dielne. Lóže postupne pribúdali, formovali sa, ich členmi sa stávali murári vyššej triedy a uznávali vedúce postavenie Veľkých lóží. Postupne dochádzalo k prerodu stredovekých cechov. Začal sa klásť dôraz na duchovné hodnoty. Navyše šikovnosť a vplyv vynikajúcich staviteľov, bez práce ktorých sa spoločnosť nezaobišla, začali využívať aj neremeselníci. A tak sa medzi murármi ocitli ľudia, ktorí nemali o fyzickej práci na stavbe ani potuchy, ale podieľali sa "na duchovnej stavbe". Snaha slobodomurárskych cechov spela k zdokonaľovaniu ľudského ducha, odhalovaniu tajomstiev a symbolov. Hovorí sa, že v radoch slobodomurárov sa ocitli aj templári, mystici, kabalisti, alchymisti i heretici, ktorím poskytli úkryt pred prenasledovaním cirkvou. Zostávali izolovaní, utajení a poznávali sa na základe dohovorených znamení, ako napríklad stisk rúk. Dôraz na morálku: Premena murárskych lóží na slobodomurárske bratstvo vyústila do oficiálneho vzniku rádu 24. júna 1717, keď sa v anglickom hostinci Goose and Gridiron zišli členovia štyroch lóží a založili prvú veľkú lóžu sveta. "Uznávame iba to zákonné právo dnešného slobodomurárstva, ktoré vzniklo z iniciatívy štyroch londýnskych lóží roku 1717," píše maršal Najvyššej manchesterskej lóže a predseda najvyššej Swedenborgovej lóže vo Francúzsku doktor Papus na začiatku 20. storočia. Prví veľmajstri boli naozaj remeselníci, ako to vyplývalo z tradície. Za pár rokov sa však situácia v ráde začala meniť. Miesto medzi slobodomurármi sa čoraz viac stávalo módnou záležitosťou, k rádu sa začali hlásiť bohatí šľachtici a mešťania. Všetci sa však hlásili k slobodomurárskemu svetonázoru, ktorý vychádzal z princípov humanizmu.v jednej knihe slobodomurára Jamesa Andersona, ktorý sa podieľal aj na vydaní Novej knihy štatútov z roku 1723, sa píše: "Slobodomurár sa svojím vlastným postavením podriaďuje zákonom morálky, a nebude hlúpo popierať Boha a ani nebude bezbožným nerestníkom. Za starých čias sa slobodomurári nedobrovoľne pridŕžali náboženstva krajiny, v ktorej žili, nech bolo akékoľvek, ale dnes si človek môže slobodne vybrať svoju vieru. A pre všetkých je povinné iba jedno náboženstvo, a to je univerzálne, všetkých ľudí spájajúce náboženstvo..." Slobodomurári sa hlásili k humanizmu, rovnosti a bratstvu. Vzhľadom na to, že zdôrazňovali morálne zásady a náboženskú toleranciu, sa lóže menili aj na akési kultúrne a sociálne spolky so svojím vlastným jazykom, znakmi, symbolmi a názvami. A neuveriteľným vplyvom. Nečudo, že odporcovia slobodomurárstva tvrdia, že Jack Rozparovač bol vycvičený v slobodomurárskych rituálnych praktikách a nechytili ho len preto, lebo policajný šéf tiež patril k bratstvu. Rozmach: Pokrokové a vznešené myšlienky slobodomurárstva sa rýchlo šírili a rád zapustil svoje korene nielen v Anglicku, ale i v Škótsku, Írsku a zakrátko aj v Spojených štátoch amerických a v Kanade. Práve za veľkou mlákou našlo slobodomurárstvo úrodnú pôdu a zakrátko sa v lóžach ocitli najvznešenejšie a najvplyvnejšie hlavy USA, ako G. Washington či B. Franklin. Dokonca dvadsiati Washingtonovi generáli boli slobodomurári. Za najviditeľnejší prejav slobodomurárskeho ducha sa stále pokladá americká deklarácia nezávislosti z roku 1776. Nielen jej autor Thomas Jefferson, ale aj väčšina podpísaných, ako aj guvernéri zakladateľských štátov, boli slobodomurári. Ešte aj dnes majú americké lóže vyše troch miliónov členov a na americkej jednodolárovke je okrem portrétu G. Washingtona aj slobodomurársky znak. V 18. storočí preniklo slobodomurárstvo z Anglicka aj do Francúzska. Inteligencia sa naň dychtivo vrhla aj vďaka populárnej anglománii. Francúzskych vzdelancov všetko anglické fascinovalo, prekladali sa anglické spisy, študovali anglickí filozofi. Spočiatku to nemali slobodomurári vo Francúzsku ľahké. Polícia ich sledovala, na uliciach sa objavovali výsmešné pamflety. Aj napriek tomu bola šľachta rádom očarená. Od roku 1743 stál takmer tri desaťročia na jeho čele princ z rodu Bourbonovcov Louis Conti, gróf Clermontský. Po jeho smrti v roku 1771 sa veľmajstrom stal vojvoda zo Chartres, budúci vojvoda Orleánsky. V tom čase existovali lóže vo Francúzsku asi na 62 miestach. Niekedy prevládal názor, že práve v nich sa pripravovala Francúzska revolúcia, ale skutočný rozmach a vplyv lóže zažili až po revolúcii. V ich radoch boli takí významní muži ako J. B. D'Alambert, D. Diderot, C. Helvétius, P. Holbach, M. J. Lafayette, Ch. Montesquieu, F. de La Rochefoucauld či Voltaire. Ženské lóže: Slobodomurárstvo malo čoraz viac kritikov zo strany cirkvi i ženskej populácie, ktorá mala vstup do bratstva zakázaný. Vo Francúzsku preto od roku 1760 získavali na čoraz väčšej popularite ženské lóže. Hovorilo sa im nevlastné alebo adoptívne lóže a platili pre ne špeciálne predpisy. Fungovali pod záštitou zákonných mužských lóží a boli im podriadené. Slobodomurári blahosklonne uznávali, že aj ženské pohlavie sa môže podieľať na dobročinnosti a filozofii. Veľmajsterkou sa stala vojvodkyňa Bourbonská, sestra vojvodu zo Chartres. Medzi slobodomurárky patrila aj priateľka Márie Antoinetty kňažná Lamballová. Vo Francúzsku však v 18. storočí existovala aj ďaľšia ženská lóža. Predsedala jej Lorenza, manželka škandalózneho dobrodruha Cagliostra, ktorý bol veľmajstrom Lóže egyptského slobodomurárstva a sám seba nazýval Veľký Kopt. V Taliansku, Španielsku a Nemecku: Slobodomurástvo zasiahlo aj ďaľšie krajiny. Do Talianska sa dostalo vďaka anglickým kupcom v tridsiatych rokoch 18. storočia. Lord Middlesex založil lóžu v Toskánskom veľkovojvodstve a preslávil sa ako ochranca slobodomurárov. Nasledovali lóže v Pise, Livorne, ale aj v Sardínskom kráľovstve, v Benátkach a Lombardii. Do Neapolského kráľovstva ich priniesli Francúzi. Postupne musel rád čoraz viac čeliť útokom katolíckej cirkvi, podobne ako v Španielsku, kde však nezapustilo slobodomurástvo hlboké korene. S väčším ohlasom sa stretol rád 7

v nemeckých krajinách, príslušníkmi lóží boli kniežatá a vojvodcovia, ako Fridrich II. Veľký, Viliam I., ale aj mnoho spisovateľov, hudobných skladateľov a filozofov, ako J. G. Fichte, J. W. Goethe, J. G. Herder, F. Liszt, W. A. Mozart, J. Haydn a mnohí ďaľší. Slobodomurárstvo v našich končinách: Tradícia slobodomurárstva u našich českých susedov sa viaže na rok 1741, keď saský generál Rutowski založil najstaršiu pražskú lóžu. Jedným z najznámejších českých slobodomurárov bol Ignác, rytier von Born. Českí slobodomurári sa venovali najmä charitatívnej činnosti. V roku 1765 založila pražská lóža U troch korunovaných hviezd sirotinec, ktorý bol prvou slobodomurárskou dobrovoľníckou inštitúciou v habsburgskej monarchii. Navštívili ho dokonca aj panovníci Mária Terézia, Jozef II. i jeho nástupca Leopold II. Prvá lóža v Uhorsku vznikla v roku 1749 v sedmohradskom Brašove. V rokoch 1848 a 1849 vstupovali maďarskí emigranti do lóží v zahraničí vo Francúzsku alebo v Amerike, ako to bolo v prípade J. Andrássyho či L. Kossutha. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa činnosť lóží znásobila a ich náplňou bola najmä osvetová práca, vzdelávanie a charita. Prvá lóža na území Slovenska vznikla v roku 1769 v Prešove. Volala sa K cnostnému cestovateľovi a iniciovala ju varšavská lóža U cnostného Sarmata. Pomohla aj vzniku lóže v Banskej Bystrici.V tom čase sa tam vďaka baníckej akadémii sústreďovalo veľa vzdelancov a inteligencie z celého Uhorska. V roku 1773 založili v Košiciach lóžu K plamennému kru. Jej významným členom bol maďarský spisovateľ Kazinczy, ktorý vydával časopis Orpheus. Medzi prvými v Bratislave bola lóža Mlčanlivosť, založená v roku 1772. K jej členom patrili najvýznamnejší ľudia mesta, medzi nimi veľa lekárov, ktorí zriadili ordináciu pre chudobné deti. Do roku 1916 v nej bezplatne ošetrili 140-tisíc chorých. Za bratislavskou lóžou nezaostávala ani košická s názvom Haladás - Pokrok, ktorú o niekoľko rokov vystriedala nová lóža Egyetértés - Svornosť. V Banskej Bystrici vznikla v roku 1878 lóža Felvidék - Horniaky. Lóža Szepes - Spiš v Kežmarku iniciovala vznik verejných knižníc a zabezpečovala starostlivosť o chudobných na Spiši. Na žiadosť niektorých členov, uvažujúcich nad mystikou témy, zostavil Dušan Daučík P.S. Je temer isté, že ešte viac známych osobností bolo a aj dnes je členom slobodomurárov. Autor sa nezaoberá časovým obdobím okolo II. svetovej vojny, a po vojne, keď slobodomurárstvo bolo v našich krajinách zakázané a všeobecne cirkvou a vládnou mocou vytvorilo zlý obraz slobodomurárstva v národe, ktorý viac menej u staršej generácie pretrváva ešte dodnes... Slovenská Veľvyslankyňa... usporiadala v Poľskom Inštitúte rozlúčkový koncert. Desiatky krajanov, diplomatov a priateľov sa ho zúčastnilo. Priestory boli zaplnené kvetmi, darčekmi. Koncert umelcov zo Slovenska, - Eugena Procháca a Eleonory Škutovej, obohatila prítomnosť aj jedného zo skladateľov, Pavla Šimaia. Okrem jeho skladieb, predviedli diela Francoisa Francoeura, Antonína Dvořáka, Manuela de Fallu, Davida Poppera a Astora Piazzollu. Pani Chmelová prijala s manželom každého osobne a niekedy sa tlačili mnohým aj slzy do očí. Tak ako pri takýchto príležitostiach to už býva. Získala si veľa priaznivcov i priateľov. Za roky jej činnosti mal náš spolok s Veľvyslanectvom dobrú spoluprácu. Vážime si jej angažovanosť a nápomocnosť. (naša spolupráca bola zhodnotená už aj včaššie, keď sme pani Chmelovú vyhlásili za Čestného člena spolku). Všetci vieme akou dôležitou osobnosťou je veľvyslanec nielen pre krajinu Slovensko, ale aj pre krajanov v mieste pôsobenia. SSF preto ďakuje a praje všetko to najlepšie do budúca. Dušan Daučík 8 Štefánka... Konečne je naša Štefánka, akýsi symbol starej Bratislavy, znovu v prevádzke! Nejeden zo starších Bratislavčanov si spomína na sympatickú kaviareň pri prezidentskom paláci. Nehovoriac o generácii našichrodičov... Za ladnýchtónov cigánskej hudby... A dnes vynovená, temer novučká, sa zase blyští v plnej kráse... Ale ako to vlastne bolo? V roku 1897 postavil architekt a staviteľ Alexander Feigler mladší nájomný dvojdom na rohu Palisád č. 59 (Pallisadenweg) a Hodžovho námestia (Kohlmarkt) v eklektickom štýle. V ľavej časti bola pôvodne Mezeyho kaviareň. Majiteľkou domu bola Rosa Fleischmanová, ktorá parter domu neskôr prenajala Bélovi Hackenbergerovi a tak rodina Hackenbergerovcov spravovala kaviareň od roku 1904. Rodina poprosila jej jej výsosť, vdovu po následníkovi rakúsko-uhorského trónu princovi Rudolfovi, princéznu Stefániu o zvolenie, aby kaviareň mohla niesť jej meno. S jej súhlasom sa kaviarni začalo hovoriť Stefánia a po vzniku ČSR Štefánka. Neskôr aj ulica (Stephaniengasse) bola pomenovaná po téjto obľúbenej princeznej. Ulica bola veľmi známa, lebo pri významnejších cisárskych návštevách sa tu stavali alegorické slavobrány pre vzácnych hostí. Po jedinej dcére Stefánie bola pomenovaná i ďaľšia kaviareň Alžbetka. V medzivojnovom období v kaviarni Štefánia hrávali najlepší cigánski primáši. Otváralo sa už o šiestej ráno (známe boli raňajky v Štefánke) a záverečná sa často posunula až do rána. V roku 1935 pán Vojtech Hackenberger, posledný z dynastie, zrekonštruoval a zmodernizoval priestory. Podávala sa výhradne čerstvo upražená káva, minútky, zákusky, miestny sekt a pravé francúzske šampanské. Bol zavedený telefón, počúvalo sa rádio, fajčili sa cigary a v zadnej časti kaviarne boli dva biliardové stoly. Aj v 30. a 40. rokoch minulého storočia bola Štefánka jednou z najprestížnejších bratislavských kaviarní, bola obľúbeným miestom posedenia bratislavskej inteligencie, spisovateľov; básnikov, žurnalistov, bohémov, umelcov ale i flamendrov. Atmosféru Štefánky si Bratislavčania už len v oklieštenej forme mohli vychutnať do začiatku 80. rokov. Dnes sa kaviareň Štefánka vracia nielen k pôvodnému názvu, ale aj k pôvodnému mondénnemu monarchistickému duchu. Rekonštrukcia priestororov priniesla návrat k povôdnému interiéru s prvkami secesie, ale modernizácia technológií aj novú kvalitu služieb na požadovanej ú- rovni. Pevne verím, že sa tu budete cítiť dobre. Princezná Stefánia (Stephanie Clotilde Luise Hermine Marie Charlotte) (1864-1945) Veľmi obľúbena princezná, dcéra belgického kráľa Leopolda II. z rodiny Sachsen-Coburg und Gotha. Mama, kráľovná Mária Henrieta Anna, bola dcéra uhorského palatína Jozefa z bočnej línie rodiny Habsburg- Lothringen. Štefánia bola po matke potomkyňou Márie Terézie a jej syna cisára Leopolda II. V roku 1881sa Štefánia vydala za korunného princa Rudolfa. Bol to jediny syn cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety, rodenej bavorskej princeznej.(cisár František Jozef I.

navštívil Bratislavu asi deväťkrát v období 1849-1908). Rodičia mali jedinú dcéru Alžbetu. Manžel Štefánie tragicky zomrel r.1889 a tak princezná ako vdova stratila svoje postavenie na cisárskom dvore. Nedostalo sa jej bohužiaľ ani podory zo strany otca - belgického kráľa Leopolda II. Neskôr sa vydala za uhorské knieža Elméra z rodiny Lónayovcov. Do konca 2.svetovej vojny žili v kaštieli v Rusovciach neďaleko Bratislavy. Pochovaná je so svojím manželom v chráme Panny Márie v benediktínskom opátstve v maďarskom Pannohalme. Tak - o vynikajúcej kaviarni asi toľko, ak si ešte nenavštívil Štefánku, poponáhlaj sa a teš sa z atmosféry a pekného prostredia! Dušan Daučík Knižnica na ambassade otvorená... 27. júna bola otvorená knižnica na slovenskom veľvyslanectve. O vytvorenie knižnice sa zaslúžila pani Veľvyslankyňa T. Chmelová. Knižnica obsahuje desiatky kníh, kaziet a filmov. Na otvorení sa stretlo niekoľko krajanov a hostí. Pri tejto príležitosti vystúpil aj spolok Priateľov M. Rúfusa a hostia pri občerstvení v príjemnej atmosfére živo diskutovali... dd Česká rezidencia na Djursholme sa stala miestom na príjemné stretnutie stovky prítomných, keď pani Veľvyslankyňa Českej republiky p. Chatardová s manželom usporiadala recepciu pre svojích odchádzajúcich kolegov - veľvyslancov (teda aj pani T. Chmelovú) vo veľmi príjemnom priateľskom prostredí. My, prítomní, sa chceme touto cestou za pozvanie srdečne poďakovať. Dušan Daučík Pani Veľvyslankyňa Slovenskej republiky poslala list - pozdrav všetkým členom nášho spolku pri príležitosti ukončenia svojej funkcie na Veľvyslanectve. Vážený pán Daučík, dovoľte mi aby som sa Vám i všetkým členom Š-SS poďakovala za spoluprácu, priateľstvo a všetky pekné chvíle, ktoré som prežila s vami počas môjho pobytu vo Švédsku. So želaním všetkého najlepšieho Teodora Chmelová. Rád tento pozdrav odovzdávam zároveň s vďakou za všetku dobrú prácu, ktorú ste pre Slovensko i pre náš spolok urobili. Prajeme Vám všetko najlepšie vo Vašej ďalšej profesionálnej ale i privátnej budúcnosti. Máte vo Švédsku veľa priaznivcov. Dušan Daučík Waldemarsudde - výstavy... Jeden z najkrajších cieľov letných prechádzok. Iste väčšina z vás navštívila pôvodný domov princa Eugena (1865-1947) a videla niektorú z výstav počas posledných rokov. Myslím, že i tak stojí za to pripomenúť si toto jedno z najkrajších miest Djurgardenu. Na letnom zelenom ostrove plného kvetu a krásnym výhľadom... Práve v týchto dňoch, pri mojej augustovej návšteve, prebieha výstava Alberta Edelelta, zrejme majstra majstrov, čo sa týka portrétov. dd Hospic v Bratislave... V Prievoze liečebňa pre starých, dlhodobo a ťažko chorých v prekrásnom prostredí. Táto liečebňa sv. Františka má vo svojich službách vysokokvalifikovaných pracovníkov. Uverejňujeme tento oznam pre prípad keď niekto má príbuzného, čo potrebuje opateru a nemôže si ju sám zabezpečiť. Podľa kapacitných možností je možné dočasne ubytovať aj príbuzných priamo v objekte. www.hospic.sk -tel...421 910901907, alebo MUDr. Zatkalík tel. ++ 421 243429306, mail: jaropehal@yahoo.com