NR SVENSK SLOVAK INFO

NR. 2. 2005 SVENSK SLOVAK INFO

Priatelia! Tentokrát aj keby som mal pár riadkov napísať, nemám miesto! A to je fantastické, že príde toľko článkov. Sen pre každého redaktora. Tí ktorí už nemajú ten zrak úplne orlí, prosím Vás o prepáčenie, že v mnohých článkoch z uvedeného dôvodu musím používať pomerne malé písmená. Ale i tak by som Vás chcel upozorniť na radu aktivít, ktoré budú prebiehať v budúcnosti. Najdete časť v časopise, hlavne ale na našej WWW stránke, kde máme WEB majstra Martina Anderssona, ktorý sa o stránku vzorne stará.najdete tam länkar, čo sa deje v SR a aj vo Švédsku. - časopisy, čo dávajú v kinách, divadklách, ubytovanie, vlaky, autobusy, adresy úradov a pod. A naša činnosť? veslovanie, kurz varenia čí vandrovanie Štokholmom atď. Príjemnú zábavu... Váš Dušan Daučík Žiaľ, naša pokladníčka musí upozorniť Vás, ktorí si ešte nevyrovnali členské, že už sa píše mesiac máj a nedopatrením sa ľahko stane, že SSFs- postgiro zostane zabudnutým. Prikladáme postgirokortet... Bol si už na našej WWW- stránke? všetko okolo spolku Har Du besökt föreningens WWW- sida? länkar, nyheter... http://members.chello.se/slovaks.in.sweden/ Spolok Franca Liszta založený... Dňa 28. apríla v zasadačke Úradu predsedníctva SAV bol založený Spolok priateľov Franza Liszta. V úvode zasadnutia predstavil dielo a život veľkého spolurodáka Dr.Miroslav Demko, autor troch kníh, kde spracoval dokumentačný materiál týkajúci sa tejto významnej osobnosti 19.storočia. Prvá jeho kniha vyšla autorovi s medzinárodným ohlasom vo Švajčiarsku v prestížnom vydavateľstve L Age d Homme v Lausanne. Ako konštatuje komentár k tomuto zahraničnému vydaniu, autor v nej dokazuje spôsobom viac ako presvedčivým, že Liszt je síce narodený na pôde Uhorska, nebol však Maďar, ale Slovák... Práca vzbudila prekvapenie a úspech svojou vedeckou argumentáciou. Kniha dostala mimoriadne uznanie, keď aj Oxfordská univerzita ju z veľkého počtu knižných titulov zaradila do prvej desiatky. Takéto ocenenie nášho autora je v histórii veľmi ojedinelé, ak nie jediné. Toto vysoké odborné ocenenie autora Dr. Miroslava Demku je dôkazom toho, že téma, ktorú spracoval je aktuálna aj dnes. Potvrdzuje to fakt, že prínos diela Franza Liszta do kultúrneho dedičstva, ako skladateľa, interpreta, filozofa, a autora viacerých kníh a odborných štúdií bol dokázaný. Bez poznania jeho diela aj osobnosti v rámci kultúrno - spoločenských pohybov v Európe, nemôžeme pochopiť ani postavenie, mnohých vynikajúcich Slovákov, ktorým ako príslušníkom malého porobeného národa nebolo možné sa hlásiť k vlastnému národu, ak chceli prežiť. Najmä preto, že Liszt po celý život pociťoval k svojej domovine, rodine, ale najmä Bratislave tie najhlbšie city, nebol vtedajšou vrchnosťou v európskom kontexte s pochopením prijímaný. Je poľutovania hodné, že zo strany oficiálnych aj odborných kruhov na Slovensku sa publikáciám o Lizstovi, /dve knihy vyšli v slovenčine/, nevenuje primeraná pozornosť. O tieto publikácie sa nezaujímajú ani Dubbel identitet... Under mina längre vistelser som journalist i Slovakien och även i slovakiska sammanhang här i Sverige har jag ofta fått frågor om min nationalitet. Det är frågor som de flesta första och andragenerations slovaker känner till mycket väl. Känner du dig svensk eller slovakisk? Var känner du dig mest hemma? Vilket ishockeylag hejar du på? Innan jag svarar på detta som jag själv ofta haft anledning att fundera över, vill jag börja med språket. Allt börjar nämligen med språket, slovakiska språket som jag fick av min mor. Detta modersmål är något som jag betraktar som en gåva och är innerligt tacksam över. Jag lärde mig slovakiska av mina föräldrar i Göteborg på 70-talet. Slovakien fanns då bakom en gåtfull järnridå och dessutom dolt i Tjeckoslovakien. På sätt och vis är det ett litet mirakel att mina systrar och jag lärde oss slovakiska eftersom vi inte besökte landet förrän efter 1989. Vi växte upp bland vikingar och isflak men åt halušky och sjöng slovakiska folkvisor. Den slovakiska kulturen odlades i hemmet, i ett arktiskt land som kulturellt hade mycket litet gemensamt med detta, då för oss, fjärran land i hjärtat av Europa. Hos oss var också det tjeckiska och mähriska lika närvarande som det slovakiska. Den tappre soldaten Švejk var en ständig gäst i vårt hem precis som alla slovakiska sagor på vinylskivor som kom med mormor och farmor till jul. Någon har sagt att man är lika många människor som man pratar språk. Det skulle innebära att jag inte är en person utan fyra eller kanske fem. Att vara flerspråkig innebär framförallt att man över odborníci muzikológovia, ktorých je to v pracovnej náplni, a sú za to platení z našich daní. Aj preto zásluhu o vydanie dvoch kníh o diele a živote Franza Liszta má Slovenska biologická spoločnosť SAV, ktorá sa podujala tieto vzácne publikácie vydať. Od Ministerstva Kultúry, ani iných štátnych orgánov na vydanie nikto neprispel ani korunu. Založenie Spolku priateľov F. Liszta je prvým krokom k jeho pomyselnému návratu na Slovensko, jeho domoviny. Tak budú vyvrátené mnohé nepravdy aj mýty a prekrúcania pravdy o jeho pohnutom živote, skutočnej identite, ale aj celoživotnom boji o prežitie a uznanie v nehostinnej cudzine. Až po odkliati jeho diela môžeme pochopiť jeho hudobné aj filozofické diela a hlásiť sa k jeho odkazu. K odkazom našej národnej minulosti sa nevraciame len z piety, ale tvrdej životom overenej nevyhnutnosti. Portréty slovenských svetových osobností svietia z hlbín poznania, čistotou lásky ku kultúre a pevnosti našej pravdy. Bez domoviny nemožno žiť, bez vlasti tažko žiť, to bol osud Slováka Franza Liszta celý jeho pohnutý život. I. Tomo ( Ak sa zaujímate o členstvo v tomto spolku, ohlaste sa v našej redakcii.) Fortsätter på sidan 11 1:a sidan: Vlčí mak - Vild valmo - det är sommar... Sista sidan: Kremnica - här präglas mynt... Foto i tidningen: KorneliaJohansson, Dusan Daucik, Martin Andersson 2 SVENSK-SLOVAK-INFO är en info tidning från Svensk Slovakiska Föreningen som utges av föreningens styrelse ÅRGÅNG 9 Dusan Daucik ordförande, redaktör 08 612 58 48 070 536 23 89 Magnus Järnefors viceordf.klubbm.,projektansv. 08 740 31 61 070 461 10 10 Marian Mikus sekräterare 08 646 55 49 073 718 45 69 Marta Gessler kassa 08 590 85 770 070 267 18 10 Igor Tomo web,redaktion, ungdomsansv. 070 435 68 30 Dali Stefanik klubbm. projektansvarig,kultur 08 46 494140 73 9170115 Lubo Bzdusek suppleant,utbildn. 0870112619 0735529154 arb 7012619 Beatrice Juhlin- Dannfelt suppleant 08 792 19 55 070 495 10 91 Postgiro: Fax: Anastazia Järnerfors klubmästare 08 7403161 070 77 173 21 84 89 17-1 08 612 58 48 Adress: SVENSK-SLOVAK-INFO Valhallavägen 36 S-114 22 Stockholm, Sverige Tidningens artiklar behöver ej alltid instämma med redaktionens åsikter E-mail: dusan.daucik@ chello.se web stránka : http://members.chello.se/slovaks.in.sweden/

Hrdý šlachtic... Štefan Koháry - viackrát odmietol zradiť cisára, za čo sa mu Habsburgovci bohato odmenili. V zložitých pomeroch 17. a 18. storočia sa na území dnešného Slovenska dokázalo úspešne a dlhodobo uplatniť len málo šlachtických rodín. Jednou z nich boli Koháryovci. Medzi príslušníkmi tejto bohatej vojenskej rodiny osobitne vynikol Štefan Koháry, ktorý sa narodil v roku 1649 na hrade Čabraď, neďaleko Krupiny. Od mladi bol nezvyčajne usilovný a vytrvalý a prejavovala sa u neho aj vlastnosť typická pre všetkých Koháryovcov - mimoriadna náboženská horlivosť. Už jeho otec si v tomto ohľade počínal často až príliš kruto, keď vyhánal zo svojich majetkov protestantských kňazov a zaberal ich kostoly pre katolíkov. Zvyčajné detské zábavky malého Štefana nelákali, no už ako dieťa boli jeho slabosťou pekne zdobené zbrane, s ktorými sa dokázal hrať celé hodiny. Ešte väčšou vášnou sa mu však postupne stali knihy, medzi ktorými trávil doslova celé dni. Práve táto jeho záľuba ovplyvnila rozhodnutie rodiny, ktorá mu určila cirkevnú dráhu. Najprv sa vzdelával doma, neskôr v jezuitskom kolégiu v Trnave a potom prešiel na univerzitu vo Viedni, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Z tohto obdobia sa pre neho stalo najsilnejším zážitkom stretnutie so slávnym protitureckým bojovníkom Mikulášom Zrínskym. Na rozhovor s ním spomínal celý život.v otcových šlapajach: Študentské roky Štefana Koháryho sa odohrávali v čase, keď južné Slovensko neustále napádali turecké oddiely. Jeho otec, kapitán veľmi dôležitých stredoslovenských banských miest, podmaršal a veliteľ Fiľakovského hradu, padol v bitke pri Leviciach, keď sa usiloval zastaviť útok jednotiek ostrihomského pašu Aliho. Táto udalosť Štefana natrvalo poznačila a spôsobila, že sa jeho život uberal iným smerom, než plánovala rodina. Začaté štúdium však ukončil a získal titul doktora filozofie. Pri záverečnej skúške a obhajobe doktorskej práce bol dokonca prítomný samotný cisár Leopold I., ktorý talentovanému mladíkovi venoval zlatú reťaz. Aj keď sa pôvodne počítalo s tým, že nastúpi na cirkevnú dráhu, bitka pri Leviciach roku 1664 všetko zmenila. Po úspešnej obhajobe všetkých šokoval, keď požiadal cisára, aby mu potvrdil hodnosť kapitána Fiľakovskej pevnosti. Po krátkom váhaní mu Leopold vyhovel a Štefan sa zo všetkých síl snažil dokázať, že dôveru nedostal nadarmo. Fiľakovo bolo v tom čase dôležitým oporným bodom protitureckej obrany a mladý doktor filozofie sa hneď po svojom príchode dostal medzi drsných a bezcitných žoldnierov. Musel sa preto aj on sám naučiť vojenskej tvrdosti, prísnosti a necitlivosti. Obklopil sa skúsenými vojakmi, ktorí mu spočiatku pomáhali zvládnuť vlastné jednotky. Postupne si zvykol na nevyhlásenú, ale bez prestávky prebiehajúcu pohraničnú vojnu a usiloval sa čo najväčšmi zvýšiť bojovú morálku svojich mužov. Rozdal im síce vždy celú získanú korisť, no prípadnú zradu alebo zbabelosť kruto trestal. Krok za krokom sa mu darilo plniť vytýčený cieľ, pomstiť smrť svojho otca, ktorého zakrvavené šaty si vždy brával do boja. Postrach Turkov: Príležitostí na pomstu bolo naozaj dosť. Keď Štefan Koháry a jeho vojaci získali dostatok skúseností pri obrane Fiľakova, podnikli viaceré útoky na turecké územie. Svojich protivníkov napádal a zvyčajne rozprášil s chladnou rozvahou. Jeho meno sa v priebehu krátkeho času stalo doslova postrachom pre Turkov. Neraz už samotná správa o jeho príchode dokázala zahnať aj niekoľkotisícové turecké oddiely na útek. Cisársky dvor vo Viedni vedel ocenit úspechy, ktoré Štefan Koháry dosiahol. Stal sa cisárskym komorníkom, vymenovali ho za kráľovského radcu a šopronský snem mu udelil ako vyznamenanie zlatý kľúč. V roku 1678 sa mu ešte podarilo úspešne odraziť veľký útok Turkov na Fiľakovo, no o štyri roky neskôr sa dovalila oveľa väčšia pohroma. Vypuklo rozsiahle povstanie uhorskej šlachty vedené Imrichom Tökölym. Kedže Koháry bol verným prívržencom Habsburgovcov a k povstaniu sa odmietol pripojiť, povstalci oblahli spolu so svojimi tureckými spojencami Fiľakovský hrad. Keď začali ostrelovať pevnosť z diel, Štefan Koháry dal vystaviť na hradby Turka napichnutého na kôl. Odplata rozzúreného veliteľa tureckých oddielov nedala na seba dlho čakať. Nasledujúci deň dal vypáliť nielen všetky domy v mestečku pod hradom, ale i v okolitých dedinách. Obrancovia hradu napriek viacerým žiadostiam čakali na posily márne. Celý mesiac ich Turci nepretržite ostrelovali, dolná časť hradu bola pritom úplne zničená a Koháryho bojovníci sa museli uchýliť do horného hradu. Rozpadávajúce sa múry, nespokojnosť vlastných vojakov a nedostatok strelného prachu však nakoniec prinútili Štefana Koháryho kapitulovať.tökölyho väzeň: Fiľakovský hrad bol úplne zničený a celé jeho okolie sa dostalo pod tureckú správu. Imrich Tököly si vyžiadal iba cenného zajatca. Štefanovi Kohárymu ponúkol, aby sa pridal k povstalcom a viedol jeho jednotky v boji proti Habsburgovcom. Koháry však ponuku prekvapujúco odmietol. Navyše sa, aj keď neúspešne, pokúsil o ú- tek, a tak ho urazený Tököly dal uväzniť. V snahe zlomiť odpor hrdého šlachtica zvolil tvrdé metódy. Takmer dva roky dostával väzeň iba chlieb a vodu. Viackrát ho pritom prevážali z jedného väzenia do druhého. Spomedzi hradov Regec, Tokaj, Mukačevo, Užhorod a Blatný Potok malo najhoršie podmienky väzenie na Mukačevskom hrade. Jeho kobka pripomínala čiernu jaskyňu. Nemala totiž žiadne okno. Sedel a spal na holej zemi, pretože jeho cela bola úplne prázdna. Šaty na ňom celkom splesniveli, no keďže nesmel dostať iné, žil v nich celé mesiace. Nohy a najmä ruky mu tak tesne zavreli do okov, že mu z kostí na niekoľkých miestach úplne zišla koža. Neskôr sa už neobnovila, a tak mu až do smrti presvitali holé kosti. Nikto ho nesmel navštevovať, nikto sa s ním nesmel rozprávať. Odopreli mu dokonca aj návštevu kňaza. Jeho osud sa vlastne stal základom pre výrok: "Radšej by som bol sedliakom v otroctve ako šlachticom v Tökölyho zajatí."aby sa v tichu a temnote nezbláznil, začal Štefan Koháry skladať verše. Išlo mu to, a keď sa neskôr dostal na slobodu, podarilo sa mu niekoľko desiatok tisíc zapamätaných veršov spísať. Keďže jeho prvý rukopis neskôr zhorel pri ďalšom zo šlachtických povstaní, nadiktoval ich svojmu pisárovi ešte raz. Svojím dielom sa zaradil medzi významných uhorských barokových básnikov.väzenie na Mukačevskom hrade by však pravdepodobne neprežil bez pomocnej ruky Heleny Zrínskej, manželky Imricha Tökölyho. Sama bola príbuzná veľkého bojovníka, a tak chápala hrdosť i vernosť Štefana Koháryho. Tajne mu dávala po vernom sluhovi posielať trochu jedla a uprosila manžela, aby mu dal odstrániť aspoň okovy zo zmrzačených a polámaných rúk. Odmena za vernosť: Po veľkej bitke pri Viedni roku 1683, v ktorej štvrťmiliónová turecká armáda podľahla poľsko-rakúskym jednotkám, sa situácia povstalcov začala rýchlo zhoršovať. A čím viac povstaleckého územia zaberali cisárske jednotky, tým lepšie sa zaobchádzalo so vzácnym zajatcom. Po páde Košíc aj hrad v Blatnom Potoku obsadili cisárske oddiely a po viac ako trojročnom väznení oslobodili Štefana Koháryho. SSFs POSTGIRO 84 89 17-1 Välkommen som medlem! 3

Už ako hrdinu ho prijal cisár Leopold I. Jeho vernosť odmenil udelením Fiľakovského hradu a panstva do dedičnej držby. V nasledujúcom roku ho vymenovali za kapitána stredoslovenských banských miest. Jeho vernosť Habsburgovcom ocenil aj pápež Inocent XI., ktorý mu osobne napísal list a poslal mu ozdobný klobúk. Stále komplikovaná situácia na hraniciach s Turkami prinútila Štefana Koháryho v roku 1686 opäť vytiahnuť do boja. Významnú úlohu zohral o rok neskôr pri obliehaní hradu Eger, keď sa mu v jednom momente takmer podarilo preniknúť dovnútra pevnosti. V rozhodujúcej chvíli mu však rameno prevŕtala turecká guľka a iba vďaka niekoľkým verným vojakom sa dostal z bojiska. Roztrieštenú ruku sa mu však ani po niekoľkomesačnom liečení nepodarilo rozhýbať, zostala už navždy nevládna. Cisár Leopold opäť vyznamenal raneného hrdinu. Okrem iného mu poslal strieborné pečatidlo, ktoré neskôr nahrádzalo vlastnoručný podpis Štefana Koháryho. Aj keď sa v nasledujúcich rokoch podarilo definitívne zažehnať hrozbu tureckých vpádov, Slovensko si ešte nemohlo uľahčene vydýchnuť. Už v roku 1703 sa opäť rozpútali ťažké boje. Problémy Habsburgovcov v západnej Európe sa snažil využiť František Rákoci II. Tento najbohatší veľmož Uhorska a súčasne sedmohradský vojvoda sa usiloval získať pre svoje povstanie aj Štefana Koháryho. On však zostal verný svojmu cisárovi. Dokonca sa postavil na čelo cisárskych jednotiek a usiloval sa čeliť presile povstalcov. Aj keď nakoniec musel ustúpiť a všetky jeho majetky povstalci vyrabovali, vernosť cisárovi sa mu opäť vyplatila. Stal sa jedným z pätice vojenských miestodržiteľov Uhorska a od roku 1707 dedičným županom Hontianskej stolice. V nasledujúcich rokoch bol menovaný do ďaľších funkcií a hodností. Stal sa skutočným cisárskym tajným radcom a krajinským sudcom. Mecenáš: Neskôr sa však všetkých úradov vzdal a svoju starobu trávil na Čabraďskom hrade, kde sa venoval modlitbám a písaniu. Stravoval sa veľmi striedmo. Vo väzení si privykol jesť iba raz denne a tento zvyk mu zostal až do smrti. Dôsledne sa vyhýbal aj alkoholickým nápojom. Celé desaťročia finančne podporoval vedcov a množstvo študentov. Založil viaceré školy a zabezpečoval vzdelanie pre talentovaných chlapcov z chudobných rodín. Keď v roku 1731, na tú dobu v nezvyčajne vysokom veku osemdesiatdva rokov zomrel, zanechal vo svojej poslednej vôli niekoľko stotisíc zlatých rôznym nadáciám, cirkevným rádom a dobročinným ústavom. V tom čase to predstavovalo ohromnú sumu, Štefan Koháry si to však mohol dovoliť. Okrem hradných panstiev Čabraď, Sitno a Fiľakovo mu totiž od roku 1720 patrilo aj rozsiahle panstvo Muráň. Pritom tento sám osebe úctyhodný majetok tvoril iba doplnok ešte rozlahlejších koháryovských panstiev na území dnešného Maďarska. Patrik Derfinák v Plus 7 dní Premiera v bratislavskom divadle Aréna.. Pri mojej návšteve v Bratislave, naskytla sa mi neobyčajná príležitosť - dostať sa na premieru dĺhoočakávanej a opísanej hry. Divadlo už dĺho pred predstavením obliehalo desiatky ľudí zháňajúcich vstupenku, alebo len zo zvedavosti, pozorovať prichádzajúcich štátnikov, hercov a kändisar verejného bratislavského života. Hra, ktorá vlastne bola viacmenej predstavením výrokov Dr.Tisu, prvého slovenského prezidenta,bola, ako píše bratislavská Pravda, v rukách Mariána Labudu, ktorý túto osobnosť predstavoval. Obecenstvo, s napätím očakávalo, čo sa na scéne bude diať. M. Labuda, vlastne temer na 90% sám na scéne, si zaslúži obdiv za prednesenie prejavov- keď toľko slov si musel zrejme doslova zapamätať. Nebola to zrejme ľahká úloha, napodobniť muža, ktorého slovenský národ - časť milovala a iná časť nenávidela - čí výčítala mu čo mal a čo nemal, čí nemohol vo vojnovom čase urobiť. Pochopitelne za tak veľmi 4 slovenskou históriou týchto ťažkých časov prejsť len tak nedá. Bol to v každom prípade prvý pokus pustiť sa, pre mnohých do tejto citlivej témy, ktorej sa tak úspešne všetci politici a historici už desaťročia vyhýbajú. Za Slovákov vždy písali históriu iní a preto nebude od veci objaviť tak pozitíva ako i negativity tohto tak ťažkého obdobia, kde žiaden národ nie je úplne čistým. Samotné predstavenie vyžadovalo ako také vedomosti o tomto období, nakoľko priebeh išiel neobyčajnou rýchlosťou a bol zameraný len bodovo na niektoré výťažky z obdobia Dr. J.Tisu. Mám obavy, že mladší ľudia zrejme nemali najľahšie sa vžiť do týchto situácií prebiehajúcich na scéne. Za povšimnutie stojí aj veľmi dobrý výkon speváckeho zboru, pod vedením Branislava Kostku. Autor scenára je Rastislav Ballek, deväťdesiat percent textov teda tvoria originály vybraných prejavov. Riaditeľ divadla Juraj Kukura, sa vyjadril, že divadlo má mať aj iné poslanie, niekedy aj politickú funkciu, aj keď s politikmi nemôže viesť konštruktívný dialóg. Premiera mala obrovský záujem zo strany politikov, aj preto nebolo voľného miestečka... Po pomerne krátkom - časovo, predstavení, bola recepcia, kde mnohí veľa okolo hry diskutovali a po objavení hrdinu predstavenia privítali potleskom. Dušan Daučík Príjemné dovolenky a veľa pekných letných zážitkov Vám želá predstavenstvo SSF

Výročná shôdza a návšteva z Bratislavy... Výročná schôdza prebehla 12.marca v Poľskom kult. stredisku. Tentokrát sme očakávali návštevu zo Slovenska, Splnomocnenca vlády SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Program bol preto prispôsobený a využili sme z tejto príležitosti aj v spolupráci so Spolkom priateľov Rúfusa, vytvoriť program, prednes poézie. Členovia skupiny Nadi Hammarberg pripravili nielen prednes M.Rúfusa, ale aj T.Tranströmmera. Predstavenie bolo na vysokej úrovni, a v anexe Poľskeho strediska sa zúčastnilo podujatia desiatky krajanov a hosťom okrem spomínaného Splnomocnenca s manželkou, bol aj samotný poét T. Tranströmmer s manželkou a slovenská veľvyslankyňa p. Chmelová. Účastníci sa neskôr premiestnili do hlavnej budovy strediska. Časť sa zúčastnila na Výročnej schôdzi Švédsko-Slovenského Spolku. Vedenie spolku dostalo schválenú dôveru a volebná komisia predstavila návrh na vedenie spolku pre nové obdobie. Predsedom a redaktorom sa stal D.Daučík, podpredsedom M.Järnefors, pokladník spolku je M.Gessler, sekretár M.Mikuš, hovorcom I.Tomo, kultúru zastupuje A.Chalupa o podujatia -klubbmästare, sa starajú A.Järnefors a D.Štefánik. Ako supleanter vo vedení máme B.Dannfelt-Juhlin a L.Bzdušek. Vedenie i naďalej je plne otvorené pre všetky návrhy členov a bude pracovať pre našu spolupatričnosť a priateľské vzťahy s ostatnými krajanmi, kultúru a príjemné stretnutia. Naše ambície potrebujú spoluprácu a podporu z radov všetkých členov. Návšteva Splnomocnenca sa 10. marca návštevou Výročnej schôdze Svensk Tjeck.-Slovak. spolku. 11.3. v piatok bolo prijatie na Slov.ambassade p.chmelovou, neskôr pracovný obed v Estniska huset za účasti reprezentantov krajanských spolkov v Štokholme. K večeru Splnomocnenec s manželkou a predsedom spolku a K. Johansson mali krátku prechádzku večerným mestom a navštívili Stockholms Ice bar, ktorý je jednou z atrakcií mesta, aby sa neskôr pobrali do reštaurácie Gondolen s nádherným výhľadom na mesto a zúčastnili sa večere a stretnutia s členmi predstavenstva SSF s respektíve. Sobota prebiehala prechádzkou mestom a neskôr predstavením v Poľskom kult. stredisku a účasťou na Výročnej schôdzi SSF. Po schôdzovaní, v príjemnom prostredí, občerstvením a hudbe pri pijáne Fera Hudca, bola diskusia a stretnutie Splnomocnenca s členmi- krajanmi. Počasie dalo úkázať, že sme na severe EU. Nedela bol deň odchodu hostí do Bratislavy. Nepríjemná správa z Bratislavy nás zastihla o tri dni neskôr, ktorá oznamuje, že p. Baláž sa vzdáva funkcie po výzve min. spravodlivosti SR p. Lipšica, pre obavenie sa mena Splnomocnenca na vydaných listinách Ústavu pamäti národa - Štb. Pán Baláž oznámil, že svoje meno chce očistiť právnou cestou. Po niekoľkých reakciach členov, vedenie spolku hneď spomínaný problém prebralo na svojej schôdzi a po vyjadrení sa jeho členov zastalo názor neutrálneho postoja a ponechalo riešenie problému a oprávnosti Bratislave. dd 5

Ny adress? En del sändelser kommer tillbaka!om Du har ändrat adressen,meddela detta till oss! mail, tel.,fax.,eller skriv! Men gör det! 6 Rozhovor s Milkou Zimkovou Píše sa rok 1983, na medzinárodnom festiva1e v Moskve film Pásla kone na betóne získava hlavnú cenu. Za najlepšiu herečku na svete chcú vyhlásiť vás, a1e festivalové pravidlá určujú, že za to isté dielo sa môže získať len jedna cena. Kapitulujete. Najlepšia je Američanka Jessica Lang. Neoľutovali ste to gesto niekedy? - Nie, neoľutovala. Nebolo by však bývalo márne mať nejaký dekrét o tom, že som istý čas patrila medzi najlepšie herečky na svete. Ale to by bol viac len môj osobný úspech. Je namieste, že získal cenu film, ak si to podľa svetovej poroty zaslúžil. Film je tímová zalezitosť. Z Moskvy ste vtedy odiš1i o deň skôr ako ostatní a doma ste namiesto ováciií vraj zažili kalváriu s rubľami... - Ešte v Bratislave som si načierno zohnala ruble v nádeji, že bohviečo tam kúpim. No a v tom čase sa v Sovietskom zväze nedalo kúpiť takmer nič. Asi na tri hodiny sa jeden z mojich dvoch bodyguardov obetoval - bez nich som nesmela ani na krok, a išiel so mnou na pragulku po gorode. Pašovaných rubľov plny budiľar a tovaru nikde. Nakoniec som kúpila takmer metrovú kuklu pre moju dcéru Milinku, ktorá v ruskom gume chodila, no na Slovensku sa zaťala a neurobila ani krok, a malému synovi Ondrejkovi kombajn, ktorý mal kosiť, ale ani stebielko neodsekol. Nejaké rublíky mi však zostali, a keď som na letisku v Šeremetjeve začula, ako moji kolegovia z Čiech skladajú kopejku ku kopejke, neviem, čo takého tam chceli kupovať, lebo okrem konfiet, pohľadníc kozmonautov a Lenina som nič iného nevidela, tak som im zo sesterskej lásky podarovala svojich zvyšných pár rubľov. V nohavičkách som ich pašovala tam, teraz v podprsenke naspäť, reku, nech mám s nimi svätý pokoj. A to bol omyl! O pár dní po návrate mi volali zo zahraničného oddelenia Slovenského filmu z Koliby, že mam vrátiť dva a pol rubľa v rámci diét, lebo som sa vrátila o pol dňa skôr ako som mala. Šoková situácia. Ako ste ju riešili? Ponúkla som im 25 korún, dokonca raz toľko. "V žiadnomm prípade, pani Zimková ", veľmi slušné mi povedala súdružka zo zahraničného. Što delať? Rozbehla som sa pred Tuzex za babou, ktorá okrem bonov predávala aj ruble. Baby nikde. Prešla som všetky cestovne kancelárie, no bez výjazdnej doložky som nemala šancu ziskať dva a pol rubľa. Spasilo ma stretnutie s mojou kolegyňou Hankou Gregorovou: "Milka, ty nie si dnešná. Kúpiš fľašu šampanského alebo Mon cheri, šupneš to nejakej babe v cestovke a máš dva a pol rubľa!" Vd'aka za takú radu, podarilo sa, nie dva a pol rubľa, ale päťrubľovku som stískala v ruke uháňala na Kolibu. Stíhla som zazrieť, ako sa vyškieram z titulnej stránky známeho českého týždenníka - tuším Mladý svět to bol - s titulkom: Prvá dáma slovenského filmu. Ale prvá dáma si ho nestíhla ani kúpiť, lebo mala rubľové starosti. Šťastná, že som si splnila občiansku povinnosť a nebudem štátu nič dlžná, som dorazila na zahraničné oddelenie slovenského filmu. Kompetentná pracovníčka prevzala patričnú sumu s otázkou, prečo som neprišla na včerajšie oslavy ohľadom úspechu filmu na festivale. "Všetci dostali odmeny od upratovačiek až o riaditeľa a vás nikde, " povedala. Čo som jej mala povedať, že mňa nikto nezavolal...? Potom ste dostali cenu za herecký výkon na prehliadke európskeho filmu vo francúzskom Saint Etiene za druhý diel... kone na betóne. O tom sa takisto málo hovorilo... Nebyť môjho kolegu Petra Glocka, ktorý tuto správu počul ráno v rádiu a potom aj večer v TV novinách, doteraz by som možno nevedela, že si môj herecký výkon všimli na tomto festivale. Firma, s ktorou som film robila, nemala ani toľko chochmesu, aby mi to oznámila. Doteraz neviem, kto cenu prevzal. Napokon, nič takého sa nestalo. Možno by mi to bolo tak platné, s prepáčením jak bajus v rici, ale nebolo by márne mať v sekretári (ktorý nemám) nejaký dekrétik alebo sošku o tom, že som v istom roku patrila medzi najlepšie herečky v Európe. Mala by som čo ukazovať vnúčatám, ktoré ešte nemám, alebo deťom. Tie by tomu aj tak neverili, vlastne už ani ja tomu neverím... Čo myslite, prečo takéto opozičné rakcie? Nechcela som o tom veľmi hovoriť, no vy ste ma k tomu vašimi otázkami primäli. A možno je tak dobre. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať jedno: my sme taký baraní, samovražedný národ. Nevieme sa tešiť z úspechu druhého. Nehovorila by som o tom tak bohorovne, keby som nemala skúsenosť hosťovania s mojim Divadlom jedného herca dlhé roky v Čechách. Tam som poznala, čo je národná hrdosť. Česi tak mistrovsky umí prodat to sví, až človek žasne. Tam mi bolo povedané: "Milko, ten pořad musíte vidět. To je světovy unikát!" Tak som si povedala, šák co, dzeci mi už doma neplaču, nemám še ku kemu ponahľac, ta zostanem dlhšie v Prahe. Zostala som a videla ten svetový unikát - pri všetkej objektívnosti, slušný priemer. Božemôj, koľko takých svetových unikátov je na Slovensku! Keby sme mali takú publicitu a priestor pre tvorbu, tak Pepici pri všetkej úcte - ich kultúra mi je blízka - sa nám v mnohom nemôžu rovnať. Spomenuli ste vaše Divadlo jedného herca. Dlhé roky vám v pražskej Viole poetického divadla tlieskali aj také osobnosti ako Dana Medřická či Hana Hegerová. Predpokladám, že vás to uživilo. Z čoho žijete dnes? Premiéry prvých monodrám patria dodnes k mojim najkrajším umeleckým zážitkom. Sama som si ich písala, sama som si pošila kostýmy, scénografický som sa naučila byť taká úsporná, že som prijala to, čo mi ponúkol priestor. Začínala som v bratislavskom Véčku, vyše roka som tam robila zadarmo, lebo ma nemali ako zaplatiť. Medzi ochotníkov som nepatrila a medzi profesionálov s čudesným dramatickým fenoménom, aj keď som mala v kabelke červený diplom herectva VŠMU, asi tiež nie. V tom čase som robila veľa úderiek po závodoch ako kultúrna vložka, do mesiaca sa mi nazbieralo aj tisíc korún a z toho sa vyžiť dalo. Aj keď som bola už dva roky vydatá, bývala som na priváte (Pán Zimka tiež, no na inom, a ak si niekto mysli, že som sa vydávala za bohatého staršieho maliara, je na omyle. Okrem seba a farieb nemal nič.), za ktorý som platila 200 korún. Zostalo mi 800 korún a z toho mi vyšlo na látky z bazáru na Drevenej ulici, kde dnes stojí hotel Fórum a za 50 korún som si na singerke pani domácej ušila šaty ako z Burdy. Prvý oficiálny honorár som dostala z Violy. Po zdanení to činilo 475 korún. Letenka stala len čosi vyše sto korún, a tu mi zaplatili. Neviem, čí zásluhou Prahy, čí môjho hosťovania na festivaloch v Poľsku som odrazu mala aj dvadsať predstavení do mesiaca. Vtedy som za mesiac zarobila aj 30-tisíc korún, a to bol začiatkom 80. rokov veľký peniaz. Nevyhnutné sa minulo a zvyšok sa odložil. V živote som okrem Šíravy nebola na dovolenke. Aj preto sme si mohli kúpiť starší dom, ktorý sme dali do poriadku. Dnes som rada, ak s mojim divadlom zarobím na cestu tam a naspäť, a ešte radšej som, keď mi zvýši pár korún na zaplatenie réžie domu. Kultúrne domy zívajú prázdnotou, nemajú na prevádzku, nieto ešte na honorar pre nejakú bláznivú herečku. A čo honoráre za knihy? Prípadne, neskúšali ste ako spôsob obživy dabing? Ako autorka za knižku dostanem dnes zopár výtlačkov, ktoré hneď rozdám mojim blízkym a potom si kupujem svoje vlastné knihy... Mám kolegov, ktorí takéto problémy nemajú, sú to neviem čí umelci, ale nezriedkavo dabingoví milionári. Je to klan, ktorý medzi seba nikoho nepustí. Diváci si už zvykli, že hlavnú hereckú rolu v tom istom čase tlmočí na troch rozdielnych kanáloch ta istá slovenská dabingová star. Ja mám ale svoje divadlo rada. Som vdačná za každý kúsok priestoru. Jedno, čí je v polofunkčnom kultúrnom dome, školskej telocvični, knižnici, dome dôchodcov alebo vo väznici, lebo aj tam občas hrávam. Chvíľu hráte pätnásťročnú slečnu, hned' nato jej matku a potom aj starú matku. Nemáte s tým problémy? Ani na myseľ mi to nepríde. S týmto fenoménom som, chvalabohu, nikdy nemala problémy. Poviem to z mosta doprosta: Naše telo je náš pracovný nástroj. Pretože si vážim svoju profesiu sama som si ju vybrala a nebanujem - keby som mala urobiť čokoľvek, čo si žiada patričná rola, tak to urobím. V rámci svojich psychologických danosti, pochopiteľne. Pred pár dňami som sa vrátila z Košíc. Hrala som v divadielku Madrid - v európskej umeleckej spoločnosti, ktorej zakladateľom a patrónom je skúsený divadelník Alexander Palesitz. Okrem iných predstavení som tam hrala jednu z mojich prvých monodrám Sojku, pätnásťročnu

dievčinu, ktorú hrám už dvadsatpäť rokov. Pán Alexander prišiel po predstavení za mňou a povedal mi, že takto presvedčivo zahrať Sojku, ktorú si pozrel mnohokrát, ešte nevidel. Aby bolo jasné, ja mám 53 a Sojka 15. Môže byť ešte väčšia pocta pre herca? K čomu by mi boli platné ceny zo svetových festivalov, keby som nebola taká, aká som? A nemala pokoru pred vlastnou robotou? Múdry č1ovek sa učí pokore po celý život. Ak má štastie, základy zbiera v prostredí, kde sa narodil ako to bolo u vás? Nenarodila som sa v mestskom prostredí, ale vo valale pod Slanskými vrchmi, kde sa na úzkych falatkoch zeme robilo veľmi ťažko. Neraz sa stalo, že zbožie od oziminy cez jarinu statočné ohrabané - prišlo do klasu, zablyslo sa, zahrmelo, prišli lejáky a vzal ho Perún... Možno ľudia tam hore (bodaj by nie!) tvrdo zanadávali, ale ja som ako dieťa z úst tých zrobených ľudí hrubé slovo nikdy nepočula. V nedeľu ráno si umyli nohy od hliny a išli na službu božiu... Tam som sa učila pokore. Dnes, ak sa nemýlim, osemdesiat percent nášho národa sa hlasí k veriacim. Nie je tu reč o tých pravoverných, ale čo s tými rýchlokvasenými, ktorí ani nevedia komu a čomu veria? A to nie je len v náboženstve. Zavládla okolo nás stádovitosť, z ktorej zákonité pramenia neurózy a hrubosť. C. G. Jung v eseji Duša moderného človeka hovorí: Ľudia sa stávajú neurotickými, keď sa uspokojujú s nedostatočnými alebo klamnými odpoveďami na otázky života. Hľadaju postavenie a vonkajší úspech v peniazoch a zostanú nešťastní a neurotickí, aj keď dosiahli to, čo hľadali. Netýka sa to trochu aj vás? Tyká, stále sa potrebujem s niečím vyrovnávať a hľadať odpovede. Teraz sa o to pokúšam vo filme, ktorý sa pre mňa stáva nočnou mórou. Tri roky mam napísaný scenár na veľmi aktuálnu tému, ktorú naša patriarchálna spoločnosť (odpusťte mi, junáci slovenskí, ale je to tak) zďaleka obchádzala. Teraz ju už trochu berú na vedomie, lebo začína ísť do tuhého. Čím väčší intelektuál, tým rafinovanejší surovec. Môj príbeh hovorí o týraní žien, a hovorí to sarkasticko-humorným spôsobom, aj keď je to vec vážna. Toľko máme smutného okolo seba, prečo sa aj na nemilú skutočnosť nepozerať z nadhľadu? No hlavný problém nie je v téme, ale v peniazoch. Finančné prostriedky, ktorých je ako šafránu, určené pre slovenskú filmovú tvorbu si roky rozdeľujú kompetentní medzi sebou. Tí už roky, ba desaťročia robia svoje filmy. Často nie sú ešte ani hotové a už majú miesto na svetových festivaloch. Sem-tam získajú nejakú cenu, jedno čí v Uruguaji alebo v Paraguaji, chvíľu sú toho plné média, no slovenský divák tie filmy takmer nepozná. Možno sú pre nášho diváka príliš náročné, intelektuálne? Lenže my nie sme kinematografická veľmoc, aby sme si mohli dovoliť robiť filmy len pre vyvolených a tých pár korún, určených pre film dávať tým istým tvorcom. Vieme o tom, ale nič sa nedeje, tak ako sa nič nedialo a už sotva sa bude v súvislosti s rozkrádaním Koliby. Jeden deň sa o tom žlčovito hovorilo a písalo a na druhý deň to už nikoho nezaujímalo. Zostalo hlboké ticho. Ste svojská. Vo vyjadrovaní, v celkovom životnom štýle - a teda aj v ob1iekaní. Čo hovoríte napríklad na súčasnú módu? Vidí sa mi, že ešte nikdy nebolo toľko uniformity okolo nás, ako je teraz. Nedávno som sa vrátila z môjho rodného kraja. Po predstavení som mala besedu s divákmi a ako zasvätenej do tajov súčasného umenia sa ma besedujúci pýtali na dámy zo šoubiznisu. Boli omnoho informovanejšie ako ja. Podľa mien som ani nevedela, ktorá je ktorá, lebo sú si podobné ako púpava púpave. Blond, poloblond, rovné popredlžované vlasy, obtiahnuté tričko s dekoltom, aj tam, kde sa to nepatrí, dva tri druhy texasiek, bez čiernej ani na krok, a ty, Milko, hádaj, ktorá je čia. Prisámvačku, nerozoznám ich. Všetky sú ako z mexicko-argentínskych telenoviel. S tým rozdielom, že tam im hovoria seňority a u nás celebrity... Občas si tie celebrity dajú stotisícové róby, idú na honosné plesy a niektoré z nich vyzerajú ako gubernátorky zo vzdialenej provincie z Čechovových poviedok. Dámu nerobí honosná róba. Najprv musí byť dámou. Jedno by ma zaujímalo, kam sa tie dámy po plesovej sezóne podejú. Do mesta chodím, len keď musím, každú stredu na angličtinu, a každý druhý štvrtok na psychológiu na Univerzitu tretieho veku, ale nestretávam také, za ktorými by sa mi chcelo obzrieť. Zasa len uniformita. Iba niekoľko dní nás delí od Veľkej noci. Ako ju prežijete? S deťmi? To už nie sú deti. Sú to samostatní ľudia, rozlietaní po svete. Ondrejko sa dal do spolku s kameňom, drevom a železom. Je sochár. Milinka bude onedlho koncit grafiku na VŠVU. Som rada, že sú svojbytní. Len mi je trochu ľúto, že nemám pre koho variť. A ja varím veľmi rada. Teraz na Veľkú noc možno budeme spolu, upečiem paschu, budeme sa tešiť z jej vône a posedíme si pri staroslovienskych liturgických spevoch. Christos voskrese iz mertvych. Slavite jeho. Maria Miková- Slovenka Milka Zimková bola pred časom naším milým hosťom a krajania, ktorí sa zúčastnili jej predstavení, majú len pekné spomienky na chvile najvyššieho umenia tejto populárnej herečky a spisovateľky. Milka je stále aktívna a pri našom nedávnom stretnutí, nechala krajanov srdečne pozdraviť, čo rád touto cestou činím... Dušan Daučík Politická komunikácia all'italiana... (K novým výrazom v súčasnej politickej komunikácii.) Ivan Šuša Vstupom mediálneho magnáta a veľkopodnikatela Silvia Berlusconiho do politiky - najprv do talianskej a neskôr i medzinárodnej - sa začalo výrazne diskutovať o vzťahu politiky, politickej komunikácie a mediálneho sveta aj vo vedeckom svete. K téme sa dnes vyjadrujú mediálni experti, psychológovia, semiológovia, politológovia ako o fenoméne, ktorý zasiahol súčasný politický a masmediálny svet. V krajine Apeninského polostrova sa dokonca nová politická a masmediálna komunikácia a tzv. nový jazyk politiky študuje na vysokých školách ako predmet. Nehovoriac o obrovskom množstve odborných publikácií špičkových expertov, ktoré doslova zaplavujú európsky (najmä taliansky) trh. Objavujú sa nové, dosiaľ nepoznané výrazy z oblasti mediálnej a politickej komunikácie, ktoré niektorí odborníci používajú ako termíny. Jedným z týchto nových fenoménov je teatralizácia politiky (teatralizzazione della politica) alebo politika ako predstavenie (politica-spettacolo). Podstatou tejto novej komunikácie je iluzórne vytváranie akýchsi viacerých politických realít, a to vždy podľa vlastnej a politicky vyhovujúcej šablóny. Presne a šablónovito vypracovaný spôsob komunikácie je dnes považovaný za marketingový nástroj získavania adresáta. Ide o politický marketing. Ďaľším fenoménom, a to najmä vo vzťahu politik - občan (keďže vo vzťahu politik-politik, teda vo vnútornej politickej komunikácií to nie je až tak zretelný jav), je účasť, resp. spoluúčasť masovokomunikačných prostriedkov v politickej komunikácii. Tu môžeme uvažovať o tzv. videopolitike (videopolitica). Uvedený výraz talianskeho politológa G. Sartoriho skrýva vo svojej slovotvornej motivácií ovplyvňovanie adresáta zo strany médií. Otázne je, do akej miery sa dá videopolitika zahrnúť do roviny persuazívnej (teda s cielom presvedčiť) a do akej miery do roviny manipulácie. Tvrdíme, že výraz viac tenduje k jednému z prostriedkov manipulácie. Médiá totiž selektujú, modifikujú a neraz i komentujú ráz jednotlivých komunikátov. Do vzťahu politik - občan tak vstupuje subjekt, ktorý informáciu nie vždy len prenáša, ale ju aj mení. Nemožno teda s istotou povedať, že informácia, vyslaná od emitenta sa prostredníctvom kanála dostane k adresátovi v pôvodnej podobe. Synonymicky k videopolitike sa používajú výrazy videokracia a teledemokracia. Politologička Paola Cellová ide vo svojej terminológii ešte ďalej a používa pojmy ako telefašizmus (v kontexte extrémistických a neofašistických strán, ktoré silnejú v Európe) či diktatúra diaľkového ovládača. Oba tieto výrazy priamo personifikuje s osobou Silvia Berlusconiho. Podobne aj expert na politickú komunikáciu Angelo D'Orsi, napr. nová politika televízneho prijímača, televízia ako obušok, opäť telefašizmus a pod. Uznávame, že protagonistom všetkých spomínaných foriem - od teatralizácie, až po videopolitiku, resp. teledemokraciu, je Silvio Berlusconi. Domnievame sa však, že tieto výrazy (najmä telefašizmus, diktatúra diaľkového ovládača a pod.) nepatria do serióznej politologickej či jazykovednej terminológie a skôr by sme ich mohli kvalifikovať ako žurnalizmy. Nič to však nemení na tom, že súčasný taliansky premiér Silvio Berlusconi je majstrom vo vytváraní nového jazyka politiky, marketingu, techník persuazívnosti a manipulácie a v neposlednom rade aj novým vzťahom medzi médiami a politikou. Vybraté médiá sa zo sprostredkovateľa informácie stavajú aktívnym participujúcim subjektom na politickom živote. Tieto médiá už nemajú len vplyv, ale aj moc na zasahovanie do aktívnej politiky. Ivan Šuša 7

Dubai... Koncom februára som mal príležitosť navštíviť Dubai. Miesto, o ktorom sa veľa rozpráva, ale len zopár z našich krajanov zrejme navštívilo. Väčšina pozná Arabské emiráty ako miesto medzipristania pri ceste do Thajska. Tak to bolo predtým i v mojom prípade. Tentokrát jednotýždenný pobyt bol pre nás príjemným prekvapením. Už letisko a cesta z letiska nasvedčovala k tomu, že sme sa ocitli v inom svete. Všade zelené parky, nadmierna čistota a množstvo mrakodrapov úžasnej architektúry. Iste miesto raja pre architektov z celého sveta. Náš pobyt zapríčinila konferencia a svetová výstava pre zubárov, kde som sa mal možnosť dostať ako prívesok. Neľutujem. Len niekoľko hodín trvalo, aby som objavil turistické možnosti tohto kúta sveta. V čase, koncom februára, veľmi príjemné počasie s okolo 22-25, a teplota mora, síce len okolo 19-20, bolo vítaným pre zmrzlích zo zimnej Škandinávie. Dubai okrem svojej úžasnej výstavby prekvapuje svojím luxusom, hotelmi a vôbec svojím usporiadaním. Krajina, ktorá dnes pozostáva zo siedmich emirátov bola založená po odchode Angličanov v dnešnej podobe r. 1971. Prvý olej bol daný do prevádzky v Abu Dhabi r.1975, ktoré sa aj stalo hlavným mestom Emirátov. V tejto federácii pracuje až 80% cudzincov. Hlavne vo výstavbe, rafinadériach a servisných službách. Pracovníci majú iba dočasný pobyt a po dovŕšení šesťdesiatich rokov sa musia vrátiť domov, keď dostávajú vyplatenú penziu. Poväčšine sú to pracovníci z Azie. Kriminalita vraj temer nie je. Turisti, ktorých každým rokom je viac a viac objavujú, že i cenové relácie sú v tejto časti sveta pomerne priatelné. Hoci vzdialenosti medzi plážami, čí hotelmi sú pomerne veľké, taxikmi za pomerne lacnú cenu sa dá rýchlo prepravovať. Alkohol je dostupný v každom hoteli a cenove lacnejší ako 8 v Štokholme. Preto niet divu, že v luxusnom prostredí sa dá ľahko zmeniť svoje pravidelné hľadanie skoršieho leta a objaviť letovo rovnako vzdialenom Dubai, než v dnes už predraženom Las Palmas. Je predsa len zážitkom dať si drink v najdrahšiom hoteli sveta, pohybovať sa vprostredí o k- torom človek nemal vôbec predstavy, že aj také niekde je. Samotná výstava v konferenčných priestoroch v ničom nezaostávala. Veľmi milým prekvapením bolo, že jediný postkomunistický štát tu bol reprezentovaný.. a to Slovensko. Slovenská Chirana Stará Turá - Piešťany. Vystavovali svoje výrobky, ktoré vôbec vraj nezaostávali v porovnaní a konkurencii. Je dnes už temer isté, že do Dubai sa ešte vrátime. Doporučujem aj vám. dd Tradičná jarná zábava... na Djurgården bola výborná. Taká bola spontanná odpoveď. Ano, práve tí ktorí odchádzali medzi poslednými účastníkmi, sa zrejme aj najlepšie zabavili. Tak to už býva, ten čo čaká na finále, väčšinou sa ho aj dočká.tentokrát Kristihimmelfärdag prišiel trochu skôr, tak ako aj Veľká Noc, a tak narobil tento dátum malú šarapatu usporiadateľom. Veď je to čas, keď stačí si nadrobiť jeden deň a viacero dní je voľno.okrem toho, Česi mali svoj zjazd v Smålande. No ale tí verní predsa prišli na tradičné miesto, do krásneho prírodného prostredia. Súťaž medzi družstvami, ktorej velil Magnus ani tentokrát nechýbala. Po čerstvom vzduchu chutnalo jedlo i vínko. Tradične aj tentokrát Fero Hudec sa temer pretrhával a skupiny spevákov predvádzali svoje umenie. Potešujúce bolo, že sme úplne vyprovokovali aj Čechov s Moravákmi k mikrofónu a tak speváci si pomali ale iste museli o to viac zavlhčovať hrdlá dobrým vínkom. Nechýbala ani tombola, ktorá bola podporená tiež už tradične, Slovenským veľvyslanectvom, a ktorú osobne odovzdala do štychu pani Chmelová. Výhry hlavne v podobe tekutín zakotvili väčšinou v moravsko-českých rukách. Ale na budúci rok sa snáď šťastena obráti!!! Vďaka všetkým účastníkom, usporiadateľom a aj muzikantovi za príjemný večer... Dušan Daučík

Slovák vedeckou osobnosťou za rok 2005... Napriek tomu, že Slovensko je počtom obyvateľov aj rozlohou malá krajina, obohatili aj Slováci svetovú vedu osobnosťami, ktoré sa zapísali do jej dejín zlatými písmenami. Z tých najvýznamnejších to boli napríklad rektor Pražskej Karlovej Univerzity, priekopník anatómie a ďaľších lekárských vied Ján Jesenský-Jessenius, ozdoba Uhorska a polyhistor Matej Bel, univerzitní profesori na významných európských univerzitách Ján Andrej Segner, Einsteinov profesor na zürišskej polytechnike Aurel Stodola, vynálezci Štefan Banič a Štefan Murgaš, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a bratislavský rodák Filip Anton von Lenard. Výnimočnou osobnosťou po každej stránke bol vedec, politik, letec a astrónom svetového mena Gen. Milan Rastislav Štefánik. Bol tiež zakladateľom meteorologickej služby vo francúzskom letectve. Spomenúť hodno aj štyroch kozmonautov slovenského pôvodu, ktorí boli priekopníkmi v oblasti modernej kozmonautiky. Aj v dnešnom období, vyznačujúcom sa macošským prístupom všetkých ponovembrových vlád SR k vzdelaniu a rozvoju vedy, ktorého dôsledkom je masový odchod najtalentovanejších adeptov vedy do zahraničia, máme stále vedecké osobnosti ktoré úspešne reprezentujú Slovensko. K takýmto pozoruhodným osobnostiam nesporne patrí aj prof. Dr. Milan Melník, DrSc, jeden z najznámejších slovenských profesorov doma aj v zahraničí, popredný vedec a vysokoškolský pedagóg v oblasti anorganickej a bioanorganickej chémie. Profesor Melník je zakladateľom odboru bioanorganickej chémie v bývalom Československu. Predmetom jeho výskumného záujmu je štúdium koordinačných chemických zlúčenín. Klasickým príkladom takejto zlúčeniny je napríklad chlorofyl, zelené farbivo rastlín, ktoré im umožňuje tzv. fotosyntézu- premenu slnečnej svetelnej energie a CO2 na energiu a kyslík. Ďalšou, pre človeka obzvlášť dôležitou zlúčeninou z tejto kategórie je červené krvné farbivo - hemoglobín. Toto má nezastupitelnú funkciu vo všetkých živočíšných organizmoch pri prenose kyslíka do tkanív. Ide o životodarnú látku viažúcu sa s molekulami kyslíka zo vzduchu, ktorý sa takto dostáva krvou do buniek ľudského či iného živočíšneho pôvodu. Takýchto látok sa vyskytuje v prírode na tisíce, nielen na báze železa, ale aj zinku, medi, molybdénu a iných prvkov. Porušenie rovnováhy bioprvkov obsiahnutých v koordinačných zlúčeninách vyvoláva u človeka mnohé chorobné stavy. Ako elementárny príklad patologickej poruchy na tejto úrovni z prírody je tzv. chlorózia rastlín, zapríčinená nedostatkom chlorofylu. Nedostatok hemoglobínu spôsobuje v ľudskom organizme všeobecne známu chudokrvnosť. Vo výskume prof. Melníka dlhodobo dominuje meď, ktorá má zrejmé liečivé účinky najmä proti reumatickým chorobám. Výskumy, ktoré robil so spolupracovníkmi niekoľko rokov vo Fínsku, poukázali na skutočnosť, že fínski baníci, ktorí ťažili v baniach meď prakticky nepoznajú, čo je reuma. Mnohé amulety z medi, známe zo starých papyrusov, mali možno aj tento, dnes už zabudnutý liečivý účinok. Nové antireumatiká na báze medi majú veľkú budúcnosť a umožnia liečiť pomerne široké spektrum reumatických ochorení. Štruktúry biokoordinačných zlúčenín môže tím odborníkov pod vedením prof. Melníka študovať aj vďaka výkonnému, modernému prístroju - monokryštálovému difraktometru, ktorý je jediný na Slovensku. Získal ho vďaka svojej reputácií formou daru od zahraničných sponzorov. Profesor Melník spolupracuje s najvýznamnejšími pracoviskami v zahraničí, napríklad v Japonsku, Kanade, Spojených štátoch amerických a Indií. Z európských univerzít spolupracuje s pracoviskami vo Fínsku, Nemecku, Poľsku a ďaľšími výskumnými centrami v rámci EU. Je autorom 52 knižných monografií, ktoré boli vydané v prevažnej väčšine v zahraničí. Napísal viac ako 260 pôvodných vedeckých prác, je citovaný vo viac ako 1600 prácach iných autorov. Pôsobil ako hosťujúci profesor na viac ako 100 svetových univerzitách na všetkých svetových kontinentoch. Patrí tak k nepočetnej skupine vedcov - svetových autorít, ktorí majú najkomplexnejší prehľad o štruktúre anorganických zlúčenín, tak nevyhnutných pre život rastlín, živočíchov aj ľudí. Ocenením jeho vedecko - pedagogickej práce sú početné pozvania na prednášky nielen na univerzitách, ale najmä na medzinárodných odborných sympoziách a konferenciách. Bol menovaný čestným členom Americkej chemickej spoločnosti, členom korešpondentom Fínskej chemickej spoločnosti. Je stálym predsedom organizačného výboru pravidelnej Medzinárodnej konferencie koodinačnej a bioanorganickej chémie v Smoleniciach. Za jeho celoživotné zásluhy o rozvoj slovenskej aj svetovej vedy bol v roku 2002 poctený udelením ceny Vedec roku 2002 v Slovenskej repub- 10 like. Bol predsedom akreditačnej komisie vlády SR, kde systematicky presadzoval myšlienku zvyšovania úrovne vzdelávania a rozvoja vedy, ako súčasti celkovej kultúry národa. Ako častokrát zdôrazňuje, okrem pitnej vody - najdôležitejšej to suroviny nového tisícročia, máme ako národ jediné skutočné bohatstvo, ktorým je vzdelanie našich ľudí. Ľudské pokolenie žije prácou a rozumom, toto krédo naplňa svojou všestrannou pedagogickou aj vedeckou činnosťou Prof. Melník vrchovatou mierou. Aj z týchto dôvodov slovenský vedec profesor Milan Melník preberie tohotoročnú cenu Vedecká osobnosť sveta 2005. Toto vynikajúce ocenenie mu bude udelené na pôde jednej z najvýznamnejších svetových univerzít v Cambridge. Je potešujúce, že aj napriek finančným ťažkostiam, ktoré v súvislosti z rozvojom vysokého školstva a vedy na Slovensku v súčasnom období zažívame, máme výnimočné osobnosti, ktoré nám môžu aj väčšie a bohatšie krajiny závidieť. Podľa slov Konfucia - tohoto starovekého filozofa, múdrosť možno dosiahnúť napodobňovaním - to je cesta najľahšia, skúsenosťami - to je cesta najťažšia a premýšľaním - to je cesta najušlachtilejšia. Náš ocenený vedec úspešne prešiel všetkými týmito, a tak teraz v zrelom veku môže žať plody svojej celoživotnej práce a svoje skusenosti odovzdávať ďaľším generáciam nasledovníkov. Dr. Igor Tomo LF UK Bratislava Predseda Slovenskej Biologickej spoločnosti Slovenskej Akadémie Vied Slovenskí vynálezcovia obohatili významnou mierou svetovu vedu... Dobové pramene uvádzajú pre Slovákov zaujímavú správu, že prvé privilégium na vynález v bývalom Rakúsku - Uhorsku udelil v roku 1810 František I učenej hlave z Prešova Jozefovi Wagnerovi, ktorý vymyslel nožnice na strihanie súkna. Slováci sa nemusia hanbiť ani dnes, keď za ostatných desať rokov podali naši vynálezci skoro 20 tisíc nových návrhov na patenty a vynálezov. Máme sa čím pochváliť, lebo výpočet Slovákov vynálezcov je skutočne uctihodný. Minigalériu niektorých vám ponúkame v chronologickom poradí... Regiomontanus -vlastným menom Johanes Muller, 1436-1476 je považovaný za údajne prvého vynálezcu lietajúceho stroja, ktorý bol ťažší ako vzduch. V roku 1467 v Bratislave urobil úspešný pokus lietajúcim mechanickým orlom. Pokus neskoršie zopakoval aj v inych častiach Európy. Regiomontanus sa po založení Univerzity Istropolitani stal jej profesorom, vyučoval algebru a trigonometriu. Podiaľal sa na štúdiu pohybu planét a konštrukcie astronomických prístrojov, bol autorom reformy kalendára. Vynikajúcim polyhistorom bol bratislavský rodák Ján Andrej Segner, 1704-1777, študoval medicínu, matematiku a fyziku, v Bratislave sú žiaľ už len zbytky jeho Segnerových mlynov v oblasti Železnej studničky. Jeho najvýznamnejším objavom bolo Segnerovo koleso, ktoré pracuje na princípe reaktívnej sily, stalo sa základom neskorších objavov reaktívných turbín a rakiet. Zaoberal sa aj astronomiou, filozofickými polemikami o princípoch existencie sveta, študoval otázky súvisiace s reguláciou tlaku. Segner bol v jeho dobe vynikajúcou osobnosťou, aj preto bol profesorom na viacerých najpoprednejších univerzitách Európy. Menej známym vynálezcom je Štefan Anián Jedlík 1800-1895, autor desiatok vynálezov. Narodil sa v Zemnom blízko Komárna, po štúdiách pôsobil na kraľovskej akadémii v Bratislave a ako profesor na peštianskej univerzite, ktorej bol tiež rektorom. K jeho najvýznamnejším objavom počítame vymyslenie tzv. rúrkového zberača blesku, nový typ kondenzátora a najmä unipolárneho dynama. Nakoľko si tento vynalez nedal patentovať, tak autorstvo dynama prisúdili W.Siemensovi, ktorý dynamo skonštruoval o sedem rokov neskoršie. Jeho protopyp dynama uschováva doteraz budapeštienska univerzita. Zostrojil tiež prototyp elektrickeho rušňa. V roku l820 si podáva žiadosť o patentovanie vynálezu otec neskorších popredných vynálezcov učiteľ Ján Fridrich Pecivál, ktorého synovia

boli Jozef Maximilián a Otto. Bol rok l823, no Pecivalov objav sa týkal predchodcu písacieho stroja. Jeho prvý syn Jozef Maximilian Petzvald, ako prvý na svete skonštruoval fotografický objektív s ostrou kresbou a sekundovou expozíciou. Muž, ktorý údajne nemal základné znalosti z počtov sa napokon dostal do analov svetovej vedy aj tým, že podľa neho bol pomenovaný jeden z kráterov na Mesiaci. Ďaľšie krátery nesú mená naších vyznamných krajanov ako su Hell, Chladny, Segner a Zach. Petzvald posunul svojími objavmi technický vývoj fotografie v celosvetovom meradle ďaleko dopredu, okrem toho sa venoval matematike, fyzike, optike a akustike. V Spišskej Belej, kde sa narodil sa nachádza aj jeho múzeum. V malebnom prostredí štiavnických vrchov v Štiavnických Baniach sa norodil Maximilián Rudolf Hell, 1720-1792, svoju karieru postavil na znalostiach matematiky a astronómie. Na svoj dvor ho pozval dánský kraľ. V jeho kraľovskom sídle v Kodani vyrátal vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom a uverejnil mapu mesiaca. Bol poctený vysokým vyznamenaním Radom Britského impéria. Priekopnícke sú jeho objavy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa, vydal 26 významných vedeckých štúdií,vydával astronomické ročenky, ktoré nepretržite vychádzali jeho pričinením v rokoch 1757 až do jeho smrti do roku l792. M.Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Stockholme, Bologni, Kodani, Gottingene, Tronhaime a v Londýne. Bol poverený významnou funkciou -riaditeľ Rišskeho observatória vo Viedni, ktorú vykonaval do smrti. K menej známym slovenským vynálezcom patril Ernest Florian Fridrich Chladný, 1756-1829. Narodil sa vo Wittenbergu, kde sa jeho rodičia museli vysťahovať z Trenčianskej stolici pri protireformačných prenasledovaniach. Jeho starý otec, evanjelicky farár na Slovensku, v Hornej Lužici, obhajoval vo Wittenbergu v roku 1665 prácu Fyzikálne rozpravy o kovoch. Ernest Chladny, jeho vnuk aj keď vyštudoval právo, sa venoval fyzike, a to najmä akustike. Podieľal sa na objavoch v teorii zvuku, opisuje experimenty v oblasti chvenia pružných platní a plôch. Okrem zásadných objavov v akustike jeho práce sú priekopnícke aj v oblasti meteoritov a tiež dokázal kozmický pôvod meteoritov. Ján Bahýľ 1856-1916 sa narodil vo Zvolenskej Slatine, vyštudoval Banskú Akadémiu v Banskej Štiavnici, potom pokračoval na štúdiách na Vejeneskej technickej akadémii vo Viedni. Ako mimoriadne nadaný vynálezca sa sústredil na oblasť vynálezov vo vojenskej technike. V roku 1895 zverejnil svoj objav vrtulníkas, ktorý pohaňal benzínový motor. Jeho stroj sa vzniesol až do štvormetrovej výšky, prebehol vynálezcov vrtuľníka o niekoľko rokov. V roku 1905 zlešil pôvodný vrtuľník a nazval ho AVION, čo uznal aj patentový urad v Budapešti, no ďaľší osud vrtuľníka nepoznáme. Spolu s konštruktérom kočov Antonom Marschallom skonštruoval v rokoch l895 prvý automobil s benzínovým pohonom a komulátorom na Slovensku. Medzi priekopníkov v oblasti radiotelegrafii a prenosu bezdrôtových informácií patril Jozef Murgaš, 1864-1929, ktorý sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici. Vyštudoval za kňaza, zaujímal sa však aj o maliarstvo, ktoré študoval v Budapešti a Mníchove. Od roku 1896 pôsobil medzi slovenskými baníkmi v USA v mestečku Wilkes Barre. Tu okrem kňažských povinností sa aktívne zaoberal vynálezectvom. Podal celkove 12 patentov, z nich najznámejší je vynález zvaný Ton - System, týkajúci sa prenosu správ bezdrôtovou telegrafiou. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bolo zakázané súkromné používanie radiotelegrafických staníc, teda aj Murgašove stanice zamĺkli, preto sa začína venovať iným zaľubám, ako je maľovanie, zberu hub, nerastov a unikátnej zbierke hmyzu. Nakrátko sa vratil aj na Slovensko, kde chcel prispieť k vzdelaniu našej mládeže, žiaľ urady mu zabránili vyučovať elektrotechniku na niektorej zo škôl, preto sklamaný sa vracia naspäť do USA, kde aj zomiera. Ako vidieť z tohoto letmého prehľadu našich vynálezcov, Slováci dali svetu mnohých vynikajúcich vedcov, výskumníkov a vynálezcov.nie sme stratení, len sme neznámi, aj preto si musíme pripomínať našich vynikajúcich rodákov, ktorí obohatili svetovu vedu a tiež preslávili našu vlasť. Assoc. Prof. Dr. Igor M. Tomo, PhD, MPH Comenius University School of Medicine SSFs POSTGIRO 84 89 17-1 Forts. från sid 2 tar och anammar ett annat tänkande. Visst blir man flera personer. Eller kanske mer exakt; man går in i andra roller. I Slovakien betraktas jag som "švédka" tills folk lär känna mig närmare. När de känner mig väl säger de "Ty si naša" och betraktar mig som slovakiska. I Sverige är jag enbart svensk tills någon frågar om mitt efternamn. Då får man oftast alltid börja med att förklara var Slovakien ligger, relationen till Tjeckien och i värsta fall får man också förklara skillnaden mellan Slovakien och Slovenien. Jag har alltid haft svårt för de svenska dryckesvanorna. Jag älskar svensk kräftskiva men gör allt för att undvika Valborg. I Bratislava under de hetaste sommarmånaderna kan jag sakna skärgården och havet. Samtidigt saknar jag i Sverige det historiska arkitektoniska arvet som är så levande i de flesta slovakiska stadskärnor, och som i de svenska småstäderna dessvärre nästan helt har ersatts av Konsums cementklossar. I Sverige kan jag också sakna det slovakiska spontana och otvungna sättet att umgås. Jag kan se saker med slovakers ögon i Sverige och med svenskars ögon i Slovakien. Jag känner mig hemma i den slovakiska hjärtligheten och gästfriheten. Samtidigt har jag ett tänkande som präglats av min svenska uppväxt. Det är där skillnaden ligger. Men det är också där broar byggs. Att ha två kulturer innebär att man alltid har något att jämföra med. Man har inte bara ett perspektiv utan alltid minst två. Slovakisk exil är som bekant ingenting nytt i historien. Slovaker reste och emigrerade redan för hundratals år sedan. En del historiker menar att bara irländarna hade en större exodus än slovakerna under 1800-talets mitt. För alla de slovaker som blivit transplanterade så kommer känslan av att vara helt hemma kanske alltid vara förbunden med exilen. Detta skulle innebära att främlingskapet i sig blir ett normalt tillstånd och att hemmet alltid kommer att vara dubbelt och delvis i exil. Man får helt enkelt lättare att flytta på sig och absorbera andra kulturer. Man tar det bästa från båda. Så på frågan om jag känner mig svensk eller slovakisk svarar jag med en motfråga: varför måste jag välja ett framför ett annat? Frågan implicerar nämligen att man måste välja, att man "egentligen" bara kan ha en nationell och kulturell identitet. Men varför skulle jag frivilligt avstå från den unika och berikande erfarenhet det innebär att ha två? I dagens Europa ter sig dessutom bara en kultur som alldeles för lite! Att välja endast en kultur skulle för mig också innebära att stänga en dörr till min historia, en dörr som hade varit stängd på ett "naturligt" sätt om jag inte fått det slovakiska språket som gåva med modersmjölken. Hade jag inte fått det hade jag varit mycket mer svensk och också mycket mer utlänning i Slovakien än jag är idag. Det slovakiska efternamnet hade bara varit en sorts kvarleva från en annan tid. Som en skylt och vägvisare ur funktion. Och då hade jag med all säkerhet aldrig fått frågan var jag känner mig mest hemma. Så som svar vill jag säga att jag känner mig som europé, jag är hemma i Europa. I ishockey hejar jag faktiskt både på Sverige och Slovakien. Men när Sverige spelar mot Slovakien, då hejar jag alltid på Slovakien! Av: Andrea Chalupa Medlemavgift: 150.-ensk. 250.-Familj- Välkommen som medlem! 11

Papež Johanes Paulus II. Jeden z najviacej obľúbených a uznávaných osobností tohto storočia zomrel. Jeho veľkosť ukázala jeho smrť. Miliony ľudí zadržalo dých a sprevádzalo jeho smrť do poslednej chvíle. Karol Wojtyla sa pričinil o pád komunizmu a vošiel do histórie sveta. Ako papež bol nielen váženým, ale aj obľúbeným. Precestoval množstvo krajín, z toho tri krát Slovensko.Státisícky ľudí, neobyčajne veľký počet štátnikov z celého sveta prišlo vzdať poslednú poctu tomuto mužovi. Ľudia, a to nie len katolíci úprimne pakali. Skončila sa éra, ktorá vošla do histórie tohoto i minulého storočia... Krásne leto a dovolenku podľa predstáv Vám želá predstavenstvo SSF... TA SR, SITA, tlač, média, SNN, zahraničie Vlastenecká pochôdzka po slovenskom juhu 3. mája 2005 Pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča sa pri Štefánikovských pomníkoch v Šamoríne, Dunajskej Lužnej, Ivanke pri Dunaji uskutočnil v poradí už jubilejný 15. ročník Vlasteneckej pochôdzky po slovenskom juhu, ktorý tradične pripravuje Matica slovenská, obce, mestá a školy. Dňa 3. mája 2005 o 8.00 hod sa uskutočnili pietne spomienky v Šamoríne a Dunajskej Lužnej. O 10.00 hod sa po pochode od Obecného úradu v Ivanke pri Dunaji stretlo pri mohyle vyše 500 mladých ľudí, delegácia prezidenta SR vedená vedúcim kancelárie prezidenta SR Milanom Čičom, delegácia Matice slovenskej vedená jej predsedom Jozefom Markušom, delegácie obcí, miest a škôl Šamorín, Dunajská Lužná, Ivanka pri Dunaji, Senec, Malinovo, Bernolákovo, Most pri Bratislave, Tomášov, Veľký Biel, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava. Všetkým zúčastneným sa za prezidenta SR prihovoril Milan Čič, za MS Jozef Markuš, za Ivanku pri Dunaji starostka Magdalena Holcingerová. Pochôdzku pozdravili aj Slováci zo zahraničia. V programe vystúpili žiaci škôl z Ivanky pri Dunaji, Dunajskej Lužnej, operný spevák Ivan Ožvát, Dychová hudba ministerstva vnútra SR. Na záver spomienky, ktorú už tradične vedie a moderuje hovorca MS Stanislav Bajaník prijali účastníci spoločné vyhlásenie vláde SR, NR SR, prezidentovi SR, Slovákom žijúcim v zahraničí a Európskemu parlamentu v nasledovnom znení: Slovensko a Slováci sú stáročia súčasťou kultúrnej a duchovnej Európy. Majú svoju identitu, originalitu, povedomie a životaschopnú mladú generáciu. Situácia ju však vystavuje prehĺbujúcim sa problémom a podobne ako v minulosti, tisíce mladých ľudí odchádza z vlasti. Je preto nutné, aby schopní, vzdelaní a tvoriví našli dôstojné uplatnenie doma a až potom pomáhali Európe a svetu. Tomu musí prispieť aj zvýšená kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu a preto voláme k dialógu vládu SR, NR SR, prezidenta SR, ostatné neštátne verejno-právne ustanovizne na spojenie síl a všestrannú pomoc ohrozenému školstvu... Keby žil M.R. Štefánik, máme nádej, že by po tom volal s nami...máme a chceme mať naďalej úctu k národu a vlasti. Vlasť by mala mať, a nech aj má úctu k nám, mladým na Slovensku...Toto si želáme pri mohyle národných dejín a jej odkazu pre slovenskú budúcnosť. Organizátori a účastnici. 12 Náš komfortne vybavený hosťovsky dom sa nachádza v centre zimných športov, letnej turistiky a horolezectva (850 m n. m.). Vila Beatrice má 8 luxusne a individuálne vybavených apartmánov s celkovou kapacitou 45 lôžok. Každý apartmán ma obývaciu časť, spálňu, kompletne vybavenú kuchyňu, kúpeľňu, WC, balkón, telefón, satelitnú TV. Reštaurácia vo Ville Beatrice je známa širokým výberom špecialít a patrí medzi labužnícke kuchyne vo Vysokých Tatrách. Okrem rekreačných možností ponúkame aj usporiadanie konferencií so servisom, zmenáreň, saunu, bar s terasou, podzemné garáže a parkovisko. Tatranská Lomnica je napojená na rýchlikovú, železničnú a leteckú sieť do Popradu a na vysokohorskú elektrickú trať na Štrbské Pleso. Je taktiež východiskom do mnohých okolitých turistických a historických miest ako napr. Kežmarok, Spišský hrad, Levoča, Červený Kláštor, k horskej rieke Dunajec a do Nízkych, Belianskych a Polských Tatier. Rovnako sa tu nachádza vysokohorská lanovka na Skalnaté Pleso, známe svojou hvezdárňou a ďalej na Lomnický štít (2633 m n. m.) s celoročnou prevádzkou. tel: +421 52 4467 120 fax: +421 52 4467 313 tel Sverige: 070 4951091 eller 08 7921955 e-mail: beatrice@beatrice.sk web: www. beatrice.sk

Tankar efter stormen... Fredagen den 19 november 2004 är ett datum, som länge kommer att finnas kvar i många slovakers minne. Vid 16 tiden på eftermiddagen slog stormen till mot Höga Tatra. Under loppet av ett par korta timmar förstördes skogen i Slovakiens vackraste rekreationsområde. Med orkanstyrka på 150km/timme ödelade vinden allt i sin väg. Vägarna blockerades av hundratals kullfallna träd. Järnvägen blev obrukbar. Hustak blåste av. Ja, detta var den värsta naturkatastrofen i Slovakien på över 100 år. Det skulle komma att ta mer än 20 år att röja upp och plantera ny skog. Det var med stor nyfikenhet, som jag reste till Tatra i mars för att beskåda eländet. Jag var inte ensam om att vara nyfiken. Massor av människor hade rest dit sedan det inträffade, för att se och fotografera. Jag var beredd på det värsta, men den syn som mötte mig var inte så katastrofal. Till min överraskning hade man kommit väldigt långt i röjningsarbetet. Alla landets skogsfirmor hade bjudits in att röja och ta vara på virket till ett rimligt pris. Stora områden kring Tatranska Lomnica och Stary Smokovec var så gott som färdigrensade. Man hade i första hand satsat på att det skulle vara snyggt kring turistorterna. Väster om Smokovec låg allt kvar som det fallit. Vägarna hade man fått farbara redan efter några dagar, men järnvägen skulle i bästa fall bli klar till sommaren sas det. Efter att den första oundvikliga chocken hade lagt sig började jag se allt fler fördelar med denna naturens egen röjning av sin hundraåriga skog. Plötsligt så hade alla hus fått en vidunderlig utsikt. De låg inte längre gömda i tät urskog, utan syntes på långt håll. Hotell och pensioner kan lugnt höja sina priser, för nu kan de erbjuda bergsutsikt. Rum som tidigare vätte mot tät mörk skog fick ljus och sköna vyer. Från Villa Beatrice kan jag se från Låga Tatra i söder, 6 mil bort, till Belianske Tatry- kedjan i Nordost och däremellan ett antal "nya" toppar. (Jag tänker dock inte höja priset för mina rum.) Man känner ljus, luft och rymd. Vägen mellan byarna kan klassas som pittoresk. Den har blivit mycket mer naturskön. Överallt breder vidunderliga vyer ut sig över både berg och slättland. Man ser även alla gamla hus som låg gömda i skogen. Mirakulöst nog så var det bara några få hus, som blev skadade av stormen. I stormens fotspår följer en uppsjö av initiativ om förändring, förbättring och utveckling av områdets potential. Man vill t.ex. bygga en gång och cykelväg nedanför järnvägen, så att man kan komma undan bilvägens trafik. Man ser nya möjligheter i ett område, som varit låst för utveckling genom nationalparksregler, som bl.a. förbjöd all avverkning. Det var synnerligen svårt och förenat med omfattande byråkrati att få tillstånd att ta ner ett träd, även ett aldrig så litet träd, på den egna tomten. Naturen kommer att se sargad ut en säsong eller två, men sedan kommer sly och grönska att dominera och gömma ris och stubbar. Landskapet kommer snart att återvinna sin skönhet och se tilltalande ut, fast på ett annorlunda sätt. Jag ser ingen som helst anledning att inte resa dit. Bergen står ju kvar, med alla sina underbara vandringsleder, sin rika flora och sitt spännande djurliv. Säkerligen kommer det om några år att finnas mycket mer att se och göra i området om de driftiga krafter, som finns hos många människor inte stoppas av dem som benhårt vill bevara. Vi som är näringsidkare i området tackar för stormen, för den har öppnat nya dörrar och skapat en grund för utveckling i området, något som kommer att locka ett ökat antal besökare och bidraga till att detta underbara område blir allt mer känt även utanför det forna östblocket. Alltså väl mött i Höga Tatra! Beatrice Juhlin-Dannfelt Matlagningskurs... SSF har tidigare utannonserat matlagnings kurs : Den slovakiska köket. Just nu vill styrelse veta hur stor intresse skulle en matlagning kurs vecka hos våra medlemmar. Kursen kommer att kosta en mindre avgift och skulle genomföras ca sex gånger. Du kan anmäla Dig preliminärt till klubbmästaren Dali Stefanik tfn 073 9170115 eller Anastazia 08 7403161 Paddla havskajak med SSF och Horisont Kajak. Lördagen den 12 juni har du som medlem möjlighet att under en dag få en introduktion i att paddla havskajak. Tid: 9-15 Kursen hålls vid Norråva på Värmdö. På förmiddagen går vi igenom kajaken och dess egenskaper, grundläggande paddelteknik, lite om säkerhet och turteknik. Efter lunch är det dags att praktisera nyvunna kunskaper med en kortare tur i våra vackra paddelvatten. Ta med oömma kläder, skor som tål vatten (sandaler), ett extra ombyte samt lunch. Buss 438 från Slussen avg 08.06 ank Sunds Gård 08.54 Tillbaka går bussen 15.06 med ankomst till Slussen 16.14 Åker du bil finns vägbeskrivning på www.horisontkajak.se Pris: 500 kr för dig som är SFF-medlem. Ordinarie pris: 1 100 kr Deltagarantalet är begränsat till 12 personer. Anmälan till Magnus Järnefors Tel 070/4611010 Stadsvandring i Katarina- kan ordnas, om det finns tillräcklig intresse. Katarina kyrka, Katarinahissen, Mosebacke, Slussen, Ersta och en del annat. Med en en som berättar om historia bakom namn, häxprocesser och smått och gott...stadsvandringen skulle genomföras i mitten av september. Hör av Dig! 070 4611010 Medlemsavgiften?-150:- eller250.-? SSFs POSTGIRO 84 89 17-1 Välkommen som medlem! 13